Selenča
_Church.jpg)
Selenča (po maďarsky: Bácsújfalu; po srbský - Cyrilika: Селенча,) je slovenská dedina v Srbsku, v provincii Vojvodina. Názov je odvodený od slova prisťahovalec. Prví Slováci do Selenče došli 1758 (potvrdené matrikou, kedy sa pokrstilo 9 novonarodených Slovákov). Dominantné sú tradičné remeslá a poľnohospodárstvo.
Česko-slovenské légie
[upraviť | upraviť zdroj]Významnou zložkou národnooslobodzovacieho zápasu Slovákov a Čechov počas prvej svetovej vojny zohrali česko-slovenské légie (dobový názov Zahraničné česko-slovenské vojská) zostavené z dobrovoľníkov. Svoje zastúpenie v tomto zahraničnom odboji mali i Slováci zo Selenče, ktorí sa týmto krokom podieľali na vzniku Česko-slovenskej republiky a teda i na Slovenskej štátnosti. Medzi dobrovoľníkmi, ktorí vstúpili čo česko-slovenských légii v Rusku nachádzame tieto mená:[1]
- Častvan Adam – 1. Československý pluk „Jána Husa,“
- Gajdoš Ján – 7. Československý strelecký pluk „Tatranský,“
- Javorník Ján – 12. Československý peší pluk,
- Kaňa Jozef – 12. Československý peší pluk,
- Papp Juraj – 12. Československý peší pluk,
- Ratimorský Jozef – 12. Československý peší pluk,
- Častvan Pavel – 2. Československý záložný pluk.
Ľudoví zástupcovia na národnom zhromaždení 25. novembra 1918
[upraviť | upraviť zdroj]Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie (október 1918), regióny Báčka, Banát a Baranja obsadila armáda Srbského kráľovstva. V nesledujúci mesiac (25. november 1918) sa zišlo v Novom Sade národné zhromaždenie ľudových zástupcov troch spomínaných regiónov, ktorí deklaratívnym uznesením sa zriekli Uhorského štátneho útvaru a rozhodli o pripojení spomínaných oblastí k Srbskému kráľovstvu (od 1. decembra 1918 Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov). Spomedzi 757 zúčastnených zástupcov, bolo 64 Slovákov a z nich štyria zo Selenče.[2]
- Vadina Ján (obchodník),
- Markovič Ján (krajčír),
- Fodor Ján,
- Častvan Pavel.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Historický a demografický vývoj obyvateľstva v Selenči
[upraviť | upraviť zdroj]| 1948 | 1953 | 1961 | 1971 | 1981 | 1991 | 2002 | 2011 | ||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 3800 | 3999 | 4155 | 4057 | 4008 | 3705 | 3279 | 2996 |
Národnostné zloženie z roku 2002 [3]
[upraviť | upraviť zdroj]| Národnosť | Počet | % |
| Slováci | 2990 | 91,18 |
| Rómovia | 175 | 5,33 |
| Srbi | 45 | 1,37 |
| Maďari | 12 | 0,36 |
| Juhoslovania | 8 | 0,24 |
| Chorváti | 6 | 0,18 |
| Albánci | 5 | 0,15 |
| Čiernohorci | 4 | 0,12 |
| Ukrajinci | 1 | 0,03 |
| Rusíni | 1 | 0,03 |
| Moslimovia | 1 | 0,03 |
| Bunjevci | 1 | 0,03 |
Náboženské zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]Pracovné príležitosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Výrobný podnik Slovan - dnes zamestnáva vyše dvesto pracovníkov. Ako jediný podnik v Srbsku má certifikát kvality ISO [4]
- "ANNA Bakehouse" d.o.o - Výroba sušienok, trvanlivého pečiva a cukrárskych výrobkov [5]
- Mäsiareň ALEKSI (Alexy) s tradíciou viac ako 45 rokov
- Výroba ponožiek
- Výroba metiel - najväčšia výrobňa cirokových metiel v strednej a východnej Európe. Vývoz metiel smeruje prevažne do západnej Európy, najmä do Talianska.
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Základná škola Jána Kollára, s vyučovacou rečou slovenskou, je jedinou vzdelávacou ustaňovizňou v Selenči. Škola bola vybudovaná roku 1962 a nosí meno známeho slovenského básnika a národovca Jána Kollára. Začiatky výchovno - vzdelávacej práce boli zaznamenané ešte v roku 1768 a prvá generácia maturantov osemročné školenie skončila v školskom 1955/56 roku.[6]
Športové aktivity
[upraviť | upraviť zdroj]- Športový klub s názvom FK Kriváň
- Stolnotenisový klub STK Selenča
- Šachový klub ŠK Selenča
- Spolok športových rybárov Ikra
- Poľovnícky spolok Jarabica
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Významní rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Ján Čajak (* 1897 – † 1982), slovenský prozaik, novinár a redaktor
- Vladimir Valent (* 1940), univerzitný profesor pôsobiaci na Belehradskej univerzite[7]
- Ján Nosál (* 1941 - † 2009), skladateľ, pedagóg, hudobný redaktor v Novosadskom rozhlase, autor prvej slovenskej opery vojvodinských Slovákov [8]
- Zlatko Kesler (* 1960), stolný tenista, víťaz piatich paralympijských medailí
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Naši legionári. In: Národná jednota, roč. IX, č. 50 (13. decembra 1928), s. 3.
- ↑ Doba oslobodenia v Selenči In: Národná jednota, roč. XIX, č. 49 (3. decembra 1938), s. 2 – 3.
- ↑ Knjiga 1, Stanovništvo, nacionalna ili etnička pripadnost, podaci po naseljima, Republički zavod za statistiku, Beograd, februar 2003, ISBN 86-84433-00-9
- ↑ Slovan Progres [online]. www.slovan.co.rs, [cit. 2017-11-21]. Dostupné online. (po srbsky)
- ↑ Proizvodni pogon Anna BakeHouse za proizvodnju integralnog peciva i Speculasa [online]. www.anna.co.rs, [cit. 2017-11-21]. Dostupné online. (rs)
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-08-08]. Dostupné online. Archivované 2016-08-28 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-08-08]. Dostupné online. Archivované 2016-08-18 z originálu.
- ↑ http://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/9796
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Selenča 1758-1998. Zborník prác. Selenča - Báčsky Petrovec: Slovan – Kultúra 1998, 946 s.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Selenča
