Profesionálny wrestling

Profesionálny wrestling (skrátene pro wrestling alebo wrestling) je forma športu a performatívneho umenia kombinujúca atletické a divadelné prvky. Je organizovaný prostredníctvom rôznych podujatí, počas ktorých zápasníci bojujú o tituly tak, ako je to v bojovných športoch. Ide o jedinečnú formu športovej disciplíny založenú na klasickom zápasení, ktorá je obohatená o moderné prvky z viacerých bojových umení a akrobatické manévre. Ďalším špecifickým aspektom wrestlingu sú zápasy obsahujúce improvizované zbrane. Výsledky zápasov su pripravene s cieľom zvýšiť hodnotu zábavy a uskutočniť všetky bojové manévre tak, aby sa znížilo riziko zranenia.

Pôvod wrestlingu je v Severnej Amerike, kde bol zo začiatku súčasťou rôznych karnevalových a estrádnych predstavení. Neskôr sa z neho stal samostatný žáner, ktorý značne zmenil svoju počiatočnú podobu. Dnes je wrestling súčasťou multimiliónového zábavného priemyslu.

Najväčšou wrestlingovou organizáciou súčasnosti je World Wrestling Entertainment (WWE) so sídlom v USA, ktorá odkúpila viacero menších spoločností, rovnako ako konkurenčné World Championship Wrestling (WCW) a Extreme Championship Wrestling (ECW) v roku 2001. Ďalšou významnou spoločnosťou je Total Nonstop Action Wrestling (TNA). Neustále rastie popularita nezávislej organizácie Ring of Honor. V Mexiku majú najvýznamnejšie postavenie Consejo Mundial de Lucha Libre a Asistencia Asesoría y Administración, v Japonsku sú to najmä New Japan Pro Wrestling, All Japan Pro Wrestling a Pro Wrestling NOAH.

História

Počiatky

Profesionálny wrestling, definovaný ako zápasenie dvoch bojovníkov o finančnú alebo inú odmenu, bez ohľadu na to, či je výsledok zápasu vopred dohodnutý alebo nie, má veľmi dlhú históriu. Pravdepodobne žiadne iné športové odvetvie nie je staršie ako zápasenie. Prvé zmienky o ňom siahajú do roku 3000 pred Kr. do starovekého Egypta a Babylonu. Spomínana sa aj v sumerskom Epose o Gilgamešovi a poznali ho aj dávne perzské, čínske a japonské civilizácie. K rozvoju popularity zápasenia prispeli Gréci, keď ho zaradili do programu antických Olympijských hier. Formy zápasenia sa postupne rozvíjali. V 19. storočí vzniklo to, čomu dnes hovoríme grécko-rímsky štýl.

Moderný typ zápasenia sa spopularizoval v Spojených štátoch a Veľkej Británii v druhej polovici 19. storočia a vyznačoval sa štýlom „catch-as-catch can style“ (vo voľnom preklade – uchop, ako môžeš). Bol neortodoxný a laxnejší ako gréckorímsky štýl. Bolo dovolené držať súpera nad aj pod pásom, čo gréckorímsky štýl prísne zakazuje. Vznik profesionálneho wrestlingu tak, ako ho poznáme dnes, datujeme ku koncu 19. storočia. K športovej stránke sa pridali prvky zábavy a divadla. Rozmach takéhoto štýlu však nastal až po skončení 2. svetovej vojny.

Austrália

Profesionálny wrestling sa objavil v Austrálii na počiatku 20. storočia. Hviezdami toho obdobia boli Clarence Weber, Jack Carkeek Clarence Whistler, a Georg Hackenschmidt. Postupne rástla popularita športu, čo bolo do veľkej miery spôsobené hospodárskou krízou po roku 1930. V 50. rokoch prišli do krajiny známi wrestleri zo zámoria a získali pre tento druh zábavy veľké množstvo fanúšikov. Boli to napr. Lou Thesz, Dr. Jerry Graham a Gorgeous George.

V 60. a 70. rokov bola najväčšou organizáciou v krajine WCW Australia, kde pôsobili aj Killer Kowalski, Bruno Sammartino a Gorilla Monsoon. Rozkvet wrestlingu v Austrálii negatívne ovplyvnil kriket a jeho veľmi rýchlo sa zväčšujúca popularita. Miestny wrestlingový trh zrazu takmer prestal existovať, čo sa zmenilo až v 80. rokoch vďaka spoločnosti World Wrestling Entertainment. V tých časoch bola Austrália závislá od produktu, ktorý prichádzal zo Severnej Ameriky. V roku 1978 zanikla WCW Australia a v krajine fungovali už iba malé lokálne organizácie.

Japonsko

Populárnym termínom na označenie profesionálneho wrestlingu v Japonsku je puroresu. Ženský wrestling sa označuje ako joshi puroresu. Dominantné štýly japonského wrestlingu sa objavili v dvoch najväčších organizáciách krajiny. New Japan Pro Wrestling, ktorú založil bývalý wrestler WWE Antonio Inoki, presadzoval takzvaný „strong style“, simulujúci prvky z bojových športov. Zápasníci využívali rôzne kopy a údery. Dôraz sa kládol na tzv. sumbission wrestling, využívajúci chmaty, ktoré nútia súpera vzdať sa. K najvýznamnejším wrestlerom histórie NJPW patria Masahiro Chono, Keiji Mutoh, Shinya Hashimoto a Yuji Nagata. All Japan Pro Wrestling, na čele ktorého stál Shohei Baba, uplatňoval štýl zvaný „King's Road“ (Kráľovská cesta). Tento spôsob má korene v americkom wrestlingu, najmä v National Wrestling Alliance, a do Japonska ho priviezli wrestleri ako Dory Funk, Jr., Terry Funk a Harley Race. „King's Road“ kládol veľký dôraz nielen na samotný zápas, ale aj na prácu mimo neho a vytváranie rôznych príbehov k zápasom. K rozvoju AJPW prispeli najmä Mitsuharu Misawa, Toshiaki Kawada, Kenta Kobashi a Akira Taue. V priebehu 90. rokov si tri štýly – shoot style, lucha libre a „garbage“ – získali veľkú popularitu na nezávislej scéne, čo viedlo k miešaniu rôznych štýlov v takmer všetkých organizáciách na začiatku 21. storočia.

