Preskočiť na obsah

SARS-CoV-2

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
koronavírus 2 spôsobujúci ťažký akútny respiračný syndróm (SARS-CoV-2)
SARS-CoV-2
Klasifikácia
naddoménanebunkovce (Acellulata)
doménavírusy (Vira)
realmRiboviria
ríša (regnum)Orthornavirae
kmeň (phylum)Pisuviricota
trieda (classis)Pisoniviricetes
rad (ordo)Nidovirales
podrad (subordo)Cornidovirineae
čeľaď (familia)koronavírusy (Coronaviridae)
podčeľaď (subfamilia)Orthocoronavirinae
rod (genus)Betacoronavirus
podrod (subgenus)Sarbecovirus
druh (species)Severe acute respiratory syndrome-related coronavirus (SARSr-Cov alebo SARS-CoV)
vírus (virus)/kmeň [angl. strain]koronavírus 2 spôsobujúci ťažký akútny respiračný syndróm (SARS-CoV-2)

Koronavírus 2 spôsobujúci ťažký akútny respiračný syndróm[1] (angl. severe acute respiratory syndrome coronavirus 2 – skratka SARS-CoV-2[2]), dočasné označenie nový koronavírus (z roku 2019) (angl. 2019 novel coronavirus – skratka 2019-nCoV)[3][4], je vírusový kmeň (angl. strain) a zároveň vírus[5][6][7][8] z druhu Severe acute respiratory syndrome-related coronavirus (skr. SARSr-CoV), podrodu Sarbecovirus, rodu Betacoronavirus, podčeľade Orthocoronavirinae, čeľade koronavírusy (Coronaviridae).[9]

Је nákazlivý. Má možno zoonotický pôvod, prenáša sa aj z človeka na človeka. Spôsobuje respiračné ochorenie COVID-19[10] (COronaVIrus Disease), ktoré sa rozšírilo na globálnu pandémiu. Prvýkrát ho identifikovali v čínskom meste Wu-chan v provincii Chu-pej.[11] Sekvenovanie DNA preukázalo, že ide o pozitívny jednoreťazcový RNA koronavírus.[12][13]

Vzhľadom na správy, že počiatočné prípady mali epidemiologické súvislosti s veľkým živočíšnym trhom, sa predpokladalo, že vírus má zoonotický pôvod. Porovnanie genetických sekvencií medzi týmto vírusom a ostatnými existujúcimi vírusovými vzorkami ukázalo podobnosť so SARS-CoV (79,6 %), netopierími koronavírusmi (96 %)[14] a koronavírusom šupinavca jávskeho (Manis javanica).[15] Pôvod z hadov sa nepotvrdil.[16][17] Štúdia genómu nenašla dôkaz, že vírus bol umelo vytvorený. Vírus vznikol pomocou prirodzeného výberu v živočíšnom hostiteľovi pred zoonotickým prenosom na človeka, alebo pomocou prirodzeného výberu v ľudskom hostiteľovi po zoonotickom prenose. Podľa výskumu je akákoľvek laboratórna manipulácia s vírusom nehodnoverná.[18]

Epidemiológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá infekcia u človeka sa objavila dňa 17.11.2019 v čínskom veľkomeste Wu-chan.[19][20] Jej pôvod sa predpokladá v infikovanom zvierati.[20] Vírus sa potom rozšíril do všetkých čínskych provincií a desiatok ďalších krajín na všetkých kontinentoch.[21][22] Časom bol potvrdený prenos vírusu z človeka na človeka.[23][24][25][26] 30. januára 2020 vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) globálny stav zdravotnej núdze.[27][28][29]

Vírus SARS-CoV-2 (žlté častice), zobrazený elektrónovým mikroskopom.

V Číne do marca 2020 presiahol počet ochorení hranicu 80 000 pacientov. Od marca 2020 sa vyskytovali nové prípady hlavne v západnej Európe (Taliansko, Francúzsko, Španielsko atď.), Iráne a USA, v polovici roka 2020 veľa prípadov pribúda aj v Južnej Amerike, Rusku a Indii. Počet zaznamenaných prípadov ochorenia COVID-19 v polovici roka 2020 prekročil desiaty milión a jeho obetí pol milióna, začiatkom roka 2021 100 miliónov a 2 milióny obetí.[30][31] Nie je známe, aká časť infekcii vírusom SARS-CoV-2 sa dá skutočne diagnosticky potvrdiť alebo sa rozvinie do diagnostikovateľného respiračného ochorenia. Predpokladá sa, že skutočné počty infikovaných a obetí sú oveľa vyššie[32][33].

Virológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Koronavírusy sa šíria predovšetkým blízkym kontaktom, zvlášť kvapôčkovou infekciou pri kašli a kýchaní, potravinami a telesnými tekutinami.[34][35][36] RNA vírusu bola zistená aj v stolici pacientov.[37] Vírus sa prenáša už počas inkubačnej periódy (v bezpríznakovom štádiu ochorenia). Tento spôsob prenosu je pravdepodobne významný.[38] Významný je aj prenos kontaktom s kontaminovanými predmetmi. Vírus je detegovateľný mimo tela v aerosóle do 3 hodín, na medenom povrchu do 4 hodín, na kartóne 24 hodín, a na nehrdzavejúcej oceli a plaste 2 až 3 dni.[39]

Rezervoár infekcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže ochorenie začalo u pracovníkov na tržnici s morskými plodmi (angl. Huanan Seafood Market, vo Wu-chane), ktorí boli v kontakte so zvieratami, za rezervoár infekcie sa považujú zvieratá. Trhy so živými zvieratami boli považované za pôvodcov epidémie SARS v roku 2003 a takéto miesta sú považované za možné miesta vzniku nových patogénov. Došlo k zákazu predaja divokých zvierat a ich konzumácie v Číne, ale niektorí odborníci pochybujú, či Huanan Seafood Market bol skutočne miestom prenosu vírusu zo zvieraťa na ľudí.[20][40]

Bol získaný dostatočný počet sekvenovaných genómov vírusov na to, aby sa dal rekonštruovať fylogenetický strom s históriou mutácii. Výskumy pôvodu epidémie SARS v roku 2003 viedli k objaveniu mnohých netopierích koronavírusov, podobných vírusu SARS, väčšinou z rodu Rhinolophus. Do tejto kategórie zapadá aj SARS-CoV-2. Dva genómy z netopiera Rhinolophus sinicus, publikované v rokoch 2015 a 2017 vykazujú 80 % podobnosť s SARS-CoV-2.[41][42] Tretí genóm z Rhinolophus affinis, získaný v provincii Jün-nan, má 96 % podobnosť s SARS-CoV-2.[43][44] Pre porovnanie, táto podobnosť medzi vírusmi je podobná miere mutácii vírusu ľudskej chrípky H3N2 počas 10 rokov. 7. februára 2020 bola objavená vzorka vírusovej nukleovej kyseliny so sekvenciou na 99 % identickou so SARS-CoC-2 u chráneného šupinavca, používaného v tradičnej čínskej medicíne. Receptor viažúca doména S-proteínu novoobjaveného Pangolin-CoV sa líši od SARS-CoV-2 v jedinej aminokyseline.[15]

Fylogenetika a taxonómia

[upraviť | upraviť zdroj]

SARS-CoV-2 (predtým 2019-CoV) patrí do širokej skupiny vírusov, známych ako koronavírusy. „nCoV“ je štandardné označenie nových koronavírusov pred pridelením špecifického označenia. Je to pozitívny jednoreťazcový (+ssRNA) vírus. Koronarovírusy spôsobujú ochorenia rôznej závažnosti, od prechladnutia po závažné ochorenia ako MERS (Middle East Respiratory Syndrome) a SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome). Je to siedmy koronarovírus, o ktorom je známe, že infikuje ľudí, po 229E, NL63, OC43, HKU1, MERS-CoV a SARS-CoV.[45]

Hoci je geneticky odlišný od iných vírusov, ktoré infikujú ľudí, patrí spolu so SARS-CoV do podrodu Sarbecovirus (Beta-CoV línia B).[46] Jeho sekvencia RNA obsahuje približne 30 000 báz.

