Súľov-Hradná
| Súľov-Hradná | |
| obec | |
.jpg) | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Bytča |
| Región | Horné Považie |
| Vodný tok | Hradnianka |
| Nadmorská výška | 400 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′54″S 18°35′18″V / 49,1650°S 18,5884°V |
| Rozloha | 22,95 km² (2 295 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 002 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 43,66 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1193 |
| Starosta | Jaroslav Bušfy[3] (SMER-SD, HLAS-SD, SNS) |
| PSČ | 013 52 |
| ŠÚJ | 517992 |
| EČV (do r. 2022) | BY |
| Tel. predvoľba | +421-41 |
| Adresa obecného úradu |
Súľov - Hradná 65 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 041/557 40 16 |
| Fax | 041/557 40 16 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Súľov-Hradná | |
| Webová stránka: sulov-hradna.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Súľov-Hradná je obec na Slovensku v okrese Bytča (Žilinský kraj).
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v Súľovskej kotline, výraznej depresii v centrálnej časti Súľovských vrchov. Nachádza sa v juhovýchodnom výbežku okresu Bytča a riečka Hradnianka pretína západne od obce Súľovskou tiesňavou veniec hôr, vytvárajúca tak priestor pre jediné cestné spojenie cez Jablonové.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Hrádek, Strmý kopec, archeologická lokalita z veľkomoravského obdobia od 9. do 11. storočia. Lokalita v súčasnosti nie je prezentovaná.[4]
- Súľovský hrad, ruina stredovekého hradu založeného v 13. storočí. Hrad vznikol pravdepodobne v období po mongolskom vpáde do Uhorska. Prvá zmienka o hrade je z roku 1336, keď ho kráľ Karol Róbert daroval predkom rodu Súľovských, ktorým patril do polovice 16. storočia. Od roku 1550 patrí Sirmiensisovcom, ktorí ho dostali darom od Ferdinanda I. V roku 1682 bol hrad nákladne prestavaný. K jeho postupnému zániku prispelo presídlenie Sirmiensisovcov do kaštieľov v podhradí. V roku 1763 bol poškodený zemetrasením. Do roku 1780 tu boli umiestnení dvaja strážcovia, neskôr bol úplne opustený.[5] Skladá sa z dvoch celkov, spojených tunelovou chodbou vytesanou do skaly. Horný hrad je menší, zložený z úzkeho jadra a pozorovacej veže, dolný hrad sa skladal zo strážnej veže, cisterny a východného paláca, ktorým sa chodbou dalo dostať do horného hradu. Z hradu sa do dnešnej doby dochovali len fragmenty základov vďaka členitému skalnému podložiu.
-
Súľovský hrad -
-
-
-
.jpg)
.jpg)
_hradu_-_panoramio.jpg)
.jpg)
- Teodózov (Veľký) kaštieľ v Súľove, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena T s valbovou strechou, z rokov 1591-1603. Úpravami prešiel v rokoch 1618, 1660 a v druhej polovici 18. storočia. Poslednými úpravami prešiel v roku 1995.[6] Fasády kaštieľa sú hladké. V súčasnosti objekt chátra.
- Mičurovský (Malý) kaštieľ v Súľove, dvojpodlažná jednotraktová renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou, z rokov 1592-1594. Úpravami prešiel už pred polovicou 17. storočia a v polovici 18. storočia. Obnovou prešiel v roku 1993.[7] Fasády kaštieľa sú členené nárožnou rustikou, špaletové okná majú nadokenné rímsy. Nad vstupným portálom je umiestnený jednoosový portikus s balkónom.
- Kaštieľ v Hradnej, jednopodlažná jednotraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena U s dvoma nárožnými vežami, z obdobia okolo roku 1600. Úpravami prešiel v 18. storočí a v priebehu 20. storočia. V súčasnosti je objekt majetkom viacerých vlastníkov a chátra.[8]
- Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová pôvodne renesančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1616. Donátorom kostola, ktorý bol pôvodne evanjelický, bol Teodóz Sirmiensis. V roku 1617 bola pristavaná veža, no v roku 1711 bol evanjelikom odňatý. Prešiel viacerými úpravami, barokovými v rokoch 1770-1771, neskôr v roku 1823, 1929, keď bola obnovená veža a roku 1956, keď bola veža opäť upravovaná.[9] V interiéri sa nachádza barokový hlavný oltár z roku 1778 s obrazom sv. Michala. Bočný oltár Panny Márie je tiež barokový z 18. storočia. Kazateľnica je klasicistická z roku 1821. Organ z roku 1902 pochádza zo starého kostola v Terchovej. Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami s hlbokým záklenkom. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkom a ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Michala archanjela -
-
-
Bočný oltár -
Kazateľnica
- Evanjelický kostol, jednoloďový pôvodne artikulárny kostol z rokov 1749-1750.[10] Vznikol na pozemku rodiny Sirmiensis. Stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty bola neskoroklasicisticky prestavaná v prvej polovici 19. storočia. V rokoch 1906-1907 bol upravený do súčasnej podoby. Interiér má rovný trámový strop. Nachádza sa tu trojramenná protestantská empora a oltár z doby vzniku kostola. Kazateľnica je klasicistická z prvej polovice 19. storočia, drevená maľovaná krstiteľnica je neskorobaroková z konca 18. storočia.[11] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s bosážou a klenákom. Nárožia majú bosované pilastre. Veža s pásovaním je ukončená barokovou helmicou s laternou.
-
Evanjelický kostol -
-
-
-
Detail veže
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Jedinečná poloha v objatí hôr s množstvom prírodných i historických zaujímavostí vytvára zo Súľova atraktívnu lokalitu. Ponúka krásy Súľovských skál s možnosťami turistických výletov i lezeckých aktivít, vhodné terény pre cykloturistiku, ale aj dostupnosť Súľovského, Hričovského no i Lietavského hradu.
Značené chodníky
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke cez Roháčske sedlo a Podhorie na Lietavský hrad - po
značke
- z parkoviska na Súľovský hrad a ďalej do Jablonového
- z centra Súľova do Vrchteplej
- po
značke
- z rázc. Lúka pri kamennom hríbe k jaskyni Šarkania diera a cez Roháč (803 m n. m.) do Lietavskej Závadky
- z centra Súľova do Zbyňova
- po
značke
- z parkoviska cez rázc. Lúka pod hradom až na Hričovský hrad
- z parkoviska po hrebeni do Vrchteplej
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Zuzana Smatanová (* 1984), pop-rocková speváčka
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Pavol Felicides (* 1650 - † 1695), evanjelický farár, veršovník, pedagóg.
- Ján Turzo (* 1678 - † 1759), evanjelický farár, literát, pedagóg. Príležitostne kázal v Súľove.
- Michal Institoris-Mošovský (* 1732 - † 1803), evanjelický farár, spisovateľ, predstaviteľ osvietenského racionalizmu zemianskeho pôvodu. Navštevoval školu v Súľove.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Súľov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ MILOŠ DUDÁŠ. Drevené artikulárne a tolerančné chrámy na Slovensku. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 2011. Kapitola Výstavba artikulárnych chrámov na miestach určených Šopronským snemom, s. 86.
- ↑ Súľov-Hradná – Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Súľov-Hradná
