Snoža
| Snoža | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Banská Štiavnica |
| Obec | Podhorie |
| Pohorie | Štiavnické vrchy |
| Podcelok | Hodrušská hornatina |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 834,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°31′00″S 18°55′58″V / 48,5167°S 18,9327°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej z Podhoria (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Snoža (834,4 m n. m.[1]) je vrch v Štiavnických vrchoch. Leží nad obcou Podhorie, približne 6 km severne od Banskej Štiavnice.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Masív sa nachádza v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hodrušská hornatina.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Štiavnica a na katastrálnom území obce Podhorie.[4] Najbližšími sídlami sú na južnom úpätí ležiaca obec Podhorie a severne ležiaci Močiar, východným smerom sa nachádza Kozelník a západným Sklené Teplice.[2] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy a na južnom úpätí sa nachádza prírodná pamiatka Žakýlske pleso.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Snoža leží v hrebeni, ktorý vedie od Studeného vrchu (876 m n. m.) na Štálovo (834 m n. m.). Severným smerom leží Jaseňový vrch (829 m n. m.), Plieška (795 m n. m.) a Orech (793 m n. m.), západným Berantová (766 m n. m.) a Hudcov vrch (702 m n. m.), južným Hrb (680 m n. m.) a Brezový vrch (813 m n. m.) a východným Suchý vrch (667 m n. m.), Radošovo (711 m n. m.) a Štálovo.[5] Masív patrí do povodia Hrona; východné svahy odvodňuje potok Slaná do Jasenice, západné a južné potok Teplá.[2] Vrchol traverzuje značená trasa z Podhoria do sedla Kráľov stôl.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Lesný porast vrcholovej časti neumožňuje rozhľad. Z lokalít s riedkou a nízkou vegetáciou na úbočí možno vidieť okolité vrchy Štiavnických vrchov, z vhodných miest tiež Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu a Javorie.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený chodník, východným úbočím vedie traverzom modrá značka.
- po
modrej značke:
- od juhu z obce Podhorie
- od severu z obce Šášovské Podhradie cez Istebné a sedlo Kráľov stôl
- po
zelenej značke cez sedlo Kráľov stôl:
- od východu z obce Kozelník cez Rejchard
- od západu zo Sklených Teplíc[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 79.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-10]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-10]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-10]. Dostupné online.