Ako oznámilo Čínske centrum pre liečbu a prevenciu ochorení a iné inštitúcie, do 12. januára 2020 bolo z Wu-chanu izolovaných 5 genómov vírusu SARS-CoV-2 (2019-CoV)[47][48] a do 26. januára 2020 tento počet stúpol na 28.[49] Okrem prvého genómu GenBank je na ne uvalené embargo GISAID (Global Initiative on Sharing All Influenza Data). Fylogenetická analýza vzoriek je dostupná cez Nextstrain.

Štruktúra koronavírusu

Štúdia University College London na vzorke 7 500 ľudí z celého sveta identifikovala 198 mutácií a odhaduje, že vírus sa začal šíriť od 6. októbra do 11. decembra 2019.[50] Do začiatku roka 2021 je známych približne 4000 mutácii vírusu, z nich niektoré s vyššou infekciozitou a pravdepodobne s čiastočnou odolnosťou voči vytvoreným protilátkam po infekcii iným variantom alebo očkovaní.[51]

Štrukturálna biológia

[upraviť | upraviť zdroj]
Schéma proteázy vírusu 2019-nCoV, ktorá by mohla byť vhodnou cieľovou štruktúrou pre antivírusové lieky.

Publikácie genómu viedli k niekoľkým experimentom s modelovaním štruktúry receptorového väzobného proteínu RBD – nCoV spike glykoproteínu S („hrotového“, pozri obrázok štruktúry vírusu), ktoré naznačujú, že S proteín si zachoval dostatočnú afinitu voči receptoru angiotenzín konvertujúceho enzýmu 2 (ACE2), aby ju využil ako mechanizmus vstupu do bunky.[52] 22. januára 2020 skupiny v Číne a USA nezávisle potvrdili ACE2 ako receptor pre SARS-CoV-2.[53][54][55] Ukázalo sa, že SARS-CoV-2 má vyššiu afinitu k ľudskému ACE2 ako pôvodný vírus SARS.[56]

Pri hľadaní vhodného lieku zo skupiny inhibítorov proteáz bola tiež modelovaná vírusová 3C-like proteáza M(pro) z polyproteínu ORF1a pre naviazanie lieku. V Innophore vytvorili dva počítačové modely, založené na proteáze SARS[57] a Čínska akadémia vied vytvorila nepublikovanú experimentálnu štruktúru rekombinantnej 2019-CoV proteázy.[58] Ďalej, vedci na Michiganskej univerzite modelovali štruktúru všetkých hotových peptidov vírusu SARS-CoV-2 s použitím I-TASSERa.[59]

SARS-Cov-2 tvorí najmenej tri faktory virulencie, ktoré podporujú šírenie nových viriónov (častíc vírusu) z hostiteľských buniek a inhibujú imunitnú odpoveď.[60]

Vstup vírusu do bunky a životný cyklus

[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatočné kroky infekcie koronavírusom zahŕňajú špecifickú väzbu proteínu „spike“ (S) koronavírusu na vstupné bunkové receptory, ktoré boli identifikované pre niekoľko koronavírusov a zahŕňajú ľudskú aminopeptidázu N (APN; HCoV-229E), enzým konvertujúci angiotenzín (ACE2; HCoV-NL63, SARS-CoV a SARS-CoV-2) a dipeptidylpeptidázu (DPP4; MERS-CoV). Expresia a tkanivová distribúcia vstupných receptorov následne ovplyvňuje vírusový tropizmus a patogenitu. Počas intracelulárneho životného cyklu koronavírusy exprimujú a replikujú svoju genómovú RNA za vzniku kompletných kópií, ktoré sú inkorporované do novo produkovaných vírusových častíc. Koronavírusy majú pozoruhodne veľké RNA genómy ohraničené 5' a 3' netranslatovanými regiónmi, ktoré obsahujú cis-pôsobiace sekundárne štruktúry RNA nevyhnutné pre syntézu RNA. Na 5' konci má genómová RNA dva veľké otvorené čítacie rámce (ORF; ORF1a a ORF1b), ktoré zaberajú dve tretiny uzavretého a polyadenylovaného genómu. ORF1a a ORF1b kódujú neštrukturálne proteíny (nsp), z ktorých sa skladá komplex vírusovej replikácie a transkripcie (RTC), ktorý okrem iného zahrnuje enzýmy na spracovanie a modifikáciu RNA a funkciu korektúry RNA potrebnú na zachovanie integrity > 30 kb genómu koronavírusu. ORF, ktoré kódujú štrukturálne proteíny, a rozptýlené ORF, ktoré kódujú pomocné proteíny, sú transkribované z 3' jednej tretiny genómu za vzniku vnorenej súbory subgenomických mRNA (sg mRNA). Koronavírusové doplnkové proteíny sú vysoko variabilné súbory vírusovo špecifických proteínov, ktoré vykazujú obmedzené konzervovanie aj v rámci jednotlivých druhov, ale predpokladá sa, že prispievajú k modulácii reakcií hostiteľa na infekciu a sú determinanty vírusovej patogenity. Molekulárne funkcie mnohých doplnkových proteínov napriek tomu zostávajú do značnej miery neznáme z dôvodu nedostatku homológií s prídavnými proteínmi iných koronavírusov alebo s inými známymi proteínmi[61].

