Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice
| Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice | ||
| mestská časť Bratislavy | ||
 Miestny úrad na Trojičnom námestí 11
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj | |
| Okres | Bratislava II | |
| Región | Bratislava | |
| Nadmorská výška | 133 m n. m. | |
| Súradnice | 48°07′30″S 17°12′41″V / 48,125076°S 17,211483°V | |
| Rozloha | 42,49 km² (4 249 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 23 276 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 547,8 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1254 | |
| Starosta | Roman Lamoš[3] (Team Bratislava, PS, SaS) | |
| PSČ | 82106 | |
| ŠÚJ | 529311 | |
| EČV (do r. 2022) | BA, BL, BT | |
| Tel. predvoľba | +421-2 | |
| Adresa miestneho úradu |
Miestny úrad Bratislava-Podunajské Biskupice, Trojičné námestie 11, 825 61 Bratislava 214 | |
| E-mailová adresa | sekretariat@mupb.sk | |
| Telefón | +421-2-4524 8088 | |
| Fax | +421-2-4524 8264 | |
  Poloha mestskej časti na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mestskej časti
| ||
| Wikimedia Commons: Podunajské Biskupice | ||
| Webová stránka: biskupice.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice[4] (iné názvy: Bratislava-Podunajské Biskupice, Mestská časť Podunajské Biskupice, Podunajské Biskupice; (maď. Pozsonypüspöki; nem. Bischdorf)) sú mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava II. Nachádzajú sa vo východnej časti mesta, južne od mestských častí Vrakuňa a Ružinov a má rozlohu 42,5 km² (čo ich robí najväčšou mestskou časťou Bratislavy). Nachádza sa tu Ústav TBC a respiračných chorôb.
Nachádza sa tu múzeum obchodu v starej vidieckej kúrií. V časti Lieskovec sa nachádza malý letohrádok Jozefa Batthyányiho. Jeho výzdoba je avšak zničená.
Pamiatky a kostoly
[upraviť | upraviť zdroj]V Podunajských Biskupiciach údajne sídlili aj Rimania, bol tu nájdený rímsky mílnik cisára Alexandra Severa z roku 230 a latinský nápis na skale, ktorá pôvodne stála v blízkosti farského kostola s pečiatkou rímskeho tábora. Cez Podunajské Biskupice viedla tzv. Jantárová cesta, ktorá viedla z Ríma na pobrežie Baltského mora.
V Podunajských Biskupiciach je rímskokatolícky Kostol svätého Mikuláša z roku 1221. V mestskej časti sa tiež nachádza kúria Juraja Alberta z 18. storočia a morový stĺp Panny Márie a Svätej Trojice z roku 1730.
Nachádza sa tu kláštor Milosrdných sestier Svätého kríža. V kláštornom kostole sv. Kríža sa uchovávajú relikvie bl. Zdenky Schelingovej, ktorá bola do roku 2003 pochovaná na miestnom cintoríne
Nachádza sa tu múzeum obchodu v starej vidieckej kúrií.
Starostovia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1994 – 1998: Viliam Nagy
- 1998 – 2002: Viliam Nagy
- 2002 – 2006: Oto Nevický
- 2006 – 2010: Alžbeta Ožvaldová
- 2010 – 2014: Alžbeta Ožvaldová
- 2014 – 2018: Alžbeta Ožvaldová
- 2018 – 2022: Zoltán Pék
- 2022 – súčasnosť: Roman Lamoš
Názov Podunajských Biskupíc
[upraviť | upraviť zdroj]Maďarský názov je Pozsonypüspöki a nemecký Bischdorf. Úradný slovenský názov od roku 1920 bol Biskupice, od roku 1927 Biskupice pri Dunaji a od roku 1944 Podunajské Biskupice.[5]
Názov Biskupice poukazuje na to, že obec bola vo vlastníctve biskupa. Nejasnosť do pomenovania vnáša fakt, že Podunajské Biskupice boli majetkom Ostrihomského arcibiskupstva. Niektorí autori na základe tohoto pomenovania vyvodzujú existenciu avarského biskupstva v oblasti dnešných Biskupíc.[6][7]