Od svojich začiatkov oslovil japonský wrestling široké publikum. Zápasy Rikidōzana v 50. rokoch, ktoré vysielala TV Nippon, lákali obrovské davy ľudí a boli vysielané na veľkoplošných obrazovkách v Tokiu. Japonské televízne spoločnosti mali o wrestling veľký záujem. NTV vysielala zápasy, ktoré organizoval Giant Baba a Asahi zápasy organizované Antoniom Inokim. V roku 2000 vznikla spoločnosť Pro Wrestling NOAH, ktorú založil Mitsuharu Misawa a ďalší wrestleri, ktorí opustili AJPW. V súčasnosti sa stretáva japonský wrestling s poklesom diváckeho záujmu a programy NOAH a NJPW sa vysielajú v nočných hodinách. Príchod káblovej televízie a pay-per-view programov, naopak, umožnil vzostup nezávislým spoločnostiam.

Od počiatku je puroresu závislé od wrestlerov z iných krajín, najmä zo Severnej Ameriky. V dôsledku zavedenia lucha libre do japonského wrestlingu nastala invázia wrestlerov z Mexika. Najpopulárnejším mexickým zápasníkom v Japonsku je Mil Máscaras, ktorému je pripisované zavedenie leteckých prvkov do japonského wrestlingu.

Mexiko

Na začiatku 20. storočia bol wrestling v Mexiku regionálnym fenoménom. Zmena nastala v roku 1933, keď Salvador Lutteroth založil spoločnosť Empresa Mexicana de Lucha Libre. Lucha Libre, ako Mexičania wrestling nazývajú, sa dá voľne preložiť ako „voľný boj“. Veľký vplyv na rozvoj profesionálneho wrestlingu v Mexiku mala v 50. rokoch televízia. Zápasy sa vysielali po celej krajine, nastal explozívny nárast popularity športu. V roku 1942 sa lucha libre navždy zmenil, keď sa v ringu objavil po prvý raz muž so striebornou maskou, známy ako El Santo (Svätý). Vďaka svojim zápasníckym schopnostiam a tajomnej osobnosti sa stal veľmi rýchlo najpopulárnejším luchadorom v Mexiku. Jeho kariéra trvala takmer päť desaťročí, počas ktorých sa stal ľudovým hrdinom a pre mnohých aj symbolom spravodlivosti, vďaka svojmu vystupovaniu vo filmoch. Ďalším wrestlerom, ktorý spopularizoval lucha libre, je Gory Guerrero, ktorý vymyslel veľké množstvo chmatov a úderov, ktoré sa využívajú dodnes. Blue Demon, vrstovník El Santa a jeho najväčší súper, a Mil Máscaras (Muž tisícich masiek) obohatili wrestling o letecké a akrobatické prvky. Najväčšími spoločnosťami v krajine sú Asistencia Asesoría y Administración (AAA) a Consejo Mundial de Lucha Libre (CMLL).

Mexicky štýl wrestlingu je typický veľkým počtom leteckých manévrov, zatiaľ čo v USA sa viac využívajú silové prvky. Už v roku 1930 sa objavila v mexickom wrestlingu po prvý raz ľahká váha (peso semicompleto), ktorá dala príležitosť aj fyzicky menej zdatným zápasníkom. Menší a atleticky skvele pripravení wrestleri sa stali v ďalších rokoch symbolom lucha libre. Tento štýl preslávili Rey Mysterio, Jr., Juventud Guerrera, Super Crazy a Místico.

Typickým prvkom mexického wrestlingu sú masky (mascaras), ktoré boli po prvý raz použité už v počiatkoch lucha libre a pre Mexičanov majú historický význam datovaný od čias Aztékov. Pôvodne boli masky veľmi jednoduché, obsahovali zväčša jednu farbu. V súčasnosti sú oveľa pestrejšie a navrhnuté tak, aby evokovali obrazy zvierat alebo bohov a hrdinov z antických čias. Prakticky všetci mexickí wrestleri začnú kariéru s maskou, no veľké množstvo sa neskôr odmaskuje. Masky sú považované za „posvätné“, a to až do takej miery, že ich odstránenie zo súperovej hlavy počas zápasu môže viesť k diskvalifikácii. Počas svojej kariéry sa maskovaný luchadori často objavujú vo svojich maskách aj na verejnosti. El Santo nosil svoju striebornú masku až do smrti, bol v nej aj pochovaný. Existuje špeciálny typ zápasu, tzv. luchas de apuestas, kde porazený príde o svoju masku a odhalí svoju identitu. Pre wrestlerov to znamená vždy veľké poníženie. Prvý takýto zápas sa odohral už 4. júla 1940 medzi Octaviom a Murciélagom.

Spojené kráľovstvo

Na prelome 19. a 20. storočia bol wrestling predstavený britskému publiku ako súčasť podujatia, na ktorom sa zúčastňovali kulturisti a „silní muži“. Jednou z prvých hviezd bol bývalý baník Jack Carkeek. Veľký vplyv na rozvoj profesionálneho wrestlingu v Anglicku mal estónsky gréckorímsky zápasník Georg Hackenschmidt. Iný amatérsky zápasník Sir Atholl Oakley sa spojil s Henrym Irslingerom a vytvorili prvú wrestlingovú organizáciu vo Veľkej Británii.

Po 2. svetovej vojne sa začínalo prakticky odznovu. Dôležitým momentom bola spolupráca s National Wrestling Alliance, ktorá založila v roku 1952 spoločnosť Joint Promotions, zoskupujúcu viaceré organizácie. Wrestling sa postupne dostal do televízie a získal si veľkú popularitu. Vznikalo množstvo malých, nezávislých organizácií. Prudký rozmach v britskom wrestlingu zapríčinil Shriley Crabtree, známy pod prezývkou „Big Daddy“. Dodnes je považovaný za najväčšieho britského zápasníka všetkých čias.

V súčasnosti zažíva wrestling v Spojenom kráľovstve krízu. V krajine existuje viacero nezávislých spoločností, no v médiách dostávajú len minimum priestoru. V roku 2005 sa snažila televízna spoločnosť ITV oživiť popularitu wrestlingu tým, že začala v sobotnom hlavnom vysielacom čase vysielať reláciu s názvom Celebrity Wrestling, kde sa objavovali známe osobnosti. Tento koncept však nebol úspešný.

Spojené štáty

Frank Gotch, prvá hviezda amerického wrestlingu.

