Preskočiť na obsah

Redaktorka:Eryn Blaireová/Šablóny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Toto je moja redaktorská podstránka. Nachádzajú sa tu nedokončené šablóny a odkazy na rôzne šablóny, alebo ich zoznamy, aby sa tým nepreťažovala moja hlavná redaktorská podstránka.

Ďalšie návrhy

[upraviť | upraviť zdroj]

Šablóna:Výhonok prieskumu vesmíru

 Tento článok súvisiaci s výskumom vesmíru je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

Problém: Je treba vymyslieť priliehavejší a kratší názov a tiež názov kategórie, ktorú tento výhonok dopĺňa. Mala by zahŕňať astrotechniku, observatóriá, astornómov aj prieskum vesmíru družicami, atď...

Šablóna pre Hubblea

[upraviť | upraviť zdroj]

Alebo takto...

Pokusy so šablónami...

[upraviť | upraviť zdroj]

...obrázkov týždňa. Pre kozmoportál a astroportál.

Mohlo by to vyzerať trochu ako toto

Na ďalší rok

2009
Šablóna: 1 2 3 4 5 6 7 8 9
Náhľad: Kozmická loď ATV-I (Jules Verne) vyfotografovaná z Medzinárodnej vesmírnej stanice krtáko pred jej pripojením k stanici. Štart sondy Dawn s nosnou raketou Delta II Ilan Ramon (1954 – 2003), vojenský pilot v Israeli Air Force a neskôr prvý a zatiaľ jediný izraelský astronaut Unikátny pohľad z výšky na raketoplán Atlantis stojaci na mobilnej platforme MLP. Záber vznikol pred štartom misie STS-79. Posádka misie STS-93 s modelom observatória Chandra, ktoré bolo počas tejto misie vypustené na obežnú dráhu. Zľava Eileen Collinsová, Steven A. Hawley, Jeffrey S. Ashby, Michel Tognini a Catherine G. Colemanová. Kozmická stanica Mir vznášajúca sa nad zemskou atmosférou. Stanicu vyfotografovala posádka raketoplánu Atlantis v roku 1995 Štart raketoplánu Atlantis STS-115. 9. septembra 2006 o 15:14:55 sa po viac ako týždni odkladov raketoplán vydal na svoju 11-dňovú misiu k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Prechodová komora a skafander, ktoré použil Alexej Leonov počas prvého výstupu človeka do otvoreného vesmíru vôbec. Jeho výstup z kozmickej lode Voschod 2 trval približne 12 minút.
Šablóna: 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19
Náhľad: Raketový konštruktér Wernher von Braun pri motoroch najväčšej rakety sveta Saturn V, ktorú skonštruoval. Päť motorov F-1 umiestnených do kríža dokázalo spolu vyvinúť ťah 33,4 MN. Centrálny motor bol pevne uchytený, kým ostatné štyri mohli byť hydraulicky vychyľované pre riadenie letu rakety. Okolie pristávacieho modulu sondy Viking 1. Viking 1 bola prvá sonda, ktorá mäkko pristála na povrchu Marsu. Pristávací modul sondy dosadol do oblasti Chryse Planitia 20. júna 1976. Kozmické laboratóruium Spacehab predtým, ako bolo vložené do nákladového priestoru raketoplánu Columbia. Za ním sa nachádza externá plošina FREESTAR, ktorá tiež tvorila časť prístrojového vybavenia pri poslednej vedeckej misii v histórii letov raketoplánov - STS-107. Technici pri práci na prvom stupni rakety Falcon. Falcon je dvojstupňová nosná raketa vyvinutá súkromnou americkou spoločnosťou SpaceX. Dobre viditeľný je raketový motor Merlin. Ruský raketoplán Buran na chrbáte lietadla Antonov An-225, jedného z najväčších lietadiel sveta. Toto lietadlo bolo vyvinuté špeciálne pre program Buranu a bolo schopné prepravovať nielen samotný raketoplán, ale aj jeho nosnú raketu Energiju. Odpaľovacia rampa rakiet Ariane 4 v Guyanskom kozmickom centre v Kourou vo Francúzskej Guyane. ESA hradí dve tretiny rozpočtu kozmodrómu a financuje tiež rozširovanie a úpravy komplexu pri vývoji nosičov Ariane. Raketoplán Atlantis je nakladaný na chrbát lietadla Shuttle Carrier Aircraft. Raketoplán sa vracal na Kennedyho vesmírne stredisko po skončení jeho misie STS-44 v decembri 1991. Štartovací komplex pre rakety Sojuz na ruskom kozmodróme Bajkonur. Stopa astronauta Edwina Aldrina na Mesiaci. Snímka bola zhotovená počas prvej prechádzky ľudí na Mesiaci v rámci misie Apollo 11. Keďže Mesiac nemá atmosféru, ľudské stopy na ňom pravdepodobne zostanú nezmenené tisíce rokov. Nosná raketa Saturn V s kozmickou loďou Apollo 17 je pripravená na štart. Apollo 17 bol posledný pilotovaný let na Mesiac. Štart sa uskutočnil 7. decembra 1972.
Šablóna: 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29
Náhľad: Astronauti Robert L. Curbeam (vľavo) a Christer Fuglesang (vpravo) pri výstupe do otvoreného priestoru v priebehu misie Discovery STS-116. Bol to prvý z troch plánovaných výstupov počas pripojenia raketoplánu Discovery k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).
Šablóna: 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39
Náhľad:
Šablóna: 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49
Náhľad:
Šablóna: 50 51 52
Náhľad:

Astroportál

2009
Šablóna: 1 2 3 4 5 6 7 8 9
Náhľad: Mapa reliktného žiarenia celej oblohy vytvorená z údajov družice COBE. Rozdiely vo farbe ukazujú nepatrné tepelné rozdiely v reliktnom žiarení. Z mapy bol odstránený vplyv pohybu Zeme a žiarenie Mliečnej cesty. Obrázok z HST ukazuje Eta Carinae a bipolárnu hmlovinu NGC 3372, ktorá hviezdu obklopuje. Táto hmlovina bola čiastočne vytvorená výbuchom Eta Carinae, ktorý bol zaznamenaný v roku 1843. Samotná hviezda Eta Car je zobrazená ako biele miesto blízko stredu fotografie. Isaac Newton, anglický fyzik, matematik a filozof, jeden z najznámejších fyzikov vôbec. Ako prvý sformuloval teóriu gravitácie a tým dokázal vysvetliť príčinu pohybu nebeských telies. Zostavil tri pohybové zákony, ktoré tvoria základ Newtonovej mechaniky. Planetárna hmlovina NGC 6751 na zábere z Hubleovho vesmírneho ďalekohľadu. Rôzne farby predstavujú teploty plynu – modrá, oranžová a červená označujú plyn od najteplejšieho k najchladnejšiemu. Vietor a žiarenie z veľmi horúcej centrálnej hviezdy vytvorili prúdovité útvary v hmlovine. Reflexné hmloviny M78 a NGC 2071. Modrá farba týchto hmlovín je spôsobená rovnakým javom, ako modrá farba oblohy. M78 má priemer 5 svetlených rokov a vzdialená je od Slnka asi 1600 svetelných rokov. Interagujúce galaxie, záber z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu. Táto dvojica galaxií vzdialená 350 miliónov svetelných rokov sa gravitačne navzájom deformuje. Herbig-Harov objekt HH47, odfotený pomocou HST. Mierka predstavuje 1 000 AU, ekvivalent asi 20-násobku veľkosti našej slnečnej sústavy alebo 1 000-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka. Hviezdokopa M5 na zábere Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu. M5 je vzdialená 24 500 ly od Zeme a obsahuje viac ako 100 000 hviezd; o viac než 100 z nich sa vie, že sú to premenné hviezdy. Observatórium na Mauna Kea. Vrchol havajského vulkánu Mauna Kea sa nachádza nad inverznou vrstvou a v blízkosti rovníka, čo zaručuje dobrú viditeľnosť južnej aj severnej oblohy.
Šablóna: 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19
Náhľad: Fotografia protohviezdy a objektu Herbig-Haro 46/47 získaná Spitzerovým vesmírnym ďalekohľadom v oblasti spektra blízkeho infračervenému žiareniu. Podarilo sa tak nahliadnuť pod tmavú hmlovinu, ktorá zárodok hviezdy spravidla obklopuje. Otvorená hviezdokopa NGC 2264 známa tiež ako Hviezdokopa Vianočný stromček. Tento záber v nepravých farbách urobil Spitzerov vesmírny ďalekohľad. V blízkosti tejto hviezdokopy je hmlovina, ktorá sa nazýva Kónus, či Kužeľová hmlovina. Systém hviezdy Polárka, ako ho videl Hubbleov vesmírny ďalekohľad. Polárka je päťnásobná hviezda. Voľným