Začlenenie
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1944 bola k Podunajským Biskupiciam pričlenená obec Komárov.[5] 1. januára 1972 sa Podunajské Biskupice stali súčasťou Bratislavy.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Národnostné zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]| národnosť (1921 – 2011) jazyk (1880 – 1910) |
1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1921 | 1930 | 1950 | 1970 | 1991 | 2001 | 2011 | 2021[9] |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Slováci | 3,2 | 1,6 | 2,0 | 1,2 | 3,0 | 10,3 | 51,9 | 52,0 | 81,0 | 82,1 | 84,2 | 79,86 |
| Maďari | 86,0 | 90,4 | 89,2 | 95,8 | 92,4 | 80,7 | 46,0 | 46,3 | 15,6 | 14,0 | 10,8 | 8,21 |
| Nemci | 5,9 | 5,0 | 4,4 | 2,7 | 2,5 | 3,4 | 0,6 | 0,3 | 0,3 | 0,2 | 0,1 | 0,08 |
| Rusíni | 0,1 | 0,1 | 0,1 | 0,1 | 0,2 | 0,1 | ||||||
| Rómovia | 0,1 | 0,2 | 0,2 | 0,11 | ||||||||
| ostatní | 5,0 | 3,1 | 4,4 | 0,3 | 2,1 | 5,5 | 1,3 | 1,2 | 2,4 | 1,7 | 2,0 | 2,13 |
| nezistení | 0,1 | 0,5 | 1,7 | 2,6 | 9,51 | |||||||
| Spolu obyvateľov | 2 200 | 2 256 | 2 473 | 2 680 | 3 054 | 3 827 | 5 403 | 7 721 | 21 087 | 19 749 | 20 611 | 23464 |
Náboženské zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]| vierovyznanie | 1869 | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1921 | 1930 | 1950 | 1991 | 2001 | 2011 | 2021[11] |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| rímskokatolícke | 97,9 | 98,1 | 98,6 | 97,7 | 97,9 | 97,9 | 97,8 | 94,0 | 52,1 | 65,3 | 58,0 | 42,46 |
| gréckokatolícke | 0,6 | 0,5 | 0,6 | 0,9 | 1,12 | |||||||
| evanjelické | 1,9 | 1,3 | 0,8 | 1,3 | 1,0 | 0,9 | 0,8 | 3,5 | 3,0 | 4,0 | 3,7 | 3,18 |
| reformované | 0,2 | 0,2 | 0,2 | 0,3 | 0,1 | 0,1 | 0,3 | 0,4 | 0,2 | 0,5 | 0,5 | 0,44 |
| židovské | 0,4 | 0,4 | 0,7 | 0,9 | 0,7 | 0,5 | 0,1 | 0,1 | 0,01 | |||
| pravoslávne | 0,3 | 0,2 | 0,4 | 0,4 | 0,56 | |||||||
| iné | 0,4 | 0,5 | 0,9 | 0,7 | 1,8 | 2,9 | 3,16 | |||||
| bez vyznania | 0,2 | 14,8 | 23,1 | 26,7 | 39,18 | |||||||
| nezistené | 0,1 | 28,5 | 4,3 | 6,8 | 9,89 | |||||||
| Spolu obyvateľov | 2 108 | 2 200 | 2 256 | 2 473 | 2 680 | 3 054 | 3 827 | 5 403 | 21 087 | 19 749 | 20 611 | 23464 |
Partnerské obce
[upraviť | upraviť zdroj]
Orth an der Donau (Rakúsko) – od roku 2006
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
- ↑ a b MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) [online]. Bratislava: Veda, 1998, [cit. 2012-09-26]. Dostupné online.
- ↑ PÜSPÖKI NAGY, Peter. Podunajské Biskupice : Monografia starších dejín. Bratislava : Dom Osvety Bratislava-vidiek v Bratislave pre Miestny národný výbor v Podunajských Biskupiciach, 1969.
- ↑ Podunajské Biskupice [online]. Bratislava: Mestská časť Bratislava-Podunajské Biskupice, 2001-11, [cit. 2012-09-26]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
- ↑ Prehľad etnicity obyvateľstva obcí Slovenska v sčítaniach 1880-2011 [online]. Slovenský archív sociálnych dát, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
- ↑ SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online.
- ↑ Prehľad konfesionality obyvateľstva obcí Slovenska v sčítaniach 1869-2011 [online]. [Cit. 2019-10-02]. Dostupné online.
- ↑ SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
