Redaktor:Ctrl+alt+123
Vitajte na stránke Ctrl+alt+123! V 2.1.1
Moje články:
[upraviť | upraviť zdroj]- Názvoslovie anorganických zlúčenín → 20. február 2023 (B 1.10)
- Názvoslovie organických zlúčenín → 20. február 2023 (B 1.3)
Aktualizácie mojich článkov:
[upraviť | upraviť zdroj]- 20. február 2023 → A 1.0 (Vytvorenie)
- 21. február 2023 → A 1.1 (Halogenidy)
- 22. február 2023 → B 1.0 (Základné anorganické zlúčeniny)
- 22. február 2023 → B 1.1 (Pridanie zdrojov)
- 22. február 2023 → B 1.2 (Hydroxidy, Peroxidy, Hydridy)
- 22. február 2023 → B 1.3 (Nové zdroje)
- 22. marec 2023 → B 1.4 (Soli)
- 23. marec 2023 → B 1.5 (Peroxidy)
- 23. marec 2023 → B 1.6 (Nové metódy vytvárania vzorcov)
- 23. marec 2023 → B 1.7 (Všeobecná aktualizácia)
- 24. marec 2023 → B 1.8 (Číslovkové predpony)
- 24. marec 2023 → B 1.9 (Aktualizácia solí)
- 6. apríl 2023 → B 1.10 (Všeobecné vylepšenie)
- 20. február 2023 → A 1.0 (Vytvorenie)
- 21. február 2023 → A 1.1 (Uhľovodíky)
- 21. február 2023 → A 1.2 (Nové zlúčeniny)
- 22. február 2023 → A 1.3 (Pridanie zdrojov)
- 22. február 2023 → B 1.0 (Základné organické zlúčeniny)
- 22. marec 2023 → B 1.1 (Príprava na aktualizáciu)
- 22. marec 2023 → B 1.2 (Alkíny)
- 23. marec 2023 → B 1.3 (Cyklické uhľovodíky)
Plánované aktualizácie:
[upraviť | upraviť zdroj]- Názvoslovie organických zlúčenín → V 1.0 (Aktualizácia zlúčenín) → august 2023
- Názvoslovie anorganických zlúčenín → B 1.11 → jún - júl 2023
Upravené články:
[upraviť | upraviť zdroj]- Delenie čísel → 21. február 2023
- Delenie → 21. február 2023
- Kladné číslo → 21. február 2023
Moje kategórie:
[upraviť | upraviť zdroj]21. február 2023 |
---|
Moje portály:
[upraviť | upraviť zdroj]Zatiaľ žiadne portály.
Grafy zobrazenia mojich článkov:
[upraviť | upraviť zdroj]Názvoslovie anorganických zlúčenín (dočasné umiestnenie)
[upraviť | upraviť zdroj]Názvoslovie anorganických zlúčenín je súbor pravidiel na tvorenie chemických vzorcov z názvov anorganických chemických zlúčenín a naopak. V slovenskom názvosloví sa názov zlúčeniny skladá z podstatného a prídavného mena. Podstatné meno je anión zlúčeniny a prídavné meno je katión. V tomto článku sú uvedené pravidlá ako správne vytvárať názvy.
Existujú rôzne metódy tvorenia názvov. Jednou z nich je použitie oxidačného čísla tak, že súčet oxidačných čísel aniónu a katiónu by mal byť nula. Ďalšou metódou je šípkové pravidlo, kedy sa presúva oxidačné číslo atómu na druhú stranu zlúčeniny. Pri bezkyslíkatých kyselinách sa vždy dáva prípona -ová. Pri iných existuje len systémový názov (napr. hydridy).
Rod prídavného mena vo vzorci
[upraviť | upraviť zdroj]Väčšinou je používaný mužský rod (napr. halogenidy, oxid, sulfidy, uhličitany). Ženský rod je používaný pri kyselinách (v bezkyslíkatých vždy s príponou -ová)
Rozdelenie vzorca/názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Chemický vzorec má dve časti aniónovú a katiónovú (napr. Na|Cl). Podstatné meno vo vzorci je anión a stojí vždy prvé. Prídavné meno je katión a stojí druhé. Prídavné meno sa končí príponou podľa oxidačného čísla.