Liečba

[upraviť | upraviť zdroj]

Vakcína

[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe publikovaného genómu začalo v januári 2020 niekoľko organizácii pracovať na výrobe vakcíny proti vírusu SARS-CoV-2. Ešte 26. februára 2020 National Institute of Allergy and Infectious Diseases uviedol, že „vývoj vakcíny proti koronavírusu potrvá ešte najmenej rok až poldruha roka“ a tento názor opakovane potvrdili ďalšie odborné autority.[62] Na vakcíne pracovalo vyše 100 pracovísk. Vakcíny, ktoré vyvinuli Moderna, Oxfordská Univerzita, Pfizer, CanSino Biologics sú dostupné od konca roka 2020, Rusko aplikuje od jesene 2020 vlastnú vakcínu (podrobnejšie, vrátane odkazov v článku COVID-19).

Protivírusové lieky

[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na dĺžku procesu vývoja nových liekov (niekoľko rokov) sa predovšetkým skúmala možnosť využitia už známych antivirotík, ktoré by mohli byť použité po relatívne krátkych klinických skúškach. Určité pozitívne výsledky sa zistili napríklad pre remdesivir a kombináciu lopinavir/ritonavir s ribavirinom a interferónom beta1, sľubná je liečba monoklonálnymi protilátkami REGN-COV2 a LY-CoV555 (podrobnejšie, vrátane odkazov v článku COVID-19).

