Preskočiť na obsah

Tekovská župa (Česko-Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tekovská župa
Župa
Štát Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Sídlo župy Zlaté Moravce
Rozloha 2 724 km² (272 400 ha)
Obyvateľstvo 176 985 (1919)
Hustota 65 obyv./km²
Vznik 30. októbra 1918
Zánik 1. januára 1923
Počet okresov 5 (1919)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tekovská župa bola župa v Česko-Slovensku, vytvorená z uhorskej Tekovskej župy. Existovala v rokoch 1918 – 1922, mala rozlohu 2 724 km² a jej správnym centrom boli Zlaté Moravce.

Historický vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Po vyhlásení Martinskej deklarácie dňa 30. októbra 1918, ktorou sa Slovensko vyčlenilo z Uhorska a pričlenilo k novo vzniknutému Česko-Slovensku, zostalo slovenské územie dočasne rozdelené na administratívne celky vytvorené Uhorskom. Jedným z týchto celkov bola Tekovská župa, ktorá vznikla z pôvodnej uhorskej Tekovskej župy.[1] V čele župy stál vládou menovaný župan, ktorý disponoval všetkými právomocami, zatiaľ čo samosprávna funkcia župy bola potlačená.[2] Sídlo župy sa nachádzalo v Zlatých Moravciach[1] a župa existovala do 31. decembra 1922. K 1. januáru 1923 bolo na Slovensku vytvorené nové župné zriadenie, ktoré bolo pôvodne plánované pre celé Česko-Slovensko, no realizované bolo iba na Slovensku.[3]

Tekovská župa sa nachádzala na juhozápade stredného Slovenska, v regióne Tekov, v okolí rieky Hron. Na severe hraničila s Turčianskou župou, na východe so Zvolenskou a Hontianskou župou, na juhu s Komárňanskou župou a na západe s Nitrianskou župou.[4]

Administratívne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1919 sa Tekovská župa členila na päť slúžnovských okresov (Levice, Oslany, Svätý Kríž, Vráble a Zlaté Moravce) a dve mestá so zriadeným magistrátom (Levice a Kremnica), ktoré boli na úrovni okresu.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b VOLKO, Viliam. Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, 2007, [cit. 2024-12-08]. Dostupné online.
  2. Volko–Kiš, s. 29.
  3. Volko–Kiš, s. 37–38.
  4. Volko–Kiš, príloha 4.
  5. TIŠLIAR, Pavol. Mimoriadne sčítanie ľudu na Slovensku z roku 1919. Príspevok k populačným dejinám Slovenska. Bratislava : STATIS, 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-85659-46-7. S. 129–130.