Inscenované zápasy sa v Spojených štátoch objavili po prvý raz v období po občianskej vojne, v druhej polovici 19. storočia. Wrestling bol súčasťou karnevalových a cirkusových predstavení. Na prelome storočí bol wrestling ovplyvnený Martinom "Farmer" Burnsom a jeho žiakom Frankom Gotchom. Burns bol bývalým zápasníkom a absolvoval vyše 6 000 zápasov. Zároveň bol trénerom Gotcha, ktorý je považovaný za jednu z prvých amerických športových hviezd. Gotch sa stal prvým svetovým šampiónom potom, čo porazil európskeho šampióna Georga Hackenschmidta v rokoch 1908 a 1911. Historici zaraďujú tieto zápasy medzi najdôležitejšie vo wrestlingovej histórii. V rokoch 1915 – 1920 zažil profesionálny wrestling dramatický pokles popularity, pretože vznikli pochybnosti o tom, či je to skutočný šport. V roku 1913 navyše ukončila kariéru najväčšia hviezda Frank Gotch. V reakcii na tieto skutočnosti vytvorili profesionálni wrestleri Ed Lewis, Billy Sandow a Toots Mondt vlastnú organizáciu pod názvom „Gold Dust Trio“. Pomohli spopularizovať tag tímové zápasy, zaviedli nové taktiky ako rozptyľovanie rozhodcu počas zápasu, aby bol wrestling vzrušujúcejší. Popularita ich organizácie dosiahla vrchol v rokoch 1920 – 1925.

V roku 1948, potom, čo si wrestling získaval čoraz viac fanúšikov, sa rozhodli nezávislé spoločnosti vytvoriť spoločnú konfederáciu s názvom National Wrestling Alliance (NWA). Koncom 40. rokov sa rozhodol Lou Thesz zjednotiť rozličné svetové tituly do jedného „World Heavyweight“ titulu. Po príchode televízie začal byť wrestling vysielaný celonárodne. Bolo to obdobie obrovského rozmachu profesionálneho wrestlingu, ktoré sa dodnes nazýva „Zlatou érou“. Najväčším podporovateľom bola televízna spoločnosť DuMont Television Network. Dominantné postavenie mala NWA organizujúca množstvo propagačných akcií. Mala však aj svojich odporcov, ktorí ju obvinili z toho, že bráni inovačným zmenám vo wrestlingu. V roku 1960 vznikla konkurenčná organizácia American Wrestling Asscociation (AWA), ktorá sa stala najpopulárnejšou v krajine. V New Yorku bola založená World Wide Wrestling Federation (WWWF), premenovaná na WWF v roku 1979.

V 70. rokoch znovu prišiel pokles popularity profesionálneho wrestlingu. WWWF dostala veľkú ranu, keď sa jej šampión a najväčšia hviezda Bruno Sammartino vrátil do NWA. V roku 1973 však prišiel do WWWF André the Giant a zastal jeho miesto. Obdobie 80. rokov je známe ako „wrestlingový boom“. Wrestling si získal vďaka televízii veľkú popularitu medzi mladými divákmi. Veľký rozmach zažila World Wrestling Federation (WWF), ktorá sa stala synonymom profesionálneho wrestlingu a zároveň organizáciou s monopolným postavením. Jej majiteľ Vincent K. McMahon začal presadzovať na označovanie wrestlingu nový termín „športová zábava“. Hviezdou tých rokov bol Hulk Hogan, ktorý sa stal symbolom spoločnosti. Dôležitým momentom bolo vytvorenie tzv. Rock 'n' Wrestling Connection, ktorý mal spájať wrestling a svet hudobného priemyslu. WWF si získala pozornosť divákov vďaka účasti Cyndi Lauper v jej programoch, niektorí wrestleri sa objavili v hudobných videoklipoch. V roku 1985 sa v Madison Square Garden uskutočnil prvý ročník WrestleManie, ktorá sa stala v ďalších rokoch najveľkolepejším wrestlingovým podujatím na svete a vlajkovou loďou WWF. NWA a AWA vytvorili alianciu so snahou zvrhnúť dominantné postavenie WWF. V roku 1986 však AWA zanikla. WrestleManiu III v roku 1987 sledovalo 93 173 divákov. WrestleMania mala veľký vplyv na rozvoj tzv. pay-per-view programov. V ďalších rokoch sa k nej pridali Surivor Series, Royal Rumble a SummerSlam. V roku 1988 premenoval Ted Turner Jim Crockett Promotions na World Championship Wrestling (WCW), ktorá sa stala v ďalších rokoch hlavným konkurentom pre WWF.

WCW si získavala čoraz viac divákov a v rokoch 1997 – 1998 dokázala prelomiť monopolné postavenie WWF na trhu. Tá bola nútená pristúpiť k zmenám. Nastalo obdobie, v ktorom sa začalo v programoch WWE objavovať viac násilia, krvi a brutality, nazývané Attitude era. Obraz WCW sa zmenil v roku 1993, keď bol Eric Bischoff menovaný viceprezidentom spoločnosti a získal do svojich radov bývalé hviezdy WWF. V pondelok vysielala WWF program s názvom Monday Night Raw. WCW začala neskôr vysielať v ten istý deň WCW Monday Nitro. Tieto súboje o televízneho diváka dostali pomenovanie Monday Night Wars. Významné postavenie mala aj spoločnosť Extreme Championship Wrestling (ECW), ktorá sa vyznačovala tvrdším a brutálnejším štýlom wrestlingu. Získala si veľkú popularitu hlavne medzi divákmi vo veku 18 – 25 rokov. Programy WCW a WWF dosahovali ratingy 5,0 a vyššie. V roku 2001 bola WWF nútená zmeniť svoj názov na World Wrestling Entertainment (WWE). WCW a ECW sa dostali do finančných problémov a WWE svojich najväčších konkurentov odkúpila a znovu získala monopolné postavenie. V ďalších rokoch vznikli nové spoločnosti, ktoré sa snažia vytvoriť alternatívu a zaplniť medzery na wrestlingovom trhu. Najúspešnejšie z nich sú Total Nonstop Action Wrestling a Ring of Honor, ktoré vznikli v roku 2002. Rozmach zažívajú aj nezávislé organizácie ako napr. Combat Zone Wrestling.

Žánrové konvencie

V profesionálnom wrestlingu rozlišujeme dve roviny. Na jednej strane sú udalosti, ktoré sa dejú počas šou, na strane druhej sú to udalosti, ktoré sa odohrávajú v reálnom živote, ale majú vplyv na samotné predstavenie. Ide najmä o zmluvné kontrakty, reálne zranenia a pod.