Oxidačné číslo
[upraviť | upraviť zdroj]Oxidačné číslo je číslo, ktoré vyjadruje skutočný náboj častice.
Pri tvorení vzorca je vždy potrebné poznať príponu oxidačného čísla.
Prípony oxidačných čísel sú nasledovné:
Oxidačné číslo | Prípona | Prípona aniónu |
---|---|---|
I | -ný / -ny | -nan |
II | -natý / -atý | -natan |
III | -itý | -itan |
IV | -ičitý | -ičitan |
V | -ičný | -ičnan |
-ečný | -ečnan | |
VI | -ový | -an |
VII | -istý | -istan |
VIII | -ičelý | -ičelan |
Súčet oxidačných čísel v elektroneutrálnej zlúčenine sa rovná nule.
Oxidačné číslo V
[upraviť | upraviť zdroj]Pri oxidačnom čísle V sa uvádzajú 2 koncovky -ičný, -ečný. Použitie druhej koncovky je len kvôli výslovnosti v katióne chlóru (chlorečný) a fosforu (fosforečný).
Typické oxidačné číslo
[upraviť | upraviť zdroj]Niektoré prvky majú typické oxidačné čísla (napr. vodík -I, I; kyslík -II).
Typické oxidačné čísla pre rôzne skupiny sú nasledovné:
Alkalické kovy | Kovy alk. zemín | 13 (IIIA) | 14 (IVA) | 15 (VA) | Chalkogény | Halogény | Vzácne plyny |
---|---|---|---|---|---|---|---|
I | II | III | IV | -III | -II | -I | - |
Číslovkové predpony
[upraviť | upraviť zdroj]Pentahydrát síranu meďnatého () má modrú farbu a jeho názov je modrá skalica. Nehydratovaný síran meďnatý (CuSO4) je biely.
Číslovkové predpony sa používajú napríklad pri hydrátoch solí alebo pri anglickom názvosloví (napr. Dioxid - O2).
Číslovkové predpony od 1 - 10:
Č. | Predpona | Č. | Predpona |
1 | mono- | 6 | hexa- |
2 | di- | 7 | hepta- |
3 | tri- | 8 | okta- |
4 | tetra- | 9 | nona- |
5 | penta- | 10 | deka- |
Halogenidy (Soli bezkyslíkatých kyselín)
[upraviť | upraviť zdroj]Halogenidy sú dvojprvkové zlúčeniny zložené z aniónu halogénu a katiónu kovu. Podstatné meno má príponu -id (napr. chlorid). Ich oxidačné číslo je -I.
Z názvu vzorec
[upraviť | upraviť zdroj]Chlorid sodný (NaCl) je halogenid, ktorý sa skladá z jedného sodíka a jedného chlóru.
Pri tvorení vzorca sa riadime tabuľkou (napr. chlorid uhličitý má oxidačné číslo IV, to je 1:4, takže vzorec je CCl4):
Oxid. č. | Príklad | Pomer počtu atómov | |
---|---|---|---|
Vzorec | Názov | ||
I | NaCl | chlorid sodný | 1:1 |
II | CaCl2 | chlorid vápenatý | 1:2 |
III | AlI3 | jodid hlinitý | 1:3 |
IV | CCl4 | chlorid uhličitý | 1:4 |
V | NF5 | fluorid dusičný | 1:5 |
PCl5 | chlorid fosforečný | ||
VI | SF6 | fluorid sírový | 1:6 |
VII | IBr7 | bromid jodistý | 1:7 |
VIII | OsF8 | fluorid osmičelý | 1:8 |
Tiež je možné použiť tzv. „šípkové pravidlo“ kde oxidačné číslo prvku je počet atómov druhého prvku. Je však potrebné dávať pozor na to, že z oxidačného čísla -I bude +1.
Zo vzorca názov
[upraviť | upraviť zdroj]Pri tvorení názvu sa riadime podobne ako pri vzorci tabuľkou (napr. SF6 je 1:6, takže oxidačné číslo je VI (-ový)). Aj tu je možné použiť šípkové pravidlo.
