Dudváh
| Dudváh | |
| rieka | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky, Trnavský |
| Okresy | Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Hlohovec, Trnava, Galanta, Šaľa |
| Vznik | Oddelenie od koryta Dubovej |
| - poloha | Čachtice, Podunajská pahorkatina |
| - výška | 176 m |
| Ústie | Horný: Váh, Dolný: Čierna voda, Salibský: Stará Čierna voda |
| - poloha | Horný: Siladice, Dolný: Čierna Voda, Salibský: Kráľov Brod |
| - súradnice | 48°07′59″S 17°39′17″V / 48,13317°S 17,654772°V |
| Dĺžka | 97,6 km |
| Povodie | 1 531,6 km² (153 160 ha) |
| Prietok | Horný: Siladice, Dolný: Čierny Brod |
| - priemerný | Horný: 1,3, Dolný: 2,59 m³/s |
| Rád toku | III. |
| Hydrologické poradie | 4-21-10-042 (Horný), 4-21-16-004,-045 (Dolný), 4-21-17-013,-015 (Salibský) |
| Číslo recipienta | 4-21-10-1389 (Horný), 4-21-16-956,-958 (Dolný), 4-21-17-357 (Salibský) |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dudváh je typická nížinná rieka na juhozápadnom Slovensku. Má dĺžku 97,6 km, plochu povodia 1 531,6 km² a priemerný prietok 1,3 m³/s v Siladiciach. Priemerná lesnatosť povodia je cca 20 %, na dolnom toku je takmer nulová.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Vysoký agradačný val Váhu bráni Dudváhu (a ďalším prítokom), aby sa ich vody spojili už skôr, a núti ho tiecť dlho rovnobežne. Dudváh je preto jednostranne rozvinutou riekou s (prirodzenými) prítokmi iba z pravej strany (odvodňuje tak východné svahy Malých Karpát). Rieka má veľký vodohospodársky význam z hľadiska zavlažovania a hlavné koryto križujú viaceré vodné kanály.
Tok rieky sa rozdeľuje na tri časti:
- Horný Dudváh[1]: označuje tok rieky od odbočenia z koryta Dubovej po zaústenie do koryta Váhu pri Siladiciach. Je to pravostranný prítok Váhu s dĺžkou 42,1 km a povodím 498,6 km².
- Dolný Dudváh[1]: pokračovanie toku Horného Dudváhu od jeho zaústenia do koryta Váhu po ústie do Čiernej vody južne od obce Čierna Voda. Je to ľavostranný prítok Čiernej vody s dĺžkou 33,7 km a povodím s veľkosťou 751,7 km².
- Salibský Dudváh[1]: tvorí najjužnejší úsek pôvodného koryta Dudváhu od oddelenia z koryta Dolného Dudváhu pri obci Čierny Brod po ústie do koryta (Starej) Čiernej vody pri Kráľovom Brode. Má dĺžku 21,8 km a povodie s veľkosťou 281,3 km².
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Horný Dudváh
[upraviť | upraviť zdroj]Dudváh vzniká oddelením z koryta Dubovej v intraviláne obce Čachtice v nadmorskej výške cca 176 m n. m., 1 km JJV od centra obce. Odtiaľ tečie na juh obcou Častkovce viac-menej rovnobežne s korytami Dubovej a Váhu na východe. V blízkosti obce Trebatice priberá jeden z významných prítokov, Holešku, pri Veľkých Kostoľanoch Chtelničku a pri Bučanoch svoj najdlhší prítok – Hornú Blavu. Západne od Dolných Zeleníc bola vybudovaná približne 3 km dlhá preložka, ktorou Horný Dudváh tečie na juhovýchod a vlieva sa do Váhu pri obci Siladice.
Dolný Dudváh
[upraviť | upraviť zdroj]Dolný Dudváh je pokračovaním toku Horného Dudváhu od rozdvojenia sa pri obci Bučany. Tečie prevažne na juh a pri obci Čierna Voda sa vlieva do Čiernej vody. Severne od obce Šúrovce sa prechodne stáča a k sútoku s Dolnou Blavou tečie smerom na juhozápad. Pri obci Križovany nad Dudváhom priberá Dolnú Blavu a ďalej už tečie výhradne severojužným smerom. Pri Majcichove priberá Trnávku a pri Malej Mači Gidru. Pri obci Kráľov Brod na Podunajskej rovine sa od pôvodného koryta Dudváhu sprava oddeľuje umelo vybudovaná preložka s dĺžkou cca 2,7 km, ktorou zaúsťuje do koryta Čiernej vody južne od obce Čierna Voda.
Salibský Dudváh
[upraviť | upraviť zdroj]Dolný tok Dudváhu je ľudskými úpravami najmenej zasiahnutým úsekom s početnými meandrami. Od obce Čierna Voda tečie k obci Mostová na juhovýchod, odtiaľ k Horným Salibám na východ a ďalej opäť na juhovýchod. Pod obcou Horné Saliby priberá zľava Šárd a juhozápadne od obce Tešedíkovo tiež zľava Derňu. Do Starej Čiernej vody sa vlieva v blízkosti obce Kráľov Brod.
Geomorfologické celky
[upraviť | upraviť zdroj]Dudváh preteká cez dva geomorfologické celky:[2]
- Podunajská pahorkatina s jej 2 podcelkami:
- Trnavská pahorkatina, geomorfologická časť Trnavská tabuľa
- Dolnovážska niva, geomorfologická časť Dudvážska mokraď
- Podunajská rovina s jej 3 podcelkami:
Prítoky
[upraviť | upraviť zdroj]- Pravostranné: Podolský potok, Obuchovský potok, Očkovský kanál, Holeška, Chtelnička, Pečeňadský kanál, Manivier, Horná Blava, Kuliarsky kanál, Dolná Blava, Križoviansky kanál, Trnávka, Abrahámsky kanál, Gidra, Meder
- Ľavostranné: Veľký kanál, Voderadský kanál, Hlavný kanál, Rakytovský kanál, Červenícky kanál, Zelenický kanál, Šárd, Derňa
Obce
[upraviť | upraviť zdroj]Dudváh postupne preteká cez nasledujúce obce, intravilánom (I) alebo extravilánom (E):
- Čachtice (I)
- Častkovce (I)
- Podolie (E)
- Očkov (E)
- Ostrov (I)
- Krakovany (E)
- Trebatice (E)
- Piešťany, mestská časť Kocurice (E)
- Borovce (E)
- Rakovice (E)
- Veselé (E)
- Drahovce, miestna časť Voderady (E)
- Veľké Kostoľany (E)
- Pečeňady (E)
- Ratkovce (E)
- Žlkovce (E)
- Trakovice (I)
- Bučany (E)
- Dolné Zelenice (E)
- Siladice (E)
- Šúrovce (E)
- Zavar (E)
- Križovany nad Dudváhom (E)
- Vlčkovce (E)
- Opoj (E)
- Majcichov (E)
- Hoste (E)
- Abrahám (E)
- Malá Mača (E)
- Sládkovičovo (I)
- Košúty (I)
- Čierny Brod (E)
- Mostová (E)
- Horné Saliby (I)
- Dolné Saliby (E)
- Kráľov Brod (E)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-12-14]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-14]. Dostupné online.