Rita z Cascie
| Rita z Cascie | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Občianske meno | Margherita Lotti |
| Narodenie | 1377/1381 Roccaporena |
| Úmrtie | 22. máj 1457 Cascia |
| Rehoľníčka | |
| Rehoľa | Spoločenstvo sestier svätého Augustína (augustiniánky) |
| Svätica | |
| V cirkvi | katolícka |
| Blahorečenie | 1627 Urban VIII. |
| Svätorečenie | 24. máj 1900 Lev XIII. |
| Patronát | neplodných žien a rodičov, manželov a matiek |
| Atribúty | čelo s krvácajúcou ranou, ruža, figa, včely |
| Sviatok | 22. máj |
| Odkazy | |
 | Rita z Cascie (multimediálne súbory na commons) |
Svätá Rita z Cascie, vlastným menom Margherita Lotti (* 1377/1381, Roccaporena – † 22. máj 1457, Cascia) bola talianska vizionárka, augustiniánska rehoľníčka a stigmatička.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzala z rodiny strednej triedy z malého mesta na juhu dnešného regiónu Umbria. Už od mladosti sa túžila stať rehoľníčkou, no na prianie svojich rodičov sa ako štrnásťročná vydala za Paola Manciniho, príslušníka bohatého patricijského rodu.[1] Jej manžel bol človek vnútorne veľmi láskavý, no navonok slaboch podliehajúci vplyvu rodinných zväzkov.[1] Narodili sa im dvaja synovia-dvojčatá.
Ritin manželský život bol celkom poznačený spoločenskými mravmi panujúcimi v dobe vrcholnej renesancie. Neodmysliteľnou súčasťou boli silné rodové väzby, takmer posvätná vec pre každého príslušníka rodiny. Od počiatku manželského zväzku sa snažila vzoprieť tradičným konvenciám.
Asi po osemnásťročnom manželstve sa Paolo stal obeťou krvnej pomsty.[1] Čoskoro nato prišla Rita i o oboch synov, ktorí v mladom veku umreli na chorobu.[1] (Podľa tradície sa Rita modlila za to, aby radšej umreli, než by sa mali vraždou pomstiť za smrť ich otca.)[1] Rite sa takto uvoľnili všetky väzby na svetský život. Požiadala o prijatie do kláštora svätej Márie Magdalény v Cascii. No jej želaniu vzhľadom na okolnosti (pretrvávajúce rodové boje) však nebolo vyhovené. Napriek tomu viedla hlboko duchovný život sprevádzaný pomocou chudobným a trpiacim. Za svoj cieľ si vytýčila ukončenie krviprelievania medzi znepriatelenými rodmi, čo sa jej neskôr aj podarilo.[1]
Napokon bola medzi rehoľníčky prijatá. Podľa legendy sa jej v predvečer prijatia zjavili svätý Ján Krstiteľ, svätý Augustín a svätý Mikuláš Tolentínsky. Tí ju odprevadili do kláštora, na ktorom sa brány otvorili samy. V roku 1443 sa u nej objavili stigmy najmä na čele ako pamiatka na Kristovu tŕňovú korunu. Zomrela 22. mája 1457.[1] Po smrti bola pochovaná v miestnom kláštore. Biskup v roku jej skonu vystavil Rite dobrozdanie o úcte, ktorú si zaslúžila. Do dnešných dní za dochoval veršovaný životopis o Ritiných zázrakoch s jej autentickou podobizňou.
Z čias jej posledných mesiacov života sa zachovala legenda, podľa ktorej si Rita priala od niektorej z rehoľných sestier, aby jej zo záhrady priniesla čerstvé figy a ružu, hoci bola treskúca zima. Napriek tomu jej však mníška zo záhrady požadované ovocie a krásne rozkvitnutú ružu skutočne priniesla.
Uctievanie
[upraviť | upraviť zdroj]Povesť o Ritinom svätom živote sa šírila prakticky od jej smrti.[1] Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Urban VIII. v roku 1627 a za svätú Lev XIII. 24. mája 1900.
Svätá Rita je považovaná za patrónku neplodných rodičov a je vzývaná aj v bezvýchodiskových alebo veľmi náročných situáciách.[2]
Uctievanie na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku existuje jediný kostol zasvätený tejto svätici.[1][3] Tvorí súčasť košického kláštora sv. Augustína. V chráme sú od 27. apríla 2018 umiestnené aj jej relikvie osadené v striebornom relikviári v tvare ruže, pričom sa na slávnosti zúčastnila aj delegácia z Ritinho rodiska, v ktorej bol okrem iných miestny biskup a starosta.[1][4] Kostol bol posvätený košickým pomocným biskupom Mons. Marekom Forgáčom 8. mája 2018.[1][4] Architektom chrámu je Ing. Ján Zajac.[3]
Od roku 1994 sa v Zlatých Klasoch koná z iniciatívy vtedajšieho farára Alexandra Naszvadiho každoročná púť k sv. Rite.[2][5] V závere slávnosti sú tradične požehnávané ruže.[5][6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k Do Košíc prinesú relikvie svätej Rity [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2024-10-15]. Dostupné online.
- ↑ a b Zlaté Klasy privítali púť k svätej Rite, patrónke nemožných vecí [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2024-10-15]. Dostupné online.
- ↑ a b Kostol sv. Rity | Kostoly Slovenska [online]. www.kostolyslovenska.sk, [cit. 2024-10-15]. Dostupné online.
- ↑ a b Úcta k svätej Rite na Slovensku | Blog • Zachej.sk [online]. Zachej.sk, [cit. 2024-10-15]. Dostupné online.
- ↑ a b Pozvánka na púť k svätej Rite do Zlatých Klasov [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2024-10-15]. Dostupné online.
- ↑ V obci Zlaté Klasy po 15-týždňovej prípravnej novéne vyvrcholila púť k sv. Rite [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2024-10-15]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rita z Cascie
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X