Preskočiť na obsah

Redaktor:Ctrl+alt+123

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vitajte na stránke Ctrl+alt+123! V 2.1.1

Moje články:

[upraviť | upraviť zdroj]

Aktualizácie mojich článkov:

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 20. február 2023 → A 1.0 (Vytvorenie)
  • 21. február 2023 → A 1.1 (Halogenidy)
  • 22. február 2023 → B 1.0 (Základné anorganické zlúčeniny)
  • 22. február 2023 → B 1.1 (Pridanie zdrojov)
  • 22. február 2023 → B 1.2 (Hydroxidy, Peroxidy, Hydridy)
  • 22. február 2023 → B 1.3 (Nové zdroje)
  • 22. marec 2023 → B 1.4 (Soli)
  • 23. marec 2023 → B 1.5 (Peroxidy)
  • 23. marec 2023 → B 1.6 (Nové metódy vytvárania vzorcov)
  • 23. marec 2023 → B 1.7 (Všeobecná aktualizácia)
  • 24. marec 2023 → B 1.8 (Číslovkové predpony)
  • 24. marec 2023 → B 1.9 (Aktualizácia solí)
  • 6. apríl 2023 → B 1.10 (Všeobecné vylepšenie)
  • 20. február 2023 → A 1.0 (Vytvorenie)
  • 21. február 2023 → A 1.1 (Uhľovodíky)
  • 21. február 2023 → A 1.2 (Nové zlúčeniny)
  • 22. február 2023 → A 1.3 (Pridanie zdrojov)
  • 22. február 2023 → B 1.0 (Základné organické zlúčeniny)
  • 22. marec 2023 → B 1.1 (Príprava na aktualizáciu)
  • 22. marec 2023 → B 1.2 (Alkíny)
  • 23. marec 2023 → B 1.3 (Cyklické uhľovodíky)

Plánované aktualizácie:

[upraviť | upraviť zdroj]

Upravené články:

[upraviť | upraviť zdroj]

Moje kategórie:

[upraviť | upraviť zdroj]
21. február 2023

Kategória:Názvoslovie zlúčenín (chémia)

Moje portály:

[upraviť | upraviť zdroj]

Zatiaľ žiadne portály.

Grafy zobrazenia mojich článkov:

[upraviť | upraviť zdroj]

Názvoslovie anorganických zlúčenín (dočasné umiestnenie)

[upraviť | upraviť zdroj]

Názvoslovie anorganických zlúčenín je súbor pravidiel na tvorenie chemických vzorcov z názvov anorganických chemických zlúčenín a naopak. V slovenskom názvosloví sa názov zlúčeniny skladá z podstatného a prídavného mena. Podstatné meno je anión zlúčeniny a prídavné meno je katión. V tomto článku sú uvedené pravidlá ako správne vytvárať názvy.

Existujú rôzne metódy tvorenia názvov. Jednou z nich je použitie oxidačného čísla tak, že súčet oxidačných čísel aniónu a katiónu by mal byť nula. Ďalšou metódou je šípkové pravidlo, kedy sa presúva oxidačné číslo atómu na druhú stranu zlúčeniny. Pri bezkyslíkatých kyselinách sa vždy dáva prípona -ová. Pri iných existuje len systémový názov (napr. hydridy).

Rod prídavného mena vo vzorci

[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinou je používaný mužský rod (napr. halogenidy, oxid, sulfidy, uhličitany). Ženský rod je používaný pri kyselinách (v bezkyslíkatých vždy s príponou -ová)

Rozdelenie vzorca/názvu

[upraviť | upraviť zdroj]

Chemický vzorec má dve časti aniónovú a katiónovú (napr. Na|Cl). Podstatné meno vo vzorci je anión a stojí vždy prvé. Prídavné meno je katión a stojí druhé. Prídavné meno sa končí príponou podľa oxidačného čísla.

Oxidačné číslo

[upraviť | upraviť zdroj]

Oxidačné číslo je číslo, ktoré vyjadruje skutočný náboj častice.

Pri tvorení vzorca je vždy potrebné poznať príponu oxidačného čísla.

Prípony oxidačných čísel sú nasledovné:

Oxidačné číslo Prípona Prípona aniónu
I -ný / -ny -nan
II -natý / -atý -natan
III -itý -itan
IV -ičitý -ičitan
V -ičný -ičnan
-ečný -ečnan
VI -ový -an
VII -istý -istan
VIII -ičelý -ičelan

Súčet oxidačných čísel v elektroneutrálnej zlúčenine sa rovná nule.