Oxidy a sulfidy
[upraviť | upraviť zdroj]Oxidy sú dvojprvkové zlúčeniny kyslíka a katiónu kovu. Anión kyslíka sa v zlúčenine nazýva oxid. Anión síry sa v zlúčenine nazýva sulfid. Oxidačné číslo kyslík v oxidoch je -II.
Z názvu vzorec
[upraviť | upraviť zdroj]Oxid vápenatý (CaO) má oxidačné číslo II, lebo jeho prípona je -natý.
Postupujte rovnako ako pri halogenidoch, pozor však na krátenie (napr. oxid uhličitý má oxidačné číslo IV, to je 2:4=1:2, takže vzorec je CO2).
Oxid. č. | Príklad | Pomer počtu atómov | |
---|---|---|---|
Vzorec | Názov | ||
I | Na2O/Na2S | oxid/sulfid sodný | 2:1 |
II | CaO | oxid vápenatý | 2:2=1:1 |
III | Al2O3 | oxid hlinitý | 2:3 |
IV | CO2 | oxid uhličitý | 2:4=1:2 |
V | N2O5 | oxid dusičný | 2:5 |
P2O5 | oxid fosforečný | ||
VI | SO3 | oxid sírový | 2:6=1:3 |
VII | Re2O7 | oxid renistý | 2:7 |
VIII | OsO4 | oxid osmičelý | 2:8=1:4 |
Zo vzorca názov
[upraviť | upraviť zdroj]Pri tvorení názvu sa riaďte podobne ako pri vzorci tabuľkou (napr. SO3 je 1:3, takže oxidačné číslo je VI (-ový)).
Šípkové pravidlo
[upraviť | upraviť zdroj]Šípkové pravidlo sa použiť dá, no pozor na krátenie.
Kyseliny
[upraviť | upraviť zdroj]Bezkyslíkaté kyseliny
[upraviť | upraviť zdroj]Kyselina kyanovodíková má vzorec HICIIN-III.
Bezkyslíkaté kyseliny sú zlúčeniny zložené z vodíka a aniónu. Názov tvorí podstatné meno (kyselina) a prídavné meno + ová.
Vzorec | Názov |
---|---|
HF | kyselina fluorovodíková |
HCl | kyselina chlorovodíková |
HBr | kyselina bromovodíková |
HI | kyselina jodovodíková |
H2S | kyselina sírovodíková/sulfánová |
HCN | kyselina kyanovodíková |
Kyslíkaté kyseliny (Oxokyseliny)
[upraviť | upraviť zdroj]Oxokyseliny sú trojprvkové zlúčeniny zložené z vodíka, kyslíka a katiónu. Názov tvorí podstatné meno (kyselina) a prídavné meno + oxidačná prípona.
Maximálne oxidačné číslo oxokyselín je VII.
Z názvu vzorec
[upraviť | upraviť zdroj]Kyselina dusičná má vzorec HNO3 a oxidačné číslo V.
Pri tvorení používajte tabuľku (napr. kyselina sírová má oxidačné číslo VI, to je 2:1:4, takže vzorec je H2SO4).
Oxid. č. | Príklad | Pomer počtu atómov | |
---|---|---|---|
Vzorec | Názov | ||
I | HClO | kyselina chlórna | 1:1:1 |
II | H2SO2 | kyselina sírnatá | 2:1:2 |
III | HNO2 | kyselina dusitá | 1:1:2 |
IV | H2CO3 | kyselina uhličitá | 2:1:3 |
V | HBrO3 | kyselina bromičná | 1:1:3 |
VI | H2SO4 | kyselina sírová | 2:1:4 |
VII | HMnO4 | kyselina manganistá | 1:1:4 |
Zo vzorca názov
[upraviť | upraviť zdroj]Používajte tabuľku (napr. H2SO4 je 2:1:4, to je oxidačné číslo VI (-ová)).
Hydroxidy
[upraviť | upraviť zdroj]Hydroxidy sú trojprvkové zlúčeniny hydroxidového aniónu (vodíka a kyslíka) a katiónu kovu. Názov tvorí podstatné meno (hydroxid) a prídavné meno + oxidačná prípona.
