Preskočiť na obsah

Raffaele Farina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Raffaele Farina SDB
kardinál Svätej rímskej cirkvi
Emeritný archivár tajných vatikánskych archívov
kardinál Raffaele Farina
kardinál Raffaele Farina
Erb Raffaele Farina SDB
 Dominus spes nostra
Pán je naša nádej
Štát pôsobeniaTaliansko Taliansko
Funkcie a tituly
archivár tajných vatikánskych archívov
25. jún 2007 – 9. jún 2012
Predchodca Jean-Louis Tauran Jean-Louis Bruguès Nástupca
kardinál-diakon San Giovanni della Pigna
2007 – súčasnosť
Predchodca Francis Arinze Momentálne v úrade Nástupca
Predchádzajúce funkcie
Biografické údaje
Narodenie24. september 1933 (91 rokov)
Buonalbergo, Taliansko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaSaleziáni Don Bosca
Vstup25. september 1949 (16 rokov)
Večné sľuby25. september 1954 (21 rokov)
Diakon
Svätenie1. júl 1957 (23 rokov)
Neapol, Taliansko
Kňaz
Kňazská vysviacka1. júl 1958 (24 rokov)
Neapol, Taliansko
Michele Alberto Arduino
diecézny biskup diecézy Gerace-Locri
InkardináciaSaleziáni Don Bosca
Biskup
Menovanie15. november 2006 (73 rokov)
Benedikt XVI.
Konsekrácia16. december 2006 (73 rokov)
Bazilika sv. Petra
SvätiteľTarcisio Bertone SDB
kardinál – štátny sekretár
SpolusvätiteliaJames Francis Stafford
hlavný pápežský penitenciár
Jean-Louis Tauran
archivár a knihovník Svätej rímskej cirkvi
Kardinál
Menovanie24. november 2007 (74 rokov)
Benedikt XVI.
Stupeňkardinál-diakon
(2007 – 2018)
kardinál-kňaz
(2018 – súčasnosť)
Titulárny kostolSan Giovanni della Pigna
Odkazy
Raffaele Farina na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Raffaele Farina

Mons. Raffaele kardinál Farina[1][2] (* 24. september 1933, Buonalbergo, Taliansko) je taliansky rímskokatolícky kňaz, biskup a kardinál. Bol archivárom vatikánskych tajných archívov, knihovníkom Vatikánskej knižnice a prezidentom (Consiglio di Presidenza) Scuola Vaticana di Paleografia, Diplomatica e Archivistica.

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 24. septembra 1933. Po ukončení školskej dochádzky vstúpil 25. septembra 1954 do rehoľného spoločenstva saleziánov dona Bosca. Jednoduché (dočasné) sľuby zložil 25. septembra 1949 a večné sľuby zložil 25. septembra 1954; jedna z jeho sestier je tiež saleziánka. Začal študovať teológiu aj v Pápežskom saleziánskom Athenaeu v Turíne v roku 1954, licenciát z teológie získal v Athenaeu v roku 1958. Sviatosť kňazskej vysviacky prijal 1. júla 1958 a od roku 1968 pôsobil ako profesor a dekan na Pápežskej saleziánskej univerzite, ktorej bol v rokoch 1977 až 1983 rektorom. V roku 1981 sa stal tajomníkom Pápežského výboru pre historické vedy a v roku 1986 podsekretárom Pápežskej rady pre kultúru.

V roku 1991 bol opätovne vymenovaný za rektora Pápežskej saleziánskej univerzity. Pápež Ján Pavol II. ho 25. mája 1997 vymenoval za prefekta Vatikánskej knižnice.

Biskup

[upraviť | upraviť zdroj]

15. novembra 2006 bol vymenovaný za titulárneho biskupa Opitergia[3] pápežom Benediktom XVI. Biskupskú konsekráciu prijal nasledujúceho 16. decembra od troch kardinálov štátnym sekretárom kardinálom Tarcisiom Bertone SDB, spolusvätiteľmi boli hlavný kardinál Penitenciár kardinál James Francis Stafford a vtedajší archivár a knihovník Svätej rímskej cirkvi kardinál Jean-Louis Tauran.

25. júna 2007 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za archivára a knihovníka Svätej rímskej cirkvi. Zároveň bol povýšený na titulárneho arcibiskupa pro hac vice.[4] Nastúpil do úradu archivára a knihovníka Svätej rímskej cirkvi 1. septembra 2007.

Bol členom Pápežskej akadémie vied počas svojho pôsobenia vo funkcii prefekta Vatikánskej knižnice. Od roku 2000 je členom korešpondentom ústredného riaditeľstva Monumenta Germaniae Historica.

Kardinál

[upraviť | upraviť zdroj]

24. novembra 2007 ho prijal Benedikt XVI. ako kardinál diakon s titulárnou diakoniou San Giovanni della Pigna v kolégiu kardinálov. Dňa 9. júna 2012 Benedikt XVI. prijal jeho žiadosť o odstúpenie z funkcie archivára a knihovníka Svätej rímskej cirkvi z dôvodu veku.[5]

Po odstúpení Benedikta XVI. sa v roku 2013 zúčastnil konkláve. Pápež František ho 24. júna 2013 vymenoval za predsedu Komisie pre kontrolu IOR (Vatikánska banka).[6]

Dňa 19. mája 2018 bol vymenovaný za kardinála kňaza pro hac vice, pričom si ponechal titulárnu diakoniu ako titulárny kostol.[7]

Členstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Je členom nasledujúcich inštitúcií Rímskej kúrie:

Vyznamenania

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2005: Veľký kríž Rádu za zásluhy Talianskej republiky
  • 2019: Rád vychádzajúceho slnka, 2. trieda[9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ FARINA Card. Raffaele, S.D.B. [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ Raffaele Cardinal Farina, S.D.B. [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ ELEVAZIONE ALLA DIGNITÀ EPISCOPALE DEL PREFETTO DELLA BIBLIOTECA APOSTOLICA VATICANA [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  4. ↑ NOMINA DELL’ARCHIVISTA E BIBLIOTECARIO DI SANTA ROMANA CHIESA [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  5. ↑ RINUNCE E NOMINE, 09.06.2012 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  6. ↑ Papa Francesco sceglie il cardinal Farina [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  7. ↑ Concistoro per il voto su alcune Cause di Canonizzazione, 19.05.2018 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  8. ↑ RINUNCE E NOMINE, 12.06.2008 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  9. ↑ Cardinal Raphael Farina, SDB, receives the Order of the Rising Sun [online]. . Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Raffaele Farina na nemeckej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Raffaele_Farina&oldid=7993074“