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Svetová zdravotnícka organizácia stanovila dňa 11. februára 2020 pre ochorenie, ktoré vyvoláva vírus SARS-CoV-2 definitívne označenie COVID-19.[10] Pre „nový koronavírus“, dočasne označený 2019-nCoV, bolo 12. februára 2020 určené súčasné označenie SARS-CoV-2 (severe acute respiratory syndrome coronavirus 2).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ KLASIFIKÁCIA BIOLOGICKÝCH FAKTOROV [online]. Slov-lex, 2020-11-24, [cit. 2020-12-27]. S. 13. Dostupné online.
  2. ↑ ENSERINKFEB. 12, Martin; 2020; PM, 2:40. ‘A bit chaotic.’ Christening of new coronavirus and its disease name create confusion [online]. Science | AAAS, 2020-02-12, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Surveillance case definitions for human infection with novel coronavirus (nCoV) [online]. World Health Organization, [cit. 2020-01-21]. Dostupné online.
  4. ↑ Novel coronavirus (2019-nCoV), Wuhan, China [online]. United States: Centers for Disease Control and Prevention, 10 January 2020, [cit. 2020-01-16]. Dostupné online.
  5. ↑ The International Code of Virus Classification and Nomenclature (ICVCN) March 2021 [1]
  6. ↑ Coronaviridae Study Group of the International Committee on Taxonomy of Viruses. The species Severe acute respiratory syndrome-related coronavirus: classifying 2019-nCoV and naming it SARS-CoV-2. Nat Microbiol 5, 536–544 (2020). https://doi.org/10.1038/s41564-020-0695-z
  7. ↑ [2]
  8. ↑ Kuhn, Jens & Bao, Yiming & Bavari, Sina & Becker, Stephan & Bradfute, Steven & Brister, J. & Bukreyev, Alexander & Cai, Yingyun & Chandran, Kartik & Davey, Robert & Dolnik, Olga & Dye, John & Enterlein, Sven & Gonzalez, Jean-Paul & Formenty, Pierre & Freiberg, Alexander & Hensley, Lisa & Honko, Anna & Ignatyev, Georgy & Nichol, Stuart. (2013). Virus nomenclature below the species level: A standardized nomenclature for laboratory animal-adapted strains and variants of viruses assigned to the family Filoviridae. Archives of virology. 158. 1425-1432. 10.1007/s00705-012-1594-2.
  9. ↑ ICTV Taxonomy [3] (december 2021)
  10. ↑ a b A.S, Petit Press. Koronavírus dostal nové pomenovanie Covid-19 [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-02-11]. Dostupné online.
  11. ↑ 2019 Novel Coronavirus (2019 nCoV): Frequently Asked Questions | IDPH [online]. [Cit. 2020-01-28]. Dostupné online. Archivované 2020-02-01 z originálu.
  12. ↑ 中国疾病预防控制中心 [online]. People's Republic of China: Chinese Center for Disease Control and Prevention, [cit. 2020-01-09]. Dostupné online. (Chinese)
  13. ↑ New-type coronavirus causes pneumonia in Wuhan: expert [online]. People's Republic of China: [cit. 2020-01-09]. Dostupné online. Archivované 2020-01-09 z originálu.
  14. ↑ Peng Zhou1 na1,. A pneumonia outbreak associated with a new coronavirus of probable bat origin [online]. nature.com, 03 February 2020, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online.
  15. ↑ a b XIAO, Kangpeng; ZHAI, Junqiong; FENG, Yaoyu. Isolation and Characterization of 2019-nCoV-like Coronavirus from Malayan Pangolins. bioRxiv, 2020-02-20, s. 2020.02.17.951335. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. DOI: 10.1101/2020.02.17.951335. (po anglicky)
  16. ↑ Why snakes probably aren’t spreading the new China virus [online]. nature.com, 23 January 2020, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ Chengxin Zhang, Wei Zheng, Xiaoqiang Huang, Eric W. Bell, Xiaogen Zhou a Yang Zhang. Protein Structure and Sequence Reanalysis of 2019-nCoV Genome Refutes Snakes as Its Intermediate Host and the Unique Similarity between Its Spike Protein Insertions and HIV-1 [online]. Journal of Proteome Research, [cit. 2020-03-31]. Dostupné online. DOI:10.1021/acs.jproteome.0c00129
  18. ↑ Kristian G. Andersen. The proximal origin of SARS-CoV-2 [online]. Nature, 2020-03-17, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ WHO | Novel Coronavirus – China [online]. . Dostupné online. Archivované 2020-01-23 z originálu.
  20. ↑ a b c COHEN, Jon. Wuhan seafood market may not be source of novel virus spreading globally. Science, January 2020. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.abb0611.