Osobitná starostlivosť sa venuje wrestlerom, ktorí vystupujú pod svojím reálnym menom. Ich pôsobenie vo wrestlingu sa zreteľne oddeľuje od ich civilného života tak, ako je to v prípade mnohých umelcov (napr. u zabávača Stephena Colberta).

Kayfabe

Historici si nie sú istí, v ktorom období sa wrestling zmenil z reálneho boja na súčasnú formu zábavy. Po celé desaťročia žili wrestleri svoje reálne životy tak, ako stvárňovali svoju postavu. Tento fakt viedol k zvýšeniu záujmu u publika.

Spôsob, ako udržať túto ilúziu v čo najrealistickejšej rovine, sa nazýva "kayfabe" alebo "working the marks". Existuje celý slovník slangových výrazov a eufemizmov, ktoré využívajú wrestleri na komunikáciu s cieľom utajiť skutočný význam pred verejnosťou. Občas nastanú situácie, keď wrestler nedodrží stanovený scenár a povie alebo urobí veci, ktoré naplánované neboli. Takáto situácia sa nazýva "shoot".

Napriek tomu boli wrestlingové organizácie po dlhé obdobie riadené štátnymi športovými komisiami. Až v 80. rokoch Vince McMahon priznal, že wrestling je zábava, nie športová súťaž. Toto vyhlásenie vyvolalo zmiešané reakcie vo wrestlingovej komunite. Mnohí sa totiž báli, že by kvôli tomu mohol wrestling prísť o fanúšikov.

Umelecké aspekty

Jednou z charakteristických čŕt wrestlingu bývajú súboje „dobra proti zlu“. Wrestleri stvárňujú buď kladné (tzv. babyface), alebo záporné postavy (tzv. heel). Babyface sú tí, ktorým je publikum naklonené, zatiaľ čo heel sa ocitajú v nemilosti divákov. Vo výnimočných prípadoch môžu nastať výnimky.

Pravidlá

Počas vývoja však vznikli normy, ktoré majú všeobecnú platnosť. Každá organizácia má svoju vlastnú variáciu pravidiel, no do veľkej miery sú si podobné.

Všeobecná štruktúra

Zápasy sa konajú medzi dvoma alebo viacerými zápasníkmi. Tímové zápasy sú riadené špeciálnymi tag tímovými pravidlami. Počet wrestlerov, ktorí sa môžu zúčastniť na zápase, nie je limitovaný. Vo všetkých prípadoch má zápas len jedného víťaza, resp. víťazný tím.

Štandardné spôsoby, ktorými sa môže ukončiť zápas:

Pinfall – odpočítať súpera ležiaceho na lopatkách, zvyčajne po dobu troch sekúnd.
Sumbission – donútiť súpera vzdať sa.
Diskvalifikácia – v prípade, že súper poruší pravidlá.
Countout – ak sa súper nachádza mimo ringu na viac ako 10 sekúnd.
Remíza – najčastejšie v zápasoch s časovým limitom.
No Contest – bez výsledku, v prípade diskvalifikácie oboch wrestlerov alebo zranenia jedného z nich.

Odpočítane a vzdanie sa súpera sa vo väčšine prípadov musí odohrať v ringu, existujú však aj výnimky. Väčšina wrestlingových zápasov má presne stanovený počet odpočítaní, ktoré musí víťaz dosiahnuť. V minulosti sa zápasilo na dve či tri odpočítania. V súčasnosti stačí jedno odpočítanie, ak pravidlá neurčujú inak. Výnimku tvoria zápasy, ktoré sú ohraničené časovým limitom. Ide o tzv. Iron Man zápasy, ktoré trvajú 20, 30 alebo 60 minút. Víťazom sa stáva ten, kto má na konte viac odpočítaní súpera. V zápasoch viacerých wrestlerov môže byť využitý systém eliminácie. V takomto type zápasu zvíťazí ten, kto ostane v ringu posledný, a teda ako jediný nie je odpočítaný. Existujú zápasy, v ktorých je povolené používať improvizované zbrane alebo zásahy zvonku. Takéto zápasy bez pravidiel sa nazývajú no holds barred.

V dnešnej dobe existuje viacero typov zápasov so špeciálnymi pravidlami. Jedným z najznámejších je tzv. ladder match. V ňom sa stáva víťazom ten, kto vylezie po rebríku a získa odmenu visiacu nad ringom. Najčastejšie to býva titulový opasok. Rebrík sa v týchto zápasoch často využíva aj ako zbraň proti súperovi. Ďalší typ zápasu je známy ako battle royal. Na začiatku je v ringu 20 – 30 zápasníkov. Eliminovať súpera je možné jediným spôsobom – vyhodením z ringu cez horné lano. Víťazom sa stáva ten, kto ostane v ringu ako posledný. Variantom tohto zápasu je WWE Royal Rumble, kde najprv začínajú dvaja wrestleri, no každých 90 sekúnd (predtým 2 minúty) prichádza do ringu ďalších 30 – 40 zápasníkov. Všetky ostatné pravidlá sú rovnaké.

Špeciálnym typom zápasu je aj tzv. Steel Cage match, ktorý sa odohráva v oceľovej klietke. Víťazstvo sa dá dosiahnuť odpočítaním súpera alebo vylezením z klietky. V inej obdobe tohto zápasu vylezenie z klietky nie je možné. Vtedy hovoríme o tzv. Hell in a Cell match. Každá wrestlingová organizácia má svoje špeciálne typy zápasov.

V každom zápase má konečný verdikt na starosti rozhodca (v masových zápasoch licha libre bývajú rozhodcovia dvaja). Rozhodcovia sú prítomní aj v zápasoch, v ktorých ich účasť zdanlivo nie je potrebná (napr. v zápasoch s rebríkmi). Rozhodca je jediný, kto môže oznámiť porušenie pravidiel. Preto často prichádza k odpútaniu jeho pozornosti a vtedy môže nastať porušenie pravidiel. Vo väčšine prípadov nie sú mená rozhodcov známe, výnimku tvorí WWE.

V niektorých zápasoch sa objaví tzv. special guest referee. Často to býva iný wrestler, celebrita a pod. V takýchto prípadoch prichádza k nespravodlivému ovplyvňovanie výsledku zápasu s cieľom zvýšiť jeho dramatickosť.

