Portál:Matematika/Obrázky týždňa/Univerzálne
Univerzálne obrázky
[upraviť zdroj]1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52 | 53
Množstvo pravoúhlych trojuholníkov v množinách dĺžiek jeho strán.
Sierpinskeho trojuholník je taký trojuholník, kde trojuholníky vzniknuté rozdelením trojuholníka strednými priečkami, sú ďalej delené strednými priečkami.
Spôsoby kombinácií usporiadania kociek určitého počtu.
Graf stúpania druhých mocnín. Vodorovne sú čísla, zvislo sú mocniny.
Sférický trojuholník.
Oddôvodnenie Eulerovho čísla.
Kombinácie vytvoriť 4/4 takt pomocou štvrťových a polových nôt.
Pascalov trojuholník
Čísla ukazované na rukách po čínsky.
10
[upraviť zdroj]Súčet objemov dvoch kociek vypočítame podľa nasledovného vzorca, bez umocňovania na tretiu.
11
[upraviť zdroj]Pravouhlá, trojdimenzionálna sústava súradníc, zvaná aj Karteziánska.
12
[upraviť zdroj]Jednotková kružnica, kružnica s polomerom 1, z ktorej sa dajú odvodiť goniometrické funkcie.
13
[upraviť zdroj]Schéma 4D kocky.
14
[upraviť zdroj]Pentagonálny zrezaný trapézoid
15
[upraviť zdroj]16
[upraviť zdroj]Trojuholník v troch odlišných geometriách.
17
[upraviť zdroj]z = cos [ y · arccos( sin |x| ) + x · arcsin( cos |y| ) ]
pre -10 < x < 10, -10 < y < 10, -1 < z < 1
18
[upraviť zdroj]Výpočet 100. Fibonacciho čísla metódou Rozdeľ a panuj.
19
[upraviť zdroj]Obrezávanie kocky.
20
[upraviť zdroj]Graf Sigma funkcie.
21
[upraviť zdroj]Príklad extrému funkcie.
22
[upraviť zdroj]23
[upraviť zdroj]Konštrukcia osemuholníka
24
[upraviť zdroj]Možnosti spojenia 1, 2, 3 a 4 trojuholníkov.
25
[upraviť zdroj]Tabuľka násobkov v 16-kovej sústave.
26
[upraviť zdroj]2 dôkazy, že tieto dva objekty majú rovnaká obsah.
27
[upraviť zdroj]20-tková Mayská číselná sústava.
28
[upraviť zdroj]Projekcia 4D-rozmernej kocky prevedením jednoduchého otáčania.
29
[upraviť zdroj]5. augusta roku 1802 sa narodil významný nórsky matematik Niels Henrik Abel.
30
[upraviť zdroj]Tzv. Gossetov graf s 56 vrcholmi a 756 hranami.
31
[upraviť zdroj]
32
[upraviť zdroj]Animácia riemannovho integrálu.
33
[upraviť zdroj]Graf trajektórie Lorenzovho systému v stavovom priestore pre hodnoty , , ]
34
[upraviť zdroj]Konštrukcia pravidelného päťuholníka.
35
[upraviť zdroj]17. Septembra sa narodil Georg Riemann, významný nemecký matematik.
36
[upraviť zdroj]Päť izochrónne cykloidných kyvadiel s rôznymi amplitúdami.
37
[upraviť zdroj]5. októbra sa narodil Bernard Bolzáno, významný nemecky hovoriaci český matematik a filozof.
38
[upraviť zdroj]Konštrukcia dodekaédera umiestnením plôch na okrajoch kocky.
39
[upraviť zdroj]Generovanie pohoria pomocou fraktálu
40
[upraviť zdroj]Animácia kochovej krivky ktorá ma nekonečne dlhý obvod a konečne veľký obsah.
41
[upraviť zdroj]Konštrukcia pravidelného sedemuholníka.
42
[upraviť zdroj]Podobizeň Aristotela - významného antického matematika.
43
[upraviť zdroj]16. novembra roku 1717 sa narodil významný francúzsky matematik filozof, matematik, fyzik a astronóm, osvietenec a encyklopedista.
44
[upraviť zdroj]Eratostenovo sito. Kroky algoritmu pre prvočísla do 121.
45
[upraviť zdroj]Graf znázorňujúci počet spôsobov, ktorými je možné dané číslo n rozložiť na súčet dvoch prvočísel ( pre 4≤n≤1 000 000)
46
[upraviť zdroj]Topologická transformácia tórusu do hrnčeka.
47
[upraviť zdroj]16. decembra 1804 sa narodil Viktor Jakovlevič Buňakovskij, významný ruský matematik.
48
[upraviť zdroj]Geometrické znázornenie Pytagorovej vety.
49
[upraviť zdroj]Tzv. Meredith graf.
50
[upraviť zdroj]Rekonšttrukcia abakusu z rímskych čias.
51
[upraviť zdroj]Mandelbrotova množina, jeden z najznámejších fraktálov.
52
[upraviť zdroj]Torus - teleso utvorené rotáciou kružnice okolo priamky.
53
[upraviť zdroj]Priebeh funkcie v komplexnej rovine. Odtieň predstavuje argument funkcie, pričom jas predstavuje veľkosť.