Saldackyj patret
| Saldackyj patret | |
|---|---|
| Saldackyj patret | |
|
| |
| Autor | Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko |
| Pôvodný jazyk | ukrajinčina |
| Dátum 1. vydania originálu | 1833 |
| Literárne obdobie | Nová ukrajinská literatúra |
| Literárny smer | realizmus |
| Literárny druh | epika |
| Literárny žáner | humoristická poviedka |
Saldackyj patret (po slovensky Portrét vojaka) je humoristická poviedka Hryhorija Kvitku-Osnovianenka napísaná v ukrajinčine, ktorú napísal v roku 1833. Ide o prvú poviedku v novej ukrajinskej literatúre. Poviedka sa stala svojráznym úvodom k Malorossijskije povesti, rasskazyvajemyje Gryckom Osnovjanenkom (po slovensky Maloruské poviedky, rozprávané Gryckom Osnovianenkom), aké stanovili začiatok rozvoja novej ukrajinskej prózy. Prvýkrát bola vydaná v almanachu Utreňaja zvezda (po slovensky Ranná hviezda) v meste Charkov v roku 1833.
Poviedka sa považuje za akýsi umelecký manifest autora. Je napísaná vo forme burlesky a pramene folklóru prenikli do myšlienok osvietenstva. Humor má v diele dvojaký význam: na jednej strane je univerzálnym javom, na druhej výsmechom nevzdelanosti a nedokonalosti charakteristických pre vtedajšiu dobu. Autor sa vo forme poviedky či podobenstva snažil pokarhať kritikov, ktorí bez toho, aby ovládali ukrajinčinu, mali odvahu degradovať všetko napísané v tomto jazyku.[1] Autor pri písaní poviedky sa inšpiroval anekdotou o Apellovi. Dielo dodnes vzbudzuje záujem ako realistické zobrazenie jarmoku a ako umelecké svedectvo o živote na Ukrajine začiatkom 19. storočia vďaka realistickému zobrazeniu jarmoku.
Dej poviedky je veľmi jednoduchý, ale nepresne štruktúrovaný. Odohráva sa na jarmoku v obci Lypci (v súčasnosti v centre Lypeckej obecnej teritoriálnej občiny Charkovského rajónu Charkovskej oblasti). Dôraz sa kladie na jednotlivé situácie, ktoré spája prostredie jarmoku.
Dej
[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Portrét má v diele dvojakú funkciu. Na jednej strane predstavuje výtvor ľudového umenia vnímaný ako realita/realistický, zatiaľ čo z opačného pohľadu umelo kopíruje skutočnosť. Okrem toho vytvára mnoho komických situácií: čím dlhšie sa nachádza na jarmoku, tým viac ľudí sa zabáva, hoci portrét je príkladom ľudového umenia na vysokej úrovni. Namaľovaný vojak je vnímaný ako skutočný, ale javí sa ako dekorácia. Ľudia spočiatku vnímajú vojaka na obraze ako živú realitu a prichádzajú k nemu s darčekmi, ponukami.
Správanie postáv spája jedno – neochota vnímať videné ako umelecké dielo. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko tým vyjadril myšlienku, že nie každý je schopný správne ohodnotiť a vnímať umelecké diela na primeranej úrovní.Postavy
[upraviť | upraviť zdroj]- Kuzma Trochymovyč je maliar s čiernymi vlasmi a s bradou (často sa neholí), ktorý vie pekne maľovať. Má oblečené belasú vestu, široké nohavice s vyšitým určitým vzorom, pás má ušitý z kalamajky, kaftan typický pre Čerkesov vyrobený z čínskeho hodvábu, okolo golieru nosí červenú hodvábnu šatku. Má obuté dobré kožené čižmy s podkovičkami. Pochádza z obce Borysivka v Kurzskej gubernii – hovorí sa o ňom, že nikto lepšie nemaľuje. Namaľuje obraz, čo vyvoláva pocit, ako by bol živý a vojak chcel bežať.[2]
- Achvatanasij je kostolník.
- Mykyta je kňaz.
- Ochrim Supoňa je mladý sluha Mykytu.
- Tereško je namyslený obuvník (švec), čo kritizuje maliarov obraz vojaka pri svojej skupine mládencov.
- Javdocha Kolypajčycha je starena, ktorá na jarmoku rozmiestňuje tovar.
- Domacha je smelé mladé dievča, ktoré je s kamarátkami na jarmoku.
Kompozícia
[upraviť | upraviť zdroj]Myšlienkovo-umelecký systém a žánrová štruktúra diela sú originálne. Poviedka má podobnú kompozíciu ako ľudová hra s vianočnou tematikou: tvorí ju 11 samostatný epizód, ktoré spája spoločná postava – Kuzma Trochymovyč. Spisovateľ zároveň vychádzal aj z ľudových rozprávok o rôznych príhodách hrdinu a z literárnych diel s reťazovou kompozíciou. Inšpiráciou pre napísanie poviedky sa stali anekdoty o antickom maliarovi Apellesovi o tom, ako do jeho plátien narážali vtáky.[1]
Hoci rozprávanie je blízke ústnej anekdote, je detailné, premyslené a má pomalé tempo. Rozprávač je zobrazený ako múdry a skúsený človek z ľudu s dobrou dušou/s dobrými úmyslami. Na začiatku poviedky je veľmi viditeľné používanie hovorového štýlu, čo je príklad znaku tvorby Hryhorija Kvitku-Osnovianenka – úsilia písať tak, ako sa bežne rozpráva. V značnej miery sa v nej nachádzajú krátke, prerušované, opytovacie a rozkazovacie vety.