Maximálne oxidačné číslo hydroxidov je IV.
Oxidačné číslo hydroxidového aniónu získame sčítaním oxidačných čísel kyslíka a vodíka. O -II H I → OH -I
Z názvu vzorec
[upraviť | upraviť zdroj]Hydroxid sodný (NaOH) má pomer počtu atómov 1:1 a to je oxidačné číslo I.
Použite tabuľku (napr. hydroxid hlinitý má oxidačné číslo III, to je 1:3, takže vzorec je Al(OH)3).
Oxid. č. | Príklad | Pomer počtu atómov | |
---|---|---|---|
Vzorec | Názov | ||
I | Na(OH) | hydroxid sodný | 1:1 |
II | Ca(OH)2 | hydroxid vápenatý | 1:2 |
III | Al(OH)3 | hydroxid hlinitý | 1:3 |
IV | Zr(OH)4 | hydroxid zirkoničitý | 1:4 |
Zo vzorca názov
[upraviť | upraviť zdroj]Pri vytváraní použite tabuľku (napr. Al(OH)3 je 1:3, to je oxidačné číslo III (-itý)).
Soli (anorganické)
[upraviť | upraviť zdroj]Chlorid sodný (NaCl) vzniká reakciou kyseliny chlórovodíkovej (HCl) a hydroxidu sodného (NaOH).
Soli sú viacprvkové zlúčeniny katiónu kovového prvku (alebo amónneho katiónu - NH4) a aniónu zvyšku kyseliny, ktoré vznikajú neutralizáciou.
- ak soľ vznikla z bezkyslíkatej kyseliny - prípona aniónu je -id (napr. chlorid sodný)
- ak soľ vznikla z kyslíkatej kyseliny (oxokyseliny) - prípona aniónu je -an (napr. uhličitan vápenatý)
Soli kyslíkatých kyselín
[upraviť | upraviť zdroj]Maximálne oxidačné číslo solí kyslíkatých kyselín je IV.
Anión kyseliny bude mať oxidačné číslo rovnajúce sa počtu nahradených vodíkov v soli. Anión má oxidačné číslo -II, ak pôvodná kyselina mala oxidačné číslo II, IV, VI. Inak bude oxidačné číslo aniónu -I.
Oxid. č. | Pôvodná kyselina | Počet nahradených vodíkov | |
---|---|---|---|
Vzorec | Názov | ||
I | HClO | kyselina chlórna | 1 |
II | H2SO2 | kyselina sírnatá | 2 |
III | HNO2 | kyselina dusitá | 1 |
IV | H2CO3 | kyselina uhličitá | 2 |
V | HBrO3 | kyselina bromičná | 1 |
VI | H2SO4 | kyselina sírová | 2 |
VII | HMnO4 | kyselina manganistá | 1 |
H2SO4 → 2HI + SO4-II →→→ SO4-II
Uhličitan vápenatý (CaCO3) iným názvom tiež kalcit alebo vápenec. Oxidačné číslo aniónu vynásobíme s počtom atómov aniónu, výsledok vynásobíme -1 a vydelíme počtom atómov katiónu.
Cu|(SO4-II) → +2 | -2 → CuII|(SO4-II) → oxidačné číslo bude II → síran meďnatý
Hydratované soli
[upraviť | upraviť zdroj]Pri hydratovaných soliach sa za vzorec dáva (napr ).
Pred názov sa dáva číslovková predpona + hydrát (napr. heptahydrát).
Heptahydrát síranu nikelnatého →
Peroxidy (anorganické)
[upraviť | upraviť zdroj]Peroxid vodíka (H2O2) má väzbu O-O.
Peroxidy sú zlúčeniny, ktoré obsahujú väzbu O-O. Ich názov tvorí podstatné meno (peroxid) a prídavné meno (katión). Značka peroxidového aniónu je O2-II. Všeobecný vzorec je R(O2)x.
Tabuľka:
[upraviť | upraviť zdroj]Použitie je rovnaké ako pri predchádzajúcich príkladoch.
