Redaktor:TTbelis/pieskovisko
Les Espaces d'Abraxas je post-moderný, neoklasicistický obytný komplex sociálnych a súkromných bytov nachádzajúci sa v štvrti Mont-d'Est, v meste Noisy-le-Grand, Francúzsko. Bol navrhnutý španielskym architektom Ricardo Bofill spoločne z Peter Hodgkinson, Jean-Pierre C.arniaux, Xavier Llistosella, Patrick Dillon[1]. Konzultovaný Jean-Pierre Aury (expert pre betónovú architektúru)[1]. A Konštruovaný Ramon Collado, Thierry Recevski a Hilario Pareja v rokoch 1978 až 1982[1].
Popis
[upraviť | upraviť zdroj]Sídlisko zahŕňa 591[2] bytových jednotiek v troch budovách: Théâtre (na západe), Arc (v strede) a Palacio (na východe). Sú to 11 až 19-poschodové budoby ,výška podlažia (od podlahy po strop) 2,50m[1].
- Théâtre (po slovensky: Divadlo) je 11-podlažná obytná budova (2 podzemné, prízemie a 8 poschodí). Jej geometria je založená na juxtapozícií dvoch typov modulov: prvý obdĺžnikový (12,50m x 6,07m) a druhý lichobežníkový ( 3,035m x 6,07m). Tieto moduly tvoria polkruhový tvar (vnútorný rádius 45.92 m) ktorý obklopuje kaskádovité vnútorné námestie place des fédérés a vytvára tak vzhľad antického divadla. Uprostred polkruhu sa do výšky 6 poschodí otvára vstupná pasáž ktorá spája vnútorné námestie z ulicou. Pasáž je súčasťou vizuálne priechodnej osi Espaces d'Abraxas. Budova pozostáva z 130 bytov (v konfigurácií dvoj, troj, štvor alebo päť izbový) rozdelených do ôsmich častí. Každá časť je oddelená vertikálnu šachtou (vybavenou servisným schodiskom a výťahom) ktorá na každom poschodí vyúsťuje do vstupnej haly dvoch naproti situovaných bytov. Betónová fasáda vnútorného nádvoria je kombinovaná arkiermi z reflektívneho skla. Dve vrchné podlažia lemujú vystupujúce polkruhové balkóny spoločne z rovno-líniovou vrcholovou rímsou. Vrch budovy využíva koncept zelenej strechy.
- Arc (po slovensky: Oblúk) je 12-podlažná (2 podzemné, prízemie a 9 poschodí), tvorená dvomi obdĺžnikovými základňami ktoré sa v 10 podlaží spájajú a vytvárajú tak dominantný oblúk situovaný v centre place des fédérés. Arc je súčasťou vizuálne priechodnej osi Espaces d'Abraxas. V oboch základniach vedú vertikálne šachty (vybavené schodiskom a výťahom) ktoré na každom poschodí vyúsťujú do vstupnej haly jedného bytu. Budova je situovaná v centre komplexu, obkolesená budovami Théâtre a Palacio. Pozostáva z 20 bytov (v konfigurácií jedno, troj a štvor izbový). Vrch budovy využíva koncept zelenej strechy. Betónová fasáda je zdobená rohovými pilastermi z kanelúrov a tuskánskom stĺpmi a štvorcovými panelmi. Vrchol ukončuje zábradlová Atika.