Autor dosiahol efekt živého rozhovoru s čitateľom vďaka opakovaným osloveniam. Dielo tvoria predovšetkým hovorové slová či zvraty a dialektizmy. Vzhľadom na burlesknosť diela sa využíva mnoho emocionálne-zafarbených frazeologizmov. Pri vyobrazení postavy samotného Kuzmu Trochymovyča je použitá groteska. Hryhorij Kvitka-Osnovianenko týmto spôsobom v diele hodnotil nadanie zobrazovaného maliara. Obraz zobrazujúci popovu kobylu odráža ironicko-kritický postoj ostatných v dedine k otcovi Mykytovi. Štruktúra a jednotlivé situácie v diele Saldackyj patret pramenia z folklórnych motívov. Úvod, koniec aj kompozičné prechody medzi jednotlivými epizódami obsahujú prostriedky ľudovej slovesnosti.[1]
V diele je značný vplyv tradícií Ivana Petrovyča Kotľarevského.
Hryhorij Kvitka-Osnovianenko využil aj určitý motív z Biblie – spomína sa, ako na jarmoku starci spievajú žalm o biednom Lazarovi.
Etnografia v diele
[upraviť | upraviť zdroj]Autor v diele presne vystihol materiál, farbu a štýl oblečenia postáv z etnografického hľadiska. Avšak tieto podrobné opisy Hryhorija Kvitku-Osnovianenka vôbec nie sú v diele nadbytočné, pretože autor dokázal šikovne vyjadriť všetku polyfóniu davu ľudí (šum, krik), zmätok, pohyb či výraz v rámci reálneho vyobrazenia trhu.[1] Toto všetko sa vytvára prostredníctvom opisu želaní, snahy niektorých postáv, ktoré sú čo najdetailnejšie zobrazené v rozruchu na jarmoku: Róm (cigán) a Rómka (cigánka) sa pokúšajú niekoho oklamať, priekupníčka sa usiluje výhodne predať svoj tovar, mládenci a dievčatá zažartovať či dvoriť sa. Matvij Špoň všetky peniaze zarobené z predaja soli používa na radovánky a na pijatiku, s radosťou robí výtržnosti. Každý kupec sa opreteky snaží chváliť svoj tovar.
Talentovane je opísaný obraz jarmoku na Ukrajine v období začiatku 19. storočia, ktorý vystihuje vizuálne aj zvukové obrazy, bohatstvo farieb života.
Preklad
[upraviť | upraviť zdroj]Saldackyj patret (po slovensky Portrét vojaka) predstavuje prvé dielo Hryhorija Kvitku-Osnovianenka preložené do ruštiny. Autorom prekladu je Vladimir Ivanovič Daľ, ktorý ho pod pseudonymom Kozak Luganskij publikoval v časopise Sovremennik (po slovensky Súčasník). Diela Hryhorija Kvitku-Osnovianenka boli prezentované ako príklad vytvorenia národného koloritu.[3]
Poviedka sa veľmi zapáčila Vissarionovi Grigorievičovi Belinskému už v origináli napísanom v ukrajinčine. Po tom, ako si ho druhýkrát prečítal už v preklade do ruštiny, kritik známy svojou náročnosťou napísal: „V konečnom dôsledku je táto románová novela rozhodne najlepšie dielo pána Osnovjanenka a s radosťou si ho prečítame znova.“.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d ZUBKOV, Serhij Dmytrovyč. Hryhorij Kvitka-Osnov'ianenko – Žyťťa i tvorčisť. Kyjev : Dnipro, 1978. Počet strán: 368. S. 178, 201, 202, 206, 207, 208. (po ukrajinsky)
- ↑ KVITKA-OSNOVJANENKO, Hryhoryj. Hryhorij Kvitka-Osnov'ianenko: Vybrani tvory. Kyjev : Dnipro, 1971. Kapitola Saldackyj patret, s. 23 - 38. (po ukrajinsky)
- ↑ DAĽ, Vladimir Ivanovič. Saldackyj patret. Sovremennik (Sankt-Peterburg), 1837, roč. 2., čís. 4., s. 108 – 138. Publikované pod pseudonymom Kazak Luganskij. (po rusky)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Салдацький патрет (оповідання) na ukrajinskej Wikipédii.
- HONČAR, O. I.. Istorija ukrajinskoji literatury ХІХ stoliťťa. Kyjev : Lybiď, 2005. ISBN 966-06-0390-8.
- KVITKA-OSNOVIANENKO, Hryhorij. Marusia. Saldackyj patret. Kyjev : Znaňňa, 2009. (Klasna literatura.) 136 strán. ISBN 978-966-346-566-1. (po ukrajinsky)