Všetky zápasy sa konajú uprostred wrestlingového ringu, ktorý je z každej strany ohraničený tromi pružnými lanami. V každom zo štyroch rohov sa v hornej časti pre bezpečnosť nachádza mäkký vankúš. Oblasť medzi ringom a publikom je oddelená zábradlím alebo plotom. V záujme väčšieho vzrušenia sa niektoré zápasy odohrávajú aj mimo ringu, či dokonca medzi divákmi.

Tag tímové pravidlá

Vo väčšine tímových zápasov je v danom okamihu označený ako „legálny“ alebo „aktívny“ wrestler len jeden člen tímu. Výmena nastáva vtedy, keď zápasník v ringu označí svojho partnera tľapnutím dlane; tento moment sa nazýva tag. Podľa toho, či wrestler vchádza do ringu, alebo z neho vychádza, rozlišujeme tagging in a tagging out. Pri výmene má každý tím k dispozícii päť sekúnd, počas ktorých môžu byť v ringu obaja wrestleri. Zápasníci, ktorí sú mimo ringu, nemôžu zasahovať do deja zápasu, ak nepríde k výmene (vyhýbajú sa kontaktu so súpermi). Vo väčšine tag tímových zápasov sa neaktívny wrestler dotýka šnúrky visiacej z rohu ringu.

V zápasoch, v ktorých sa stretávajú viacpočetné tímy, môže aktívny wrestler označiť ktoréhokoľvek zo svojich partnerov bez vopred určeného poradia. V tzv. Texas Tornado Team Match môžu byť v ringu všetci zúčastnení wrestlingu bez toho, aby dochádzalo k výmenám ako v klasických tímových zápasoch. Všetky zápasy, v ktorých platia hardcore pravidlá (napr. zápasy bez diskvalifikácie, zápasy s rebríkmi, no holds barred atď.) sa de facto dajú označiť ako zápasy s Texas Tornado pravidlami, pretože rozhodca nemôže výmeny v ringu považovať za diskutabilné.

Bez ohľadu na tag tímové pravidlá nie je možné odpočítať svojho partnera napriek tomu, že technicky by to možné bolo (napr. v Texas Tornado match alebo v zápasoch trojčlenných tímov). Takýto postup sa nazýva Outlaw Rules, pretože prvým tímom, ktorý sa o niečo podobné pokúsil (v snahe udržať si tag tímové tituly), boli New Age Outlaws.

Dramatické prvky

Aj keď pre samotný wrestlingový zápas sú najdôležitejšie atletická pripravenosť a stratégia, z obchodného hľadiska je cieľom každého zápasu vzrušiť a zabaviť publikum. Zvýšenie záujmu vedie k vyššej návštevnosti, vyššej televíznej sledovanosti a vyšším príjmom z reklamy. Všetky tieto aspekty prispievajú k väčším ziskom každej spoločnosti.

Charakter/Gimmick

Maska je neoddeliteľnou súčasťou charakteru väčšiny mexických wrestlerov.

V Latinskej Amerike a anglicky hovoriacich krajinách stvárňuje väčšina wrestlerov špecifické postavy, roly. Takéto prostriedky majú za úlohu zvýšiť záujem divákov o osobu wrestlera, bez ohľadu na jeho atletické schopnosti. Niektoré môžu byť nereálne (ako Doink the Clown, Kane), zatiaľ čo iné sú realistickejšie (ako Chris Jericho, The Rock, John Cena, Stone Cold Steve Austin, CM Punk). V lucha libre nosí výrazná väčšina zápasníkov na hlave masku, vďaka čomu stvárňujú postavy akýchsi superhrdinov. V Mexiku je to takmer posvätná tradícia.

Niektorí wrestleri používajú počas celej kariéry jedno meno (Shawn Michaels, CM Punk, John Cena, Randy Orton, Bret Hart), iní ho čas od času menia, v závislosti od toho, ako vyhovuje publiku či spoločnosti. V niektorých prípadoch je názov charakteru chránený ochrannou známkou spoločnosti, čo núti wrestlerov zmeniť si meno alebo ho čiastočne upraviť (napr. Rhyno na Rhino), inokedy je charakter vo vlastníctve samotných zápasníkov. Niekedy si wrestleri úradne zmenia meno, aby sa podobným problémom vyhli (ako Andrew Martin a Warrior). Mnohí wrestleri sú stotožnení so svojím charakterom tak, že sú aj v médiách či súkromí označovaní svojím wrestlingovým menom.

Obvykle sa wrestlingový zápas koná medzi protagonistom (favorit hľadiska označovaný ako „dobrý chlapec“ alebo babyface) a antagonistom (arogantný darebák so sklonmi porušovať pravidlá, heel). V posledných rokoch sa objavil nový pojem tweener, označujúci wrestlera, ktorého charakter nie je úplne vyhranený a nestelesňuje „dobrého“ ani „zlého“ chlapca (Samoa Joe počas pôsobenia v TNA od júna 2005 do novembra 2006). Takmer každý charakter prejde po určitom čase zmenou, či už z babyface na heel, alebo opačne. Tento proces sa nazýva turn (faceturn alebo heelturn). Sú však aj wrestleri, ktorí počas takmer celej kariéry stvárňovali iba jeden typ charakteru (Ricky Steamboat bol vždy „dobrý“, Vince McMahon, naopak, „zlý).

Príbeh/Storyline

Pozadie väčšiny wrestlingových zápasov je sprevádzané príbehmi, ktoré pripomínajú scény z filmov alebo dramatických seriálov. Niekedy zvíťazí dobro, inokedy zlo. Dlhšie príbehy môžu viesť nielen k jednému, ale aj viacerým zápasom medzi rovnakými wrestlermi. Hlavným impulzom na vznik takéhoto príbehu sú najmä tituly. Niektoré zápasy sú navrhnuté tak, aby sa pokračovanie príbehu týkalo iba jedného z účastníkov. Wrestler môže byť stvárňovaný ako nezastaviteľný silák, šťastný outsider alebo ktokoľvek iný.

V niektorých príbehoch môžu súperiť aj viacerí wrestleri. Medzi zápasníkmi vzniká rivalita a spor, tzv. feud. Takéto spory môžu trvať niekoľko dní, týždňov alebo aj niekoľko desiatok rokov. Spor medzi Ricom Flairom a Rickym Steamboatom trval od konca 70. rokov do začiatku 90. rokov a údajne spolu absolvovali viac ako 2 000 zápasov. Mike Awesome a Masato Tanaka mali medzi sebou spor, ktorý trval počas celej ich kariéry. Ďalším príkladom dlhotrvajúceho feudu je súperenie medzi Stone Cold Stevem Austinom a Vincom McMahonom. Bol to jeden z najlukratívnejších sporov v histórii WWF.