Oxidačné číslo V

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri oxidačnom čísle V sa uvádzajú 2 koncovky -ičný, -ečný. Použitie druhej koncovky je len kvôli výslovnosti v katióne chlóru (chlorečný) a fosforu (fosforečný).

Typické oxidačné číslo

[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré prvky majú typické oxidačné čísla (napr. vodík -I, I; kyslík -II).

Typické oxidačné čísla pre rôzne skupiny sú nasledovné:

Alkalické kovy Kovy alk. zemín 13 (IIIA) 14 (IVA) 15 (VA) Chalkogény Halogény Vzácne plyny
I II III IV -III -II -I -

Číslovkové predpony

[upraviť | upraviť zdroj]

Pentahydrát síranu meďnatého () má modrú farbu a jeho názov je modrá skalica. Nehydratovaný síran meďnatý (CuSO4) je biely.

Číslovkové predpony sa používajú napríklad pri hydrátoch solí alebo pri anglickom názvosloví (napr. Dioxid - O2).

Číslovkové predpony od 1 - 10:

Č. Predpona Č. Predpona
1 mono- 6 hexa-
2 di- 7 hepta-
3 tri- 8 okta-
4 tetra- 9 nona-
5 penta- 10 deka-

Halogenidy (Soli bezkyslíkatých kyselín)

[upraviť | upraviť zdroj]

Halogenidy sú dvojprvkové zlúčeniny zložené z aniónu halogénu a katiónu kovu. Podstatné meno má príponu -id (napr. chlorid). Ich oxidačné číslo je -I.

Z názvu vzorec

[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid sodný (NaCl) je halogenid, ktorý sa skladá z jedného sodíka a jedného chlóru.

Pri tvorení vzorca sa riadime tabuľkou (napr. chlorid uhličitý má oxidačné číslo IV, to je 1:4, takže vzorec je CCl4):

Oxid. č. Príklad Pomer počtu atómov
Vzorec Názov
I NaCl chlorid sodný 1:1
II CaCl2 chlorid vápenatý 1:2
III AlI3 jodid hlinitý 1:3
IV CCl4 chlorid uhličitý 1:4
V NF5 fluorid dusičný 1:5
PCl5 chlorid fosforečný
VI SF6 fluorid sírový 1:6
VII IBr7 bromid jodistý 1:7
VIII OsF8 fluorid osmičelý 1:8

Tiež je možné použiť tzv. „šípkové pravidlo“ kde oxidačné číslo prvku je počet atómov druhého prvku. Je však potrebné dávať pozor na to, že z oxidačného čísla -I bude +1.

Zo vzorca názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri tvorení názvu sa riadime podobne ako pri vzorci tabuľkou (napr. SF6 je 1:6, takže oxidačné číslo je VI (-ový)). Aj tu je možné použiť šípkové pravidlo.

Oxidy a sulfidy

[upraviť | upraviť zdroj]

Oxidy sú dvojprvkové zlúčeniny kyslíka a katiónu kovu. Anión kyslíka sa v zlúčenine nazýva oxid. Anión síry sa v zlúčenine nazýva sulfid. Oxidačné číslo kyslík v oxidoch je -II.

Z názvu vzorec

[upraviť | upraviť zdroj]

Oxid vápenatý (CaO) má oxidačné číslo II, lebo jeho prípona je -natý.

Postupujte rovnako ako pri halogenidoch, pozor však na krátenie (napr. oxid uhličitý má oxidačné číslo IV, to je 2:4=1:2, takže vzorec je CO2).

Oxid. č. Príklad Pomer počtu atómov
Vzorec Názov
I Na2O/Na2S oxid/sulfid sodný 2:1
II CaO oxid vápenatý 2:2=1:1
III Al2O3 oxid hlinitý 2:3
IV CO2 oxid uhličitý 2:4=1:2
V N2O5 oxid dusičný 2:5
P2O5 oxid fosforečný
VI SO3 oxid sírový 2:6=1:3
VII Re2O7 oxid renistý 2:7
VIII OsO4 oxid osmičelý 2:8=1:4

Zo vzorca názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri tvorení názvu sa riaďte podobne ako pri vzorci tabuľkou (napr. SO3 je 1:3, takže oxidačné číslo je VI (-ový)).

Šípkové pravidlo

[upraviť | upraviť zdroj]

Šípkové pravidlo sa použiť dá, no pozor na krátenie.

Bezkyslíkaté kyseliny

[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina kyanovodíková má vzorec HICIIN-III.

