Preskočiť na obsah

Radónové riziko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
text je dosť nanič zlepenec rôznych textov. Tematika si vyžaduje erudovanejšie prepracovanie.
Detektor radónu v ovzduší.

Radón (Rn) je najťažší vzácny plyn, nemá stabilný izotop a je prírodne rádioaktívny. Vyskytuje sa v zemskej kôre. Je súčasťou dlhého reťazca rádioaktívneho rozpadu, ktorý začína uránom nachádzajúcim sa prirodzene v horninách a pôde po vzniku Zeme. Ľudia radón nemôžu zacítiť pretože nemá žiadnu farbu ani pach, možno však odmerať jeho rádioaktivitu. Radón sa dostáva do domov z podložia. V niektorých domoch je vysoká koncentrácia radónu, najmä pokiaľ ide o domy v oblastiach s vyšším množstvom prírodného uránu v pôde a horninách. Radón sa môže nachádzať aj v stavebných materiáloch a pitnej vode. Takéto prípady väčšinou spôsobujú omnoho nižšiu úroveň vystavenia žiareniu, ako radón nachádzajúci sa v zemi.

Hoci radón samotný je plyn, jeho produkty rádioaktívneho rozpadu nemajú plynný charakter. Viažu sa totiž k prachovým časticiam vo vzduchu. Vdychované produkty rozpadu svojim žiarením poškodzujú pľúca.

Vystavenie radónu zvyšuje riziko rakoviny pľúc. Zvýšené riziko je úmerné koncentrácii radónu vo vzduchu, ktorý dýchame a dĺžke vystavenia radónu.

Účinky radónu na zdravie

[upraviť | upraviť zdroj]

Radón je považovaný za druhú najčastejšiu príčinu rakoviny pľúc.[1] Odhaduje sa, že radón spôsobuje 3 až 14% všetkých druhov rakoviny pľúc v krajine, v závislosti od priemernej úrovne radónu v krajine a prevalencie fajčenia.

Zvýšený výskyt rakoviny pľúc bol prvýkrát zaznamenaný u uránových baníkov vystavených veľmi vysokým koncentráciám radónu.[chýba zdroj] Štúdie v Európe, Severnej Amerike a Číne navyše potvrdili, že aj nízke koncentrácie radónu – aké sa bežne vyskytujú v obytných priestoroch – tiež predstavujú zdravotné riziká a prispievajú k výskytu rakoviny pľúc na celom svete.

Riziko rakoviny pľúc sa zvyšuje asi o 16% na 100 Bq/m³ nárastu dlhodobej priemernej koncentrácie radónu. Predpokladá sa, že vzťah medzi dávkou a odozvou je lineárny – tj. riziko rakoviny pľúc sa zvyšuje úmerne so zvyšujúcou sa expozíciou radónu.[2]

Radón oveľa pravdepodobnejšie spôsobí rakovinu pľúc u ľudí, ktorí fajčia. V skutočnosti sa odhaduje, že fajčiari sú 25-krát viac ohrození radónom ako nefajčiari. Doposiaľ neboli zistené žiadne iné riziká rakoviny alebo iné zdravotné účinky, hoci vdychovaný radón môže dodávať žiarenie do iných orgánov, ale na oveľa nižšej úrovni ako do pľúc.

Radón v budovách

[upraviť | upraviť zdroj]
Únik radónu v dome

Pre väčšinu ľudí je najväčšia expozícia radónu v domácnostiach, kde ľudia trávia veľkú časť svojho času, hoci zdrojom expozície môžu byť aj vnútorné pracoviská. Koncentrácia radónu v budovách závisí od:

  • miestnej geológie, napríklad obsah uránu a priepustnosť podložných hornín a pôd,
  • cesty dostupnej pre prechod radónu z pôdy do budovy,
  • exhalácia radónu zo stavebných materiálov a rýchlosť výmeny medzi vnútorným a vonkajším vzduchom, ktorá závisí od konštrukcie budovy, zvykov vetrania obyvateľov a vzduchotesnosti budovy.

Radón sa dostáva do budov cez trhliny v podlahách alebo na spojoch medzi podlahou a stenou, medzerami okolo potrubí alebo káblov, malými pórmi v stenách z dutých blokov, dutých stenách alebo žumpách alebo odtokoch. Hladiny radónu sú zvyčajne vyššie v pivniciach alebo obytných priestoroch, ktoré sú v kontakte so zemou. Značnú koncentráciu radónu však možno nájsť aj nad prízemím.

Koncentrácie radónu sa značne líšia medzi susednými budovami, ako aj v rámci budovy zo dňa na deň a z hodiny na hodinu. Kvôli týmto výkyvom je vhodnejšie odhadnúť priemernú ročnú koncentráciu radónu vo vnútornom ovzduší meraním po dobu najmenej 3 mesiacov. Hladinu radónu v domácnostiach je možné merať lacným a jednoduchým spôsobom pomocou malých pasívnych detektorov. Merania musia byť založené na národných protokoloch, aby sa zabezpečila konzistentnosť a spoľahlivosť pri rozhodovaní. Krátkodobé radónové testy, vykonávané v súlade s národnými protokolmi, môžu byť cenné pri rozhodovaní v časovo citlivých situáciách, ako je predaj domu alebo na testovanie účinnosti prác na zmierňovaní radónu.

Medzinárodný radónový projekt Svetovej zdravotníckej organizácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, 2009) tvrdí, že radón spôsobuje až 15% rakoviny pľúc na celom svete. V snahe znížiť mieru rakoviny pľúc na celom svete, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) spustila medzinárodný radónový projekt, s cieľom pomôcť krajinám zvýšiť informovanosť, zbierať údaje a podporiť opatrenia na zníženie rizík súvisiacich s radónom.

US EPA je jednou z niekoľkých vládnych agentúr a krajín, ktoré podporujú túto iniciatívu a je povzbudená pozornosťou WHO k tejto dôležitej otázke verejného zdravia.

„Radón predstavuje ľahko redukovateľné zdravotné riziko pre populáciu na celom svete, ale doteraz sa mu nevenovala širšia pozornosť“[3], povedal Dr. Michael Repacholi, koordinátor Oddelenia radiačného a environmentálneho zdravia WHO. Pokračoval, že „radón v našich domovoch je hlavným zdrojom vystavenia ionizujúcemu žiareniu a predstavuje 50% vystavenia verejnosti prirodzene sa vyskytujúcim zdrojom žiarenia v mnohých krajinách“.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ November, mesiac povedomia o rakovine pľúc [online]. boehringer-ingelheim.sk, [cit. 2022-05-24]. Dostupné online.
  2. ↑ https://www.shmu.sk/File/Radioaktivita_1/Cabanekova_Nikodemova_Radon.pdf
  3. ↑ REPACHOLI, Michael. Dr. [online]. https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/radon-and-health, 2.2.2021, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Radónové_riziko&oldid=7426952“