Hlavnou súčasťou mimozápasovej časti wrestlingu je promo alebo propagačný rozhovor. Promo sa vytvára z viacerých dôvodov, vrátane zvýšenia záujmu o zápasníka a rovnako zvýšenia záujmu o blížiaci sa zápas (vytvára sa tzv. hype).

Vzhľadom na to, že dav v aréne býva často hlučný, využívajú wrestleri mikrofóny, prirodzene, ak sú v ringu, a nie v zákulisí. Mikrofóny nie sú skryté, ale wrestleri ich držia v ruke, ako napr. televízni reportéri.

Tituly

Profesionálny wrestling imituje štruktúru titulových zápasov bojových športov. Účastníci zápasia o titul a potom, čo ho získajú, musia ho obhajovať. Tituly sú reprezentované opaskom. V prípade tímových titulov dostane každý wrestler samostatný opasok. Takmer všetky wrestlingové organizácie disponujú jedným hlavným a viacerými menšími titulmi. Majstrovské tituly sú pomenované podľa váhovej kategórie, pohlavia, štýlu alebo iným spôsobom.

Nástup

Hoci sa profesionálny wrestling primárne zameriava na zápasy, kľúčovým dramatickým prvkom sú nástupy zápasníkom do ringu. Pre wrestlerov je typická snaha vyžiadať si čo najväčšie reakcie prítomného davu ešte predtým, než sa začne samotný zápas. Nástup prebieha za sprievodu hudby, pričom každý wrestler má svoju vlastnú pieseň, ktorá vystihuje jeho osobnosť. Mnoho zápasníkov, najmä v Amerike, má hudbu vytvorenú špeciálne pre svoj nástup do ringu. Využívanie hudby si získalo popularitu v 80. rokoch v súvislosti s úspechom Hulka Hogana a WWF a ich konceptu Rock 'n' Wrestling Connection. Najznámejší wrestleri obohacujú svoj nástup o ďalšie prvky. V roku 1997 začala WWF využívať pri svojich programoch veľkoplošné obrazovky, na ktorých sa počas nástupu do ringu objavuje Titantron, čo je v podstate videoklip vytvorený špeciálne pre jednotlivých zápasníkov.

Ďalší spôsob zahŕňa vstup zostupne z vrchnej časti arény pomocou lana. Po prvý raz ho predviedol Shawn Michaels na WrestleManii XII, mnohokrát ho ukázal aj Sting v WCW a TNA. V roku 1999 na akcii WWF Over the Edge však došlo k tragédii, keď sa pri podobnom nástupe smrteľne zranil Owen Hart.

Špeciálne nástupy do ringu sú pripravené na špeciálne príležitosti, ako napr. WrestleMania. Na Wrestlemanii III a VI prichádzali všetci wrestleri do ringu na motorizovaných napodobeninách ringu. V niektorých prípadoch vystupujú aj živé kapely.

Wrestleri

Zápasníkom môžu byť muž, žena alebo tag tím. Najpopulárnejší wrestleri zarábajú niekoľko miliónov dolárov ročne, pričom zdravotné a cestovné náklady hradí samotná organizácia. V nezávislých organizáciách je situácia iná, väčšinu nákladov si hradí wrestler sám.

Váhové kategórie

Z hľadiska váhy rozlišujeme dva základné typy zápasníkov:

Cruiserweight (často aj Junior-Heavyweight, Light-Heavyweight a Lightweight) – vážiaci menej ako 220 libier a zvyčajne využívajúci agilitu a akrobaciu.
Heavyweight – obvykle vážiaci viac ako 220 libier a zvyčajne využívajúci chmaty, pri ktorých je potrebná veľká fyzická sila.

Kritériá rozdelenia do váhových kategórií sú v každej federácii iné. Rozdelenie sa striktne nedodržiava a veľakrát prichádza k zápasom medzi oboma kategóriami.

Kategórie podľa dôležitosti

Každý wrestler je zaradený do kategórie podľa svojho postavenia a úloh v spoločnosti:

Jobber – plní úlohu akéhosi sparing-partnera. Zväčša zápasí s mladými wrestlermi, ktorí si potrebujú získať priazeň publika. Prevažnú väčšinu zápasu prehráva.
Low Carder – má podobnú pozíciu ako jobber, ale nezápasí s mladými wrestlermi a nováčikmi.
Mid Carder – jeho úlohou je baviť publikum predtým, než príde na rad hlavný zápas.
Upper Carder – obvykle bojuje o účasť v hlavných zápasoch, niekedy získa titul. Takíto wrestleri sú často držiteľmi sekundárnych titulov (napr. WWE Intercontinental Championship, TNA X-Division Championship).
Main Eventer – bojuje v hlavných zápasoch, často získava najvýznamnejšie tituly (napr. WWE Championship, TNA World Heavyweight Championship).

Všeobecne platí, že podobné rozdelenie nemožno použiť na porovnanie zápasníkov rozličných federácií. Napr. nemusí platiť, že main eventer z TNA bude plniť rovnakú úlohu v WWE a pod. Väčšina wrestlerov sa počas kariéry vyvíja, prechádzajúc viacerými kategóriami.

Organizácie

Na rozdiel od iných športov, v profesionálnom wrestlingu neexistujú žiadne vnútroštátne alebo medzinárodné federácie, ako je to napr. vo futbale (SFZ, UEFA, FIFA). Okrem veľkých spoločností, ako sú World Wrestling Entertainment (WWE) alebo Total Nonstop Action Wrestling (TNA), existujú stovky ďalších menších federácií s veľmi obmedzeným rozpočtom. Ich vystúpenia sa odohrávajú pred oveľa menším počtom divákov ako v prípade WWE a TNA. Takéto organizácie sa nazývajú nezávislé (indy).

Každá organizácia má svoj vlastný booking team, na čele ktorého je booker. Jeho úlohou rozhodovať o zápasoch, sporoch a príbehoch. Má veľký vplyv na to, ako bude konečný produkt vyzerať. Najväčšie federácie uzatvárajú dohody s malými spoločnosťami, ktoré v takom prípade často pôsobia ako vývojové stredisko pre wrestlerov.

Požívanie termínov „spoločnosť“ a „federácia“ na označenie wrestlingových organizácii nie je úplne správne. Na Slovensku sa však tieto výrazy používajú často, predovšetkým pre nedostatok slovenských ekvivalentov slov z wrestlingového žargónu. Pojem „federácia“ sa používa v súvislosti s wrestlingom najmä kvôli názvu World Wrestling Federation. Presnejší je výraz „organizácia“ alebo anglické slovo „promotion“.

