Slovenské nárečie

Slovenské nárečia/dialekty je aj názov nárečí rómčiny, ktoré spadajú pod severný centrálny dialekt rómčiny používaný na Slovensku (a sekundárne v Česku), pozri pod severný centrálny dialekt.

Slovenské nárečie (iné názvy: slovenský dialekt, nárečie/dialekt slovenčiny, nárečie/dialekt slovenského jazyka) je nárečie (dialekt) slovenského jazyka, t.j. forma slovenského národného jazyka s vlastným systémom, slúžiaca na dorozumenie autochtónneho obyvateľstva v menšej zemepisnej oblasti (tzv. nárečovej oblasti) v jeho každodennom spoločenskom a pracovnom styku s najbližším okolím. Slovenské nárečia spolu so spisovným jazykom v najširšom zmysle tvoria dokopy slovenský národný jazyk.

Delenie

Slovenské nárečia

Základné delenie slovenských nárečí je na:

• západoslovenské nárečia
• stredoslovenské nárečia
• východoslovenské nárečia

Toto rozdelenie existuje asi od 16. storočia.

Podrobnosti pozri v samostatných článkoch o týchto skupinách.

Špecifickú nárečovú skupinu tvoria goralské nárečia, ktoré sa zaraďujú ako prechodné poľsko-slovenské nárečia alebo ako časť východoslovenských nárečí (porov. v článku východoslovenské nárečia) alebo ako poľské nárečia.

Do niektorej resp. niektorých z vyššie uvedených skupín sa obyčajne zaraďujú (a historicky patria) aj:

• slovenské nárečia v Maďarsku
• slovenské nárečia v Rumunsku
• slovenské nárečia v Srbsku
• slovenské nárečia v Chorvátsku
• slovenské nárečia v Bulharsku
• slovenské nárečia na Ukrajine

Do druhej svetovej vojny sa zvykli medzi slovenské nárečia zaraďovať aj moravskoslovenské nárečia (zaraďované dnes spravidla ako nárečia češtiny). Napríklad Slovenský náučný slovník z roku 1932 v hesle Slovenský jazyk, ktorého autorom je Čech Václav Vážný, rozlišuje v rámci slovenských nárečí moravskoslovenské nárečia (ktoré majú podrečia dolské, kelečské, slovenskocharvátske, kopaničiarske a valašské) a "vlastné slovenské nárečia" (ktoré sa ďalej delia na nárečia západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské). Dodnes podobné stanovisko ohľadom moravskoslovenských nárečí zastáva menšina českých jazykovedcov.

Súvis západoslovenských a východoslovenských nárečí

Zaujímavým javom slovenských nárečí je skutočnosť, že niektoré (nie všetky) významné jazykové znaky spájajú (napriek geografickej vzdialenosti) západnú slovenčinu s východnou slovenčinou na rozdiel od strednej slovenčiny. Sú to najmä:

• slabiky ro-, lo- za praslovanské ort-, olt- (proti stredoslovenskému ra-, la-)
• skupina šč (proti stredoslovenskému šť)
• inštrumentál singulár ženských podstatných mien, prídavných mien a zámen na -ú / -u (proti stredoslovenskému -ou)
• nominatív (a akuzatív) singulár prídavných mien stredného rodu na -é / -e (proti stredoslovenskému -uo)
• nominatív (a akuzatív) singulár podstatných mien stredného rodu mäkkých vzorov na -o (proti stredoslovenskému -e)

Zdroje

• slovenské nárečia. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 396.
• slovenské nárečia. In: Malá encyklopédia Slovenska A – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. 664 s. S. 481 – 482.

Externé odkazy

• Slovenský jazyk a nárečia (na konci stránky je farebná mapa slovenských nárečí podľa Etnografického atlasu SR) Archivované 2013-09-27 na Wayback Machine
• Mapa slovenských nárečí od Ivora Ripku (prevzatá z knihy Atlas obyvateľstva Slovenska, 2006) na stránkach Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom v hesle slovenčina Archivované 2013-09-27 na Wayback Machine
• Nárečia na stránkach slovake.eu
• [1] Archivované 2013-10-04 na Wayback Machine
• Mapa pôvodu slovenských nárečí v Maďarsku z Atlasu slovenských nárečí v Maďarsku z roku 1993