Bezkyslíkaté kyseliny sú zlúčeniny zložené z vodíka a aniónu. Názov tvorí podstatné meno (kyselina) a prídavné meno + ová.

Vzorec Názov
HF kyselina fluorovodíková
HCl kyselina chlorovodíková
HBr kyselina bromovodíková
HI kyselina jodovodíková
H2S kyselina sírovodíková/sulfánová
HCN kyselina kyanovodíková

Kyslíkaté kyseliny (Oxokyseliny)

[upraviť | upraviť zdroj]

Oxokyseliny sú trojprvkové zlúčeniny zložené z vodíka, kyslíka a katiónu. Názov tvorí podstatné meno (kyselina) a prídavné meno + oxidačná prípona.

Maximálne oxidačné číslo oxokyselín je VII.

Z názvu vzorec

[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina dusičná má vzorec HNO3 a oxidačné číslo V.

Pri tvorení používajte tabuľku (napr. kyselina sírová má oxidačné číslo VI, to je 2:1:4, takže vzorec je H2SO4).

Oxid. č. Príklad Pomer počtu atómov
Vzorec Názov
I HClO kyselina chlórna 1:1:1
II H2SO2 kyselina sírnatá 2:1:2
III HNO2 kyselina dusitá 1:1:2
IV H2CO3 kyselina uhličitá 2:1:3
V HBrO3 kyselina bromičná 1:1:3
VI H2SO4 kyselina sírová 2:1:4
VII HMnO4 kyselina manganistá 1:1:4

Zo vzorca názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Používajte tabuľku (napr. H2SO4 je 2:1:4, to je oxidačné číslo VI (-ová)).

Hydroxidy sú trojprvkové zlúčeniny hydroxidového aniónu (vodíka a kyslíka) a katiónu kovu. Názov tvorí podstatné meno (hydroxid) a prídavné meno + oxidačná prípona.

Maximálne oxidačné číslo hydroxidov je IV.

Oxidačné číslo hydroxidového aniónu získame sčítaním oxidačných čísel kyslíka a vodíka. O -II H I → OH -I

Z názvu vzorec

[upraviť | upraviť zdroj]

Hydroxid sodný (NaOH) má pomer počtu atómov 1:1 a to je oxidačné číslo I.

Použite tabuľku (napr. hydroxid hlinitý má oxidačné číslo III, to je 1:3, takže vzorec je Al(OH)3).

Oxid. č. Príklad Pomer počtu atómov
Vzorec Názov
I Na(OH) hydroxid sodný 1:1
II Ca(OH)2 hydroxid vápenatý 1:2
III Al(OH)3 hydroxid hlinitý 1:3
IV Zr(OH)4 hydroxid zirkoničitý 1:4

Zo vzorca názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vytváraní použite tabuľku (napr. Al(OH)3 je 1:3, to je oxidačné číslo III (-itý)).

Soli (anorganické)

[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid sodný (NaCl) vzniká reakciou kyseliny chlórovodíkovej (HCl) a hydroxidu sodného (NaOH).

Soli sú viacprvkové zlúčeniny katiónu kovového prvku (alebo amónneho katiónu - NH4) a aniónu zvyšku kyseliny, ktoré vznikajú neutralizáciou.

  • ak soľ vznikla z bezkyslíkatej kyseliny - prípona aniónu je -id (napr. chlorid sodný)
  • ak soľ vznikla z kyslíkatej kyseliny (oxokyseliny) - prípona aniónu je -an (napr. uhličitan vápenatý)

Soli kyslíkatých kyselín

[upraviť | upraviť zdroj]

Maximálne oxidačné číslo solí kyslíkatých kyselín je IV.

Anión kyseliny bude mať oxidačné číslo rovnajúce sa počtu nahradených vodíkov v soli. Anión má oxidačné číslo -II, ak pôvodná kyselina mala oxidačné číslo II, IV, VI. Inak bude oxidačné číslo aniónu -I.

Oxid. č. Pôvodná kyselina Počet nahradených vodíkov
Vzorec Názov
I HClO kyselina chlórna 1
II H2SO2 kyselina sírnatá 2
III HNO2 kyselina dusitá 1
IV H2CO3 kyselina uhličitá 2
V HBrO3 kyselina bromičná 1
VI H2SO4 kyselina sírová 2
VII HMnO4 kyselina manganistá 1

H2SO42HI + SO4-II →→→ SO4-II

Uhličitan vápenatý (CaCO3) iným názvom tiež kalcit alebo vápenec. Oxidačné číslo aniónu vynásobíme s počtom atómov aniónu, výsledok vynásobíme -1 a vydelíme počtom atómov katiónu.