Roster

Každá organizácia má k dispozícii vlastný zoznam wrestlerov. Výnimku tvorí WWE, v ktorej sú wrestleri rozdelení až do troch samostatných rosterov – RAW, SmackDown a NXT. Potom, čo WWE odkúpila v roku 2001 WCW a ECW, požiadal Vince McMahon televíznu spoločnosť TNN o priestor na ďalší program, v ktorom by dostali priestor wrestleri z bývalej WCW. Návrh však bol zamietnutý z dôvodu zlyhania ďalších projektov, ako napr. XFL. V WWE vznikol pretlak zápasníkov, ktorý McMahon nechcel riešiť ich prepúšťaním. A tak zaviedla WWE tzv. Brand Extension, čiže rozdelenie wrestlerov do jednotlivých rosterov.

Zoznam najvýznamnejších organizácií

Názov	Akronym	Krajina	Obodbie	Štýl
All Elite Wrestling	AEW	USA	2019 –	Športová zábava
All Japan Pro Wrestling	AJPW	Japonsko	1972 –	King's Road
All Star Wrestling	ASW	Veľká Británia	1970 –	Profesionálny wrestling, športová zábava
American Wrestling Association	AWA	USA	1960 – 1991	American Wrestling
Asistencia Asesoría y Administración	AAA	Mexiko	1992 –	Lucha Libre, športová zábava
Big Japan Pro Wrestling	BJPW	Japonsko	1995 –	Hardcore wrestling
Chikara Pro Wrestling	Chikara	USA	2002 –	Lucha libre, puroresu
Combat Zone Wrestling	CZW	USA	1999 –	Hardcore wrestling
Consejo Mundial de Lucha Libre	CMLL	Mexiko	1933 –	Lucha libre
Deep South Wrestling	DSW	USA	1986 –	American Wrestling
Dragon Gate	DG	Japonsko	1997 –	Puroresu, Lucha libre
Extreme Championship Wrestling	ECW	USA	1992 – 2001	Hardcore wrestling
Florida Championship Wrestling	FCW	USA	2007 – 2012	Športová zábava
Impact Pro Wrestling	IPW	Nový Zéland	2003 –	Profesionálny wrestling
Independent Wrestling Association Mid-South	IWA-MS	USA	1996 –	Hardcore wrestling, strong style
Japan Pro Wrestling Alliance	JWA	USA	1953 – 1973	Puroresu
National Wrestling Alliance	NWA	USA	1948 –	American Wrestling
New Japan Pro Wrestling	NJPW	Japonsko	1972 –	Strong style
New Korea Pro Wrestling	NKPW	Kórejská republika	2002 –	Profesionálny wrestling
Ohio Valley Wrestling	OVW	USA	1997 –	Športová zábava
Pro Wrestling Guerrilla	PWG	USA	2003 –	Športová zábava
Pro Wrestling NOAH	NOAH	Japonsko	2000 –	Ark Style
Pro Wrestling Zero1	ZERO1	Japonsko	2001 –	Strong style
Ring of Honor	ROH	USA	2002 –	Profesionálny wrestling
Shimmer Woman Athlets	Shimmer	USA	2004 –	Ženský wrestling
Smoky Mountain Wrestling	SMW	USA	1991 – 1995	American wrestling
Stampede Wrestling	Stampede	Kanada	1948 –	Profesionálny wrestling
Total Nonstop Action Wrestling	TNA	USA	2002 –	Športová zábava
United States Wrestling Association	USWA	USA	1989 – 1997	American Wrestling
World Championship Wrestling	WCW	USA	1988 – 2001	Športová zábava
World Wrestling Entertainment	WWE	USA	1952 –	Športová zábava
World Wrestling Professionals	WWP	Južná Afrika	2002 –	Športová zábava

Podujatia

Wrestlingové podujatia rozdeľujeme na tri skupiny: House Show, TV Show, Pay-per-view.

House Show

House Show je podujatie, ktoré sa nevysiela na televíznych obrazovkách. Mnoho menších spoločností organizuje len takýto typ programu. Väčší priestor dostávajú zápasy ako promo. Len výnimočne sa na House Show udejú veci, ktoré by mali zásadný vplyv na vývoj príbehov a sporov. Zriedkakedy dochádza k zmene držiteľa titulu.

TV Show

TV Show je program vysielaný na televíznych obrazovkách. Takéto programy sa väčšinou vysielajú pravidelne s týždennou periodicitou. Rozvíjajú sa príbehy a spory, ktoré vyvrcholia na pay-per-view. Niektoré programy sú vysielané naživo, napr. každý pondelok WWE Monday Night RAW a každý štvrtok TNA iMPACT!, WWE SmackDown sa natáča v utorok a vysielaný je zo záznamu v piatok. V TV Show sa niekedy uskutočňujú zápasy, ktoré sa v televízii nevysielajú a vidia ich len diváci priamo v aréne. Takéto zápasy sa označujú termínom dark match.

Pay-per-view

Pay-per-view (PPV) sú platené programy, ktoré majú najväčší význam. Vysielané sú prostredníctvom satelitu alebo káblovej televízie za určitý poplatok. Na PPV vrcholia spory, uskutočňujú sa titulové zápasy, ktoré bývajú dlhšie ako pri TV Show. Prvým plateným program v histórii wrestlingu bola v roku 1985 WrestleMania. K ďalším významným PPV z dielne WWE patria Royal Rumble, Summer Slam a Survivor Series, pre TNA je najdôležitejší program Bound for Glory.

Štýly a ich charakteristika

USA, Japonsko a Mexiko sú tri krajiny, kde je obrovský trh a veľká popularita profesionálneho wrestlingu. Štýly zápasenia sa však odlišujú, keďže sa vyvíjali nezávisle od seba.

Wrestling v Spojených štátoch kladie veľký dôraz tvorenie príbehov a charakterov. Každý zápas má svoj príbeh. Čím je zápas dôležitejší, tým je príbeh dlhší a spor vypätejší. Najčastejšie sa proti sebe v ringu stretávajú „dobrý“ a „zlý“ wrestler. Vo väčšine prípadov fandí publikum tomu „dobrému“. Často prichádza ku konfliktom aj mimo ringu, či už v zákulisí, alebo pri televíznych rozhovoroch. Každý wrestler disponuje vlastným charakterom, osobnosťou.