- Palacio (po slovensky: Palác ) je 19-podlažná budova (prízemie a 18 poschodí) z pôdorysom v tvare písmena U, je rozdelená medzi 4 domové bloky pozostávajúce zo 441 bytov (v dvoj, troj a štvor izbovej konfigurácií). Súbežne stredom budovy prechádzajú 2 kaskádové pasáže (prvá krytá od prízemia po siedme poschodie a druhá otvorená od trinásteho poschodia po strechu) ktoré po oboch stranách vertikálne lemujú schodiská. Budovu vertikálne prepojujú tiež 4 výťahové šachty (z dvomi výťahmi a servisným schodiskom) dvojito premostené cez pasáže na treťom, šiestom, pätnástom a osemnástom podlaží. Fasádu pasáží dekorujú nepravé klenáky nad klembami vchodov a pilasteri z obdĺžnikových segmentov. Betónová fasáda vystúpenej základne je rustikálne zdobená nepravými klenákymi a kvádrami, medzi ďalšie estetické prvky patria dórske stĺpy z kanelúrov, tuskánske stĺpy a prázdne stĺpy. Krajné priečelia sú zdobené pilastermi z kanelúrov na bielom podklade (v minulosti červenom). Časť námestia place des fédérés obklopená Palacio-m vypĺňa záhrada tvorená 34. Javormi. Z námestia vedie polkruhové schodisko ku pasáži vizuálne priechodnej osi Espaces d'Abraxas.
Komplex poskytuje pre rezidentov Divadla a Oblúku parkovanie na dvoch podzemných podlažiach, prvé podlažie z kapacitou 81 miest a druhé nižšie podlažie z kapacitou 75 miest.
V porovnaní z typickou architektúrou brutalizmu francúzskych sociálních bytov zo 70. roky sa tieto try budovy líšia post-moderným monumentálnym eklekticizmom. Celková architektúra odkazuje na antické Grécko sureálnou formu (napr.: prázdne stĺpy namiesto plných, ...)[3]. Viditeľný je aj vplyv tradičného monumentalismu neo-baroku francúskej architektúry Boulléeho , Ledouxa a Lequeuho.
Zrodenie
[upraviť | upraviť zdroj]Po 2. svetovej vojne sa zdevastované Francúzsko potýkalo z humanitno-ekonomickou krízou čo viedlo k masívnej výstavbe lacného a nekvalitného bývania. Počas nasledujúcej dekády krízu bývania podporovali faktory ako migrácia obyvateľstva, vzrastajúca pôrodnosť generacie babyboomerov, návrat francúzskych obyvateľov z Alžírska a urbanizácia[4]. Úsilie francúzskej vlády vyriešiť pretrvávajúci nedostatok bývania vyústil do obdobia intenzívneho výskumu a experimentov. Hľadanie lacnej a komfortnej formy bývania viedlo k preferovaniu projektom Grands ensembles (Slovensky: sídliská).
V roku 1951 HLM nahrádza HBM ('habitation à bon marché' – "lacné bývanie")
Dalšia housing kriza v 70-80 rokoch. https://www.youtube.com/watch?v=joVfpE_3TqY
V popkultúre
[upraviť | upraviť zdroj]Filmy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1984: À mort l'arbitre
- 1985: Brazil
- 2003: Mais qui a tué Pamela Rose?
- 2014: The Hunger Games: Mockingjay – druhá časť[5]
- 2016: Trepalium (TV séria)
Hudobné videoklipy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1986: Stephanie De Monaco - Ouragan
- 2012: Leck - Fais le L
- 2015: Carbon Airways - Break The Silence
- 2016: Antonny Drew - SI SÉ WI
- 2017: Marwa Loud - Fallait pas
- 2018: Mansly - Place des Fédérés
- ↑ a b c d RICARDO, Bofill; KRIER, Léon. Architecture, urbanism and history. New York : Museum of Modern Art, 1985. Dostupné online. ISBN 0870706551. S. 7. (Angličtina)
- ↑ Histoire sur Plan [online]. [Cit. 2018-11-03]. Dostupné online. (francúzština)
- ↑ UNWIN, Simon. The Ten Most Influential Buildings in History: Architecture’s Archetypes. 1. vyd. Routledge, Taylor & Francis Group : 978-1138898479, 2017. ISBN 978-1138898479.
- ↑ C., Rudolph, Nicole. At home in postwar France : modern mass housing and the right to comfort. New York : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 9781782385882.
- ↑ SAWYER, Sidonie. Huffington Post [online]. 2015-12-28, [cit. 2019-01-06]. Dostupné online. (po anglicky)