Ox. č. | Príp. | Príklad | Vzorec | Pomer počtu atómov |
---|---|---|---|---|
I | -ný | Peroxid sodný | Na2O2 | 2:2 |
II | -natý | Peroxid vápenatý | CaO2 | 1:2 |
Niektoré peroxidy:
[upraviť | upraviť zdroj]Peroxid vodíka - H2O2
Peroxid sodný - Na2O2
Peroxid vápenatý - CaO2
Peroxid bárnatý - BaO2
Hydridy
[upraviť | upraviť zdroj]Hydridy sú dvojprvkové zlúčeniny dvoch vodíkov s inými prvkami. Môžu byť aj organické.
Niektoré sú uvedené v tabuľke:
Prvky 1.-12. skupiny (príklady) | Prvky 13. skupiny | Prvky 14. skupiny | Prvky 15. skupiny | Chalkogény | Halogény | ||||||
Vzorec | Názov | Vzorec | Názov | Vzorec | Názov | Vzorec | Názov | Vzorec | Názov | Vzorec | Názov |
LiH | hydrid lítny | BH3 | borán | CH4 | metán karbán | NH3 | amoniakazán | H2O | voda oxidán | HF | fluorovodík fluorán |
CaH2 | hydrid vápenatý | AlH3 | alumán | SiH4 | silán | PH3 | fosfán | H2S | sulfán | HCl | chlorovodík chlorán |
UH3 | hydrid uranitý | GaH3 | galán | GeH4 | germán | AsH3 | arzán | H2Se | selán | HBr | bromovodík bromán |
ZrH4 | hydrid zirkoničitý | InH3 | indán | SnH4 | stanán | SbH3 | stibán | H2Te | telán | HI | jodovodík
jodán |
NbH5 | hydrid niobičný | TlH3 | talán | PbH4 | plumbán | BiH3 | bizmután | H2Po | polán | HAt | astatovodík astatán |
Ďalšie metódy
[upraviť | upraviť zdroj]Metóda 1
[upraviť | upraviť zdroj]- Rozdeľte si vzorec.
- Zapíšte značky prvkov a oxidačné číslo aniónu.
- Vynásobte počet atómov aniónov a oxidačné číslo aniónov, zapíšte.
- Doplníte číslo na katiónovú časť a vydeľte ho počtom atómov.
- Zapíšte oxidačné číslo a vytvorte vzorec.
Al2|O3 → Al2|O3-II → 6 | -6 → Al2III|O3-II → oxid hlinitý
- Zapíšte značky prvkov a oxidačné čísla katiónov a aniónov.
- Nájdite najmenší spoločný násobok čísel.
- Najmenší spoločný násobok zapíšte pod vzorec - kladný katión, záporný anión.
- Číslom pod katiónom vydeľte oxidačným číslom katiónu a zapíšeme ako počet atómov katiónu, to isté anión.
- Vzorec zapíšte.
Oxid renistý → ReVII | O-II → 14 | -14 → Re2VII | O7-II
Metóda 2
[upraviť | upraviť zdroj]- Zapíšte oxidačné číslo aniónu.
- Ak Oxidačné číslo aniónu po vynásobení -1 sa nerovná počtu atómov katiónu, tak neskôr vynásobte oxidačné číslo katiónu číslom, ktoré by upravilo predchádzajúcu rovnicu.
- Počet atómov aniónu zapíšeme ako oxidačné číslo katiónu.
- Vytvorte názov.
CO2 → C | O2-II → CII*2 | O2-II → CIV | O2-II → oxid uhličitý
- Zapíšte značky prvkov a oxidačné číslo aniónu.
- Oxidačné číslo aniónu vynásobíme -1 a napíšeme ako počet atómov katiónu.
- Zapíšte oxidačné číslo katiónu podľa prípony.
- Oxidačné číslo katiónu napíšeme ako počet atómov aniónu.
- Ak je to potrebné, upravte krátením.
Oxid osmičelý → Os | O-II → Os2 | O-II → Os2VII | O-II → Os2VII | O8-II → OsVII | O4-II
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- https://sk.wikipedia.org/wiki/Oxidačné_číslo
- https://www.e-chembook.eu/cislovkove-predpony
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Hydroxid
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Peroxid
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Hydrid_(zlúčenina)