Hoci profesionálny wrestling v Mexiku (lucha libre) takisto využíva príbehy a charaktery, nie sú také výrazné a dôležité ako v USA. Mexickí zápasníci sú spravidla agilní, často vykonávajú rozličné letecké a akrobatické manévre. Wrestleri ľahkej váhy (peso semicompleto) sú najobľúbenejšími zápasníkmi v lucha libre. Zápasy v Mexiku bývajú rýchle a dynamické. Veľký priestor dostávajú aj tag tímové zápasy. Na rozdiel od amerického wrestlingu, v Mexiku sú tímy tvorené najčastejšie až tromi wrestlermi.

Od vyššie spomenutých štýlov sa líši aj japonský wrestling (puroresu). Má počiatky v tradičnom americkom spôsobe zápasenia. V Japonsku, tak ako aj v štýloch v iných krajinách, je víťaz zápasu dohodnutý vopred. Rozdiel je ale v psychológii a prezentácii wrestlingu, ktorý je v Japonsku považovaný viac za šport ako zábavu. Japonský štýl obsahuje prvky klasického zápasenia, rôzne kopy a údery z bojových umení a veľké množstvo tzv. submssion holds, ktoré nútia súpera vzdať sa. Na príbehy k zápasom sa nekladie veľký dôraz. Naopak, v popredí je bojový duch, čo znamená, že v zápase ukazujú wrestleri viac fyzickú a mentálnu vyspelosť ako teatrálnosť. Mnoho japonských zápasníkov, vrátane veľkých hviezd ako Shinya Hashimoto, Riki Choshu a Keiji Mutoh má základy v rozličných bojových umeniach. V 90. rokoch vznikli organizácie venujúce sa zmiešaným bojovým umeniam (MMA) ako Pancrase a Shooto, ktoré zachovávajú pôvodný štýl puroresu, no boj je reálny a zápas nemá vopred určeného víťaza.

Backyard wrestling

Backyard wrestling (BYW) je kontroverzný amatérsky spôsob wrestlingu zvyčajne praktizovaný netrénovanými jedincami, najčastejšie v rozpätí 12 – 30 rokov. Je vykonávaný v domácich, neprofesionálnych podmienkach. Popularita tohto štýlu vzrástla v druhej polovici 90. rokov, keď výrazne stúpla popularita profesionálneho wrestlingu.

Väčšina osôb praktizujúcich backyard wrestling zaznamenáva svoje zápasy na video a zverejňuje ich na internete, najmä na YouTube. Na tomto portáli sa objavili série videí s názvom „BYW history“ a „The Best of Backyard Wrestling“. Zápasníci venujúci sa backyard wrestlingu vytvárajú aj rôzne amatérske federácie.

Kultúra

Wrestlingoví fanúšikovia majú svoju vlastnú subkultúru, porovnateľnú s priaznivcami sci-fi, video hier či komiksov. Tí, ktorí sa zaujímajú o zákulisné udalosti, nasledujúci dej alebo informácie o samotnej spoločnosti, sú čitateľmi periodík venujúcich sa wrestlingovému priemyslu. V súčasnosti je najväčším zdrojom informácií o wrestlingu internet, kde sa objavujú všetky potvrdené, ale aj nepotvrdené informácie.

Podobne ako v iných športoch, aj vo wrestlingu existujú tzv. fantasy leagues. Vytvárajú sa rôzne E-feds (elektronické federácie), kde si môže používateľ vytvoriť vlastný charakter a zapájať sa do príbeh s ostatnými používateľmi, čo vedie k pravidelným „šou“, kde sa určujú výsledky fiktívnych zápasov, zväčša na základe rôznych štatistík či hlasovania publika.

Profesionálny wrestling v mainstreamovej kultúre

Od vzniku prvých wrestlingových majstrovstiev získavali špičkoví profesionálni wrestleri slávu v mainstreamovej spoločnosti. Každá nasledujúca generácia priniesla skupiny zápasníkov, ktorí rozšírili svoje kariéry o pôsobenie v hudbe, filme, podnikaní alebo politike. Naopak, niektoré osobnosti z iných športov a všeobecne z popkultúry sa stali načas súčasťou profesionálneho wrestlingu. Najlepším príkladom je koncept Rock 'n' Wrestling Connection z 80. rokov, kde šlo o spoluprácu WWF a MTV.

Niektoré pojmy pochádzajúce z profesionálneho wrestlingu si našli cestu aj k osobám, ktoré ho nesledujú. Výrazy ako „body slam“, „calling someone out“, „sleeper hold“ alebo „tag team“ sú bežne používané aj mimo wrestlingového prostredia. Termín „smackdown“, ktorý bol pôvodne frázou The Rocka, je uvedený v slovníku Webster z roku 2007. Vzniklo viacero televíznych programov či filmov s wrestlingovým motívom, ako napr. Ready to Rumble, ¡Mucha Lucha! a Nacho Libre. V jednej z epizód populárneho seriálu pre dospelých South Park bol wrestling vykreslený ako telenovela. Film Wrestler z roku 2008 získal niekoľko nominácií na Oscara.

Zranenia a doping

Hoci je wrestlingový ring vyrobený tak, aby bol čo najbezpečnejší a jeho podlaha je odpružená, pomerne často dochádza k zraneniam. Medzi najčastejšie patria poranenia krku a chrbtice či rôzne svalové zranenia. V snahe o zníženie nehodovosti zakazujú niektoré federácie používať určité nebezpečné chmaty. Mnoho wrestlerov zápasí pravidelne aj napriek bolesti. Preto sú nútení prijímať pravidelné dávky liekov, čo môže viesť až k závislosti.

Ďalším významným a opakujúcim sa problémom v profesionálnom wrestlingu je užívanie prostriedkov podporujúcich zvýšenie výkonnosti. To sa deje predovšetkým preto, že najväčšie wrestlingové federácie majú tendenciu presadzovať fyzicky zdatnejších zápasníkov. Najčastejší výskyt používania anabolických steroidov u wrestlerov bol v 90. rokoch. Mnoho z nich trpelo v ďalších rokoch srdcovými problémami, čo v viedlo v niektorých prípadoch až k predčasnej smrti. V roku 2007 vytvorila WWE tzv. Wellness program s cieľom sledovať zdravie zápasníkov a bojovať proti užívaniu zakázaných látok.

Referencie

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Profesionálny wrestling

Externé odkazy