okom vidíme len najväčšieho a najjasnejšieho člena pätice – žltého nadobra Polárku A. Segmet zvyšku po supernove s katalógovým označením NGC 6992. Je súčasťou rozsiahlejšieho komplexu hmlovín v súhvezdí Labute s názvom Riasová hmlovina, všetky sú však pozostatkom po jednej supernove. Supernova SN1994D, ktorá explodovala v okrajových častiach galaxie NGC 4526. Ako naznačuje meno, táto supernova bola objavená v roku 1994. Krabí pulzar, pozostatok po supernove SN 1054. Tento obrázok vznikol kombináciou optických dát z Hubbleovho vesmírneho teleskopu (červená časť) a röntgenových obrázkov z röntgenového observatória Chandra (modrá časť). Snímky galaxie M100 z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu. Ľavý obrázok je rozmazaný kvôli sférickej aberácii, optickej chybe ďalekohľadu. Pravá snímka vznikla po nasadení korektora COSTAR, ktorý chybu odstránil. Časť Orlej hmloviny (M16), ktorá sa nachádza v súhvezdí Had. Zhustené mračná v hmlovine sa považujú za zárodok hviezd, alebo celých hviezdnych systémov - otvorených hviezdokôp. Pištoľová hviezda (v strede fotografie), jedna z najžiarivejších hviezd v Galaxii. Obklopená je emisnou hmlovinou v tvare pištole, podľa ktorej dostala hmlovina aj hviezda názov. Hmlovina vznikla pred asi 5 000 rokmi pri explózii hviezdy.
Šablóna: 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29
Náhľad: Špirálová galaxia NGC 4414 v súhvezdí Vlasy Bereniky. Záber urobil Hubbleov vesmírny ďalekohľad v roku 1995. V jej mohutných špirálových ramenách je viditeľné veľké množstvo medzihviezdnej hmoty. Hmlovina B 33 známa aj ako Konská hlava. Je to pravdepodobne najznámejšia tmavá hmlovina na oblohe, hoci vidieť sa dá len veľkým ďalekohľadom s mimoriadne veľkou svetelnosťou a v oblastiach s nepresvetlenou oblohou. Röntgenová snímka zo satelitu Chandra zachytáva jadro našej Galaxie v nepravých farbách. V najjasnejšej časti snímky sa nachádza objekt Sagittarius A*, čo je pravdepodobne supermasívna čierna diera. Hmlovina Slimák (Helix), planetárna hmlovina v súhvezdí Vodnára. Je to naša najbližšia a súčasne aj najjasnejšia planetárna hmlovina na oblohe. Vznikla asi pre 25 000 rokmi a rozpína sa rýchlosťou 24 km/s. Záber zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu hmloviny a hviezdokopy NGC 2244 v nepravých farbách. Prudký hviezdny vietor členov hviezdokopy vytlačil zvyšky okolitej materskej hmloviny a vytvoril v strede hmloviny dutinu.
Šablóna: 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39
Náhľad:
Šablóna: 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49
Náhľad:
Šablóna: 50 51 52
Náhľad:
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktorka:Eryn_Blaireová/Šablóny&oldid=7939810“