  21. ↑ Operations Dashboard for ArcGIS [online]. 2020-02-02, [cit. 2020-02-02]. Dostupné online. Archivované 2019-09-05 z originálu.
  22. ↑ WHO. Novel Coronavirus (2019-nCoV) situation reports [online]. www.who.int, [cit. 2020-02-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. ↑ A familial cluster of pneumonia associated with the 2019 novel coronavirus indicating person-to-person transmission: a study of a family cluster. The Lancet, 24 January 2020. Dostupné online. DOI: 10.1016/S0140-6736(20)30154-9. PMID 31986261.
  24. ↑ Transmission of 2019-nCoV Infection from an Asymptomatic Contact in Germany. NEJM, 2020, s. Correspondence to the Editor Page. DOI: 10.1056/NEJMc2001468. PMID 32003551.
  25. ↑ The Coronavirus Is Now Infecting More People Outside China. Wired, 30 January 2020. Dostupné online [cit. 2020-01-30].
  26. ↑ Coronavirus: Singapore reports first cases of local transmission; 4 out of 6 new cases did not travel to China [online]. 4 February 2020, [cit. 2020-02-05]. Dostupné online.
  27. ↑ Coronavirus declared global health emergency [online]. BBC News Online, 30 January 2020. Dostupné online. Archivované 2020-01-30 z originálu.
  28. ↑ W.H.O. Declares Global Emergency as Wuhan Coronavirus Spreads [online]. 30 January 2020, [cit. 2020-01-30]. Dostupné online.
  29. ↑ Statement on the second meeting of the International Health Regulations (2005) Emergency Committee regarding the outbreak of novel coronavirus (2019-nCoV) [online]. 30 January 2020. Dostupné online. Archivované 2020-01-31 z originálu.
  30. ↑ Novel Coronavirus (2019-nCoV) situation reports [online]. www.who.int, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. ↑ Weekly epidemiological update - 9 February 2021 [online]. www.who.int, [cit. 2021-02-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ Limited data on coronavirus may be skewing assumptions about severity [online]. 2020-01-30. Dostupné online. Archivované 2020-02-01 z originálu. (po anglicky)
  33. ↑ Novel Coronavirus (2019-nCoV) situation reports [online]. www.who.int, [cit. 2020-02-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. ↑ ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SR. COVID-19 [online]. www.uvzsr.sk, [cit. 2020-02-29]. Dostupné online. Archivované 2020-02-27 z originálu.
  35. ↑ How does coronavirus spread? [online]. . Dostupné online. Archivované 2020-01-28 z originálu.
  36. ↑ Transmission of Novel Coronavirus (2019-nCoV) [online]. 27 January 2020. Dostupné online. Archivované 2020-01-28 z originálu.
  37. ↑ HOLSHUE, Michelle L.; DEBOLT, Chas; LINDQUIST, Scott. First Case of 2019 Novel Coronavirus in the United States. New England Journal of Medicine, 2020-01-31, s. NEJMoa2001191. ISSN 0028-4793. DOI: 10.1056/NEJMoa2001191. PMID 32004427. (po anglicky)
  38. ↑ Asymptomatic Carriers of COVID-19 Make It Tough to Target [online]. Infection Control Today, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online. Archivované 2020-03-24 z originálu. (po anglicky)
  39. ↑ Neeltje van Doremalen, Trenton Bushmaker, Dylan H. Morris, Myndi G. Holbrook, Amandine Gamble, Brandi N. Williamson, Azaibi Tamin, Jennifer L. Harcourt, Natalie J. Thornburg, Susan I. Gerber, James O. Lloyd-Smith, Emmie de Wit, Vincent J. Munster. Aerosol and Surface Stability of SARS-CoV-2 as Compared with SARS-CoV-1 [online]. New England Journal of Medicine, 2020, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  40. ↑ ESCHNER, Kat. We're still not sure where the Wuhan coronavirus really came from [online]. 2020-01-28, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online. Archivované 2020-01-30 z originálu.
  41. ↑ Vzorka CoVZC45 a CoVZXC21, pozri interaktívnu vizualizáciu
  42. ↑ The 2019 new Coronavirus epidemic: evidence for virus evolution [online]. . Dostupné online. DOI:10.1101/2020.01.24.915157v1
  43. ↑ Wuhan Institue of Virology. Discovery of a novel coronavirus associated with the recent pneumonia outbreak in humans and its potential bat origin. bioRxiv, 23 January 2020, s. 2020.01.22.914952. Dostupné online [cit. 2020-01-24]. DOI: 10.1101/2020.01.22.914952v2. (BetaCoV/bat/Yunnan/RaTG13/2013; available on GISAID)
