Temnosmrečinská dolina
| Temnosmrečinská dolina | |
| dolina | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | > 1 350 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′26″S 20°02′02″V / 49,1905556°S 20,0338889°V |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Temnosmrečinská dolina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Temnosmrečinská dolina (niekedy aj Temnosmrečianska dolina, Temnosmrečinová dolina a Temnosmrečinovská dolina, (poľ. Dolina Ciemnosmreczyńska, nem. Smrečiner Tal, maď. Szmrecsini völgy) je jedno z hlavných odvetví Kôprovej doliny, jej priamym horným pokračovaním medzi hlavným hrebeňom Vysokých Tatier od Liptovských múrov po Čubrinu, potom hlavnou osou krivánskej rázsochy od Čubriny po Kôprovský štít a Prostredný chrbát. Na prvej dolinnej terase je jeden z najkrajších tatranských vodopádov Vajanského vodopád, ktorý vytvára potok tečúci z Nižného Temnosmrečinského plesa. V doline je aj Vyšné Temnosmrečinské pleso. Najvyššiu časť doliny tvori Piargová dolinka.[1]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Pomenovanie prešlo z lesa, ktorý sa rozprestiera pod dolinným prahom Kobylej a Temnosmrečinskej doliny a volá sa Temné smrečiny. Temné smrečiny tvorí hustý, temný, tmavý smrekový porast s prímesou smrekovca, starší ako sto rokov.[1]
Prví v doline
[upraviť | upraviť zdroj]Prvým známym, ktorý ju navštívil, bol Juraj Pongrátz. Okolo roku 1750 meral hĺbku Nižného Temnosmrečinského plesa. Nedosiahol presný výsledok. Dňa 26. augusta 1751 navštívil pleso Jakub Buchholtz s dvoma pomocníkmi. V zime dolinu prví navštívili Poliaci W. Skórczewski a Stanisław Gąsienica Byrcyn 7. januára 1914.[2]
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Odporúčané túry:
po zelenej značke od rázcestia v Hlinskej doline cez Temné smrečiny a prah Kobylej doliny na sedlo Závory: 1:35 h, ↓ 1:15 h
po červenej značke o rázcestia v Temných smrečinách nad Nižné Temnosmrečinské pleso: 1 h, ↓ 45 min.[2]
Kobylia a Temnosmrečinská dolina sú prísnymi prírodnými rezerváciami TANAPu.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Temnosmrečinská dolina
