Preskočiť na obsah

Salan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Salan[1] (iné mená: Salán[2]; bulh. Салан alebo Залан – Salan alebo Zalan; maď. Zalán; lat. lat. Salanus) bol podľa Gesta Hungarorum (Anonymova kronika) bulharský vazal, titelský vojvoda, respektíve knieža, ktorý mal vládnuť v 9. storočí medzi riekami Dunaj a Tisa.[1][3] Hlavným mestom jeho vojvodstva mal byť Titel.

Odborná literatúra zaujíma k Salanovi rôzne postoje: časť ho považuje za (aspoň čiastočne) historickú postavu, časť ho (podobne ako napr. Menumoruta) vníma ako imaginárneho vládcu vymysleného autorom uhorskej Anonymovej kroniky[4][3], azda na základe topografického názvu.[5] Objavuje sa tiež hypotéza, že mohol byť „kontaminovaný“ s niektorým moravským kniežaťom[6]:53, či byť miestnym veľkomoravským vládcom.[7] Neskoršie uhorské kroniky pripísali Salanovo povolenie k staro-maďarskému usadeniu sa v jeho krajine a príbeh o predaji krajiny za kone veľkomoravskému vládcovi Svätoplukovi.[6]:53

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným historickým prameňom o vojvodovi Salanovi je uhorská kronika Gesta Hungarorum, ktorú napísal notár uhorského kráľa Bela (III. alebo IV.) v 12. storočí. Gesta Hungarorum sa však nepovažuje za úplne spoľahlivý zdroj, v dôsledku čoho zostáva Salanova existencia otázna. V minulosti sa objavili názory (Györffy), že Salanovo meno vychádza z tureckého či maďarského etymologického pôvodu: starokmeňový názov Kalan. Neskôr sa však od tejto hypotézy upustilo a meno sa začalo etymologicky odvodzovať od slovanského slova „soľ“[5]: Salanovo meno sa spája s riekou Slaná. Niekedy sa spája tiež s menom nájazdníka Salarda, ktorý je Liutprandom z Cremony doložený k roku 924.[6]:53[7]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Karpatská kotlina tesne pred „maďarským dobytím“: mapa založená podľa Gesta Hungarorum

Územie Potisia mal okolo roku 805 obsadiť bulharský chán Krum a usadiť na území Slovanov a pôvodne neslovanských Bulharov.[6]:41 Salan bol uhorským kronikárom považovaný za potomka (vnuka) bulharského vládcu „Keana“.[6]:53[3] Mal byť najmocnejším spomedzi kniežat vládnucich v oblasti a jeho územie malo pripadnúť Arpádovi, ako najmocnejšiemu uhorskému náčelníkovi.[8] Salanovi mal byť podriadený napríklad knieža Laborec.[3][9]

Podľa Anonyma poslal okolo roku 903 vojvoda Arpád svoje vojská a obsadil krajinu medzi riekami Bodrog, Tisa a až po Ugoču, kde vládol knieža Salan. Po obsadení Užského kniežatstva mal Salan vyslať poslov, aby sa šli pozrieť, aký ľud vstúpil na jeho územia a zakázal Maďarom prekročiť rieku Bodrog. Arpád mal Salana nie „pyšne, ale ponížene“ a najmä kvôli „priateľstvu“ požiadať o časť územia pre svoj dobytok a ľudí. Mal ho tiež požiadať o dve fľašky dunajskej vody, aby zistil, či je lepšia než voda v Done a mech trávy z planiny, aby sa presvedčil, či je lepšia než tráva v Skýtii. Arpád mal Salanovi poslať dary, vrátane „dvanástich bielych koní“. V rámci diplomatických výmen mali Maďari dostať pre seba získať územie až po rieku Slanú.[5] Nakoniec mal Salan prísť o celé svoje panstvo, a to aj napriek údajnej pomoci Byzantskej ríše. Utiecť mal do bulharskej Alby (dnešný Belehrad).[7]

Salanova vláda je spájaná s dobou vlády bulharského cára Simeona (893 – 927), no podľa niektorých historikov sa môže týkať aj moravsko-bulharských bojov v roku 882, ktoré zrejme skončili Svätoplukovým obsadením teritória od rieky Ipeľ až po Szolnok v dnešnom Maďarsku a s kontrolou soľnej cesty do Sedmohradska.[7]

Ovládané územie[upraviť | upraviť zdroj]

V prípade, ak aj Salan naozaj existoval, nie je presná hranica jeho územia známa. Podľa Havlíka sa malo jeho vojvodstvo nachádzať medzi Dunajom a Zadvou, Slanou, Bodrogom a Tisou. Územie medzi Bodrogom a Slanou mal odstúpiť Uhrom a neskôr mal Starým Maďarom odstúpiť aj územie medzi Matrou a Tisou.[6]:53 Niekedy býva Salanovo územie označované aj ako „Salanova ríša“. Mala sa skladať z menších kniežatstiev.[3]

Podľa iných názorov jeho vojvodstvo zahŕňalo dnešné severné Srbsko, veľkú časť dnešného stredného Maďarska, dnešné východné Slovensko a časť dnešnej západnej Ukrajiny a severného Rumunska, pričom podľa iných zdrojov jeho vojvodstvo zahŕňalo len dnešnú Báčsku oblasť Srbska a Maďarska.[chýba zdroj]

Obraz v kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Salan sa objavuje ako hrateľná postava vo počítačových hrách Crusader Kings II a Crusader Kings III.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b MARSINA, Richard. Vpád starých Maďarov. Historická revue, 2001, roč. 12, čís. 4, s. 9. ISSN 1335-6550.
  2. ↑ TIBENSKÝ, Ján. Veľkomoravská a cyrilometodejská tradícia v období počiatkov slovenského národného obrodenia. In: Veľká Morava a naša doba: k 1100. výročiu príchodu Cyrila a Metoda. Ed. Jozef Pitoňák, Ján Sloboda. Bratislava : Osveta, 1963. S. 67.
  3. ↑ a b c d e STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo. Druhé prepracované a doplnené vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Rak, 2016. ISBN 978-80-85501-64-3. S. 290, 300.
  4. ↑ HOMZA, Martin. Přemyslovci, Arpádovci, Piastovci? Nové dynastie na troskách slávy Mojmírovcov. Slovenské pohľady, 2015, čís. 9, s. 37. ISSN 1335-7786.
  5. ↑ a b c KUČERA, Matúš. O historickom vedomí Slovákov v stredoveku. Historický časopis, 1977, roč. 25, čís. 2, s. 227, 230 – 231. ISSN 0018-2575.
  6. ↑ a b c d e f HAVLÍK, Lubomír Emil. Slovanské státní útvary raného středověku. Praha : Academia, 1987.
  7. ↑ a b c d BEDNAŘÍKOVÁ, Jarmila; MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk; HOMOLA, Aleš. Stěhování národů a východ Evropy: Byzanc, Slované a Arabové. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-787-1. S. 188 – 189.
  8. ↑ STEINHÜBEL, Ján. Vznik Uhorska a Nitrianske kniežatstvo. Historický časopis, 1999, roč. 47, čís. 4, s. 581. ISSN 0018-2575.
  9. ↑ RATKOŠ, Peter. Anonymove Gesta Hungaroruma ich pramenná hodnota. Historický časopis, 1983, roč. 32, čís. 6, s. 837. ISSN 0018-2575.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Salan&oldid=7872955“