  44. ↑ Bat coronavirus isolate RaTG13, complete genome [online]. NCBI, 29 Jan 2020. Dostupné online.
  45. ↑ A Novel Coronavirus from Patients with Pneumonia in China, 2019. New England Journal of Medicine (United States), 24 January 2020. ISSN 0028-4793. DOI: 10.1056/NEJMoa2001017. PMID 31978945.
  46. ↑ Phylogeny of SARS-like betacoronaviruses [online]. [Cit. 2020-01-18]. Dostupné online. Archivované 2020-01-20 z originálu.
  47. ↑ Initial genome release of novel coronavirus [online]. 11 January 2020, [cit. 2020-01-12]. Dostupné online. Archivované 2020-01-12 z originálu.
  48. ↑ Wuhan seafood market pneumonia virus isolate Wuhan-Hu-1, complete genome. National Center for Biotechnology Information (United States: National Institutes of Health), 17 January 2020. Dostupné online.
  49. ↑ CoV2020 [online]. [Cit. 2020-01-12]. Dostupné online.
  50. ↑ Lucy van Dorp, Mislav Acman, Damien Richard, Liam P. Shaw, Charlotte E. Ford, Louise Ormond, Christopher J. Owen, Juanita Pang, Cedric C.S. Tan, Florencia A.T. Boshier, Arturo Torres Ortiz, François Balloux. Emergence of genomic diversity and recurrent mutations in SARS-CoV-2. Infection, Genetics and Evolution, 2020; 104351 DOI: 10.1016/j.meegid.2020.104351
  51. ↑ FAULCONBRIDGE, Guy; SMOUT, Alistair. World Faces Around 4000 COVID-19 Variants as Britain Explores Mixed Vaccine Shots [online]. Medscape, 5.2.2021, [cit. 2021-02-13]. Dostupné online. Archivované 2021-02-08 z originálu.
  52. ↑ Evolution of the novel coronavirus from the ongoing Wuhan outbreak and modeling of its spike protein for risk of human transmission. Science China Life Sciences, 21 January 2020. DOI: 10.1007/s11427-020-1637-5. PMID 32009228.
  53. ↑ Functional assessment of cell entry and receptor usage for lineage B β-coronaviruses, including 2019-nCoV. bioRxiv, 22 January 2020, s. 2020.01.22.915660. Dostupné online [cit. 2020-01-24]. DOI: 10.1101/2020.01.22.915660.
  54. ↑ Discovery of a novel coronavirus associated with the recent pneumonia outbreak in humans and its potential bat origin. bioRxiv, 2020, s. 2020.01.22.914952. Dostupné online [cit. 2020-01-24]. DOI: 10.1101/2020.01.22.914952.
  55. ↑ Return of the Coronavirus: 2019-nCoV. Viruses, 2020, s. 135. DOI: 10.3390/v12020135. PMID 31991541.
  56. ↑ WRAPP, Daniel; WANG, Nianshuang; CORBETT, Kizzmekia S.. Cryo-EM structure of the 2019-nCoV spike in the prefusion conformation. Science, 2020-02-19. PMID 32075877. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.abb2507. (po anglicky)
  57. ↑ Wuhan coronavirus 2019-nCoV – what we can find out on a structural bioinformatics level [online]. Innophore GmbH, 23 January 2020. Dostupné online. DOI:10.6084/m9.figshare.11752749
  58. ↑ 上海药物所和上海科技大学联合发现一批可能对新型肺炎有治疗作用的老药和中药 [online]. 25 January 2020. Dostupné online. Archivované 2020-01-26 z originálu.
  59. ↑ Chengxin Zhang, Eric W. Bell, Xiaoqiang Huang, Yang Zhang (2020): 2019-nCoV [online]. . Dostupné online. Archivované 2020-02-02 z originálu.
  60. ↑ WU, Canrong; LIU, Yang; YANG, Yueying. Analysis of therapeutic targets for SARS-CoV-2 and discovery of potential drugs by computational methods. Acta Pharmaceutica Sinica B, 2020-02-27. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. ISSN 2211-3835. DOI: 10.1016/j.apsb.2020.02.008. (po anglicky)
  61. ↑ V’KOVSKI, Philip; KRATZEL, Annika; STEINER, Silvio. Coronavirus biology and replication: implications for SARS-CoV-2. Nature Reviews Microbiology, 2020-10-28, s. 1 – 16. Dostupné online [cit. 2021-02-16]. ISSN 1740-1534. DOI: 10.1038/s41579-020-00468-6. (po anglicky)
  62. ↑ DEESE, Kaelan. Health official says coronavirus vaccine will take 'at least a year to a year and a half' to develop [online]. TheHill, 2020-02-26, [cit. 2020-03-10]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému SARS-CoV-2

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Severe acute respiratory syndrome coronavirus 2 na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SARS-CoV-2&oldid=7892209“