Cu|(SO4-II) → +2 | -2 → CuII|(SO4-II) → oxidačné číslo bude II → síran meďnatý

Hydratované soli

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri hydratovaných soliach sa za vzorec dáva (napr ).

Pred názov sa dáva číslovková predpona + hydrát (napr. heptahydrát).

Heptahydrát síranu nikelnatého →

Peroxidy (anorganické)

[upraviť | upraviť zdroj]

Peroxid vodíka (H2O2) má väzbu O-O.

Peroxidyzlúčeniny, ktoré obsahujú väzbu O-O. Ich názov tvorí podstatné meno (peroxid) a prídavné meno (katión). Značka peroxidového aniónu je O2-II. Všeobecný vzorec je R(O2)x.

Použitie je rovnaké ako pri predchádzajúcich príkladoch.

Ox. č. Príp. Príklad Vzorec Pomer počtu atómov
I -ný Peroxid sodný Na2O2 2:2
II -natý Peroxid vápenatý CaO2 1:2

Niektoré peroxidy:

[upraviť | upraviť zdroj]

Peroxid vodíka - H2O2

Peroxid sodný - Na2O2

Peroxid vápenatý - CaO2

Peroxid bárnatý - BaO2

Hydridy sú dvojprvkové zlúčeniny dvoch vodíkov s inými prvkami. Môžu byť aj organické.

Niektoré sú uvedené v tabuľke:

Prvky 1.-12. skupiny (príklady) Prvky 13. skupiny Prvky 14. skupiny Prvky 15. skupiny Chalkogény Halogény
Vzorec Názov Vzorec Názov Vzorec Názov Vzorec Názov Vzorec Názov Vzorec Názov
LiH hydrid lítny BH3 borán CH4 metán karbán NH3 amoniakazán H2O voda oxidán HF fluorovodík fluorán
CaH2 hydrid vápenatý AlH3 alumán SiH4 silán PH3 fosfán H2S sulfán HCl chlorovodík chlorán
UH3 hydrid uranitý GaH3 galán GeH4 germán AsH3 arzán H2Se selán HBr bromovodík bromán
ZrH4 hydrid zirkoničitý InH3 indán SnH4 stanán SbH3 stibán H2Te telán HI jodovodík

jodán

NbH5 hydrid niobičný TlH3 talán PbH4 plumbán BiH3 bizmután H2Po polán HAt astatovodík astatán

Ďalšie metódy

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Rozdeľte si vzorec.
  2. Zapíšte značky prvkov a oxidačné číslo aniónu.
  3. Vynásobte počet atómov aniónov a oxidačné číslo aniónov, zapíšte.
  4. Doplníte číslo na katiónovú časť a vydeľte ho počtom atómov.
  5. Zapíšte oxidačné číslo a vytvorte vzorec.

Al2|O3 → Al2|O3-II → 6 | -6 → Al2III|O3-II → oxid hlinitý

  1. Zapíšte značky prvkov a oxidačné čísla katiónov a aniónov.
  2. Nájdite najmenší spoločný násobok čísel.
  3. Najmenší spoločný násobok zapíšte pod vzorec - kladný katión, záporný anión.
  4. Číslom pod katiónom vydeľte oxidačným číslom katiónu a zapíšeme ako počet atómov katiónu, to isté anión.
  5. Vzorec zapíšte.

    Oxid renistý → ReVII | O-II → 14 | -14 → Re2VII | O7-II

  1. Zapíšte oxidačné číslo aniónu.
  2. Ak Oxidačné číslo aniónu po vynásobení -1 sa nerovná počtu atómov katiónu, tak neskôr vynásobte oxidačné číslo katiónu číslom, ktoré by upravilo predchádzajúcu rovnicu.
  3. Počet atómov aniónu zapíšeme ako oxidačné číslo katiónu.
  4. Vytvorte názov.

CO2 → C | O2-II → CII*2 | O2-II → CIV | O2-II → oxid uhličitý

  1. Zapíšte značky prvkov a oxidačné číslo aniónu.
  2. Oxidačné číslo aniónu vynásobíme -1 a napíšeme ako počet atómov katiónu.
  3. Zapíšte oxidačné číslo katiónu podľa prípony.
  4. Oxidačné číslo katiónu napíšeme ako počet atómov aniónu.
  5. Ak je to potrebné, upravte krátením.

Oxid osmičelý → Os | O-II → Os2 | O-II → Os2VII | O-II → Os2VII | O8-II → OsVII | O4-II

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]