Preskočiť na obsah

Zemplínska župa (Česko-Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zemplínska župa
Župa
Štát Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Sídlo župy Michalovce
Rozloha 5 666 km² (566 600 ha)
Obyvateľstvo 271 011 (1919)
Hustota 47,8 obyv./km²
Vznik 30. októbra 1918
Zánik 1. januára 1923
Počet okresov 11 (1919)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zemplínska župa bola župa v Česko-Slovensku, vytvorená z uhorskej Zemplínskej župy. Existovala v rokoch 1918 – 1922, mala rozlohu 5 666 km² a jej správnym centrom boli Michalovce.

Historický vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Po vyhlásení Martinskej deklarácie dňa 30. októbra 1918, ktorou sa Slovensko vyčlenilo z Uhorska a pričlenilo k novo vzniknutému Česko-Slovensku, zostalo slovenské územie dočasne rozdelené na administratívne celky vytvorené Uhorskom. Jedným z týchto celkov bola aj Zemplínska župa, ktorá vznikla z pôvodnej uhorskej Zemplínskej župy. V roku 1919 bola k Zemplínskej župe pričlenená aj západná časť pôvodnej Užskej župy (slúžnovské okresy Sobrance a Veľké Kapušany), zatiaľ čo jej východná časť vytvorila Užhorodskú župu na Podkarpatskej Rusi.[1] V čele župy stál vládou menovaný župan, ktorý disponoval všetkými právomocami, zatiaľ čo samosprávna funkcia župy bola potlačená.[2] Sídlom pôvodnej župy bolo Nové Mesto pod Šiatrom, ktoré po vzniku republiky bolo na maďarskom území, a tak sa novým sídlom župy stali Michalovce.[1] Župa existovala do 31. decembra 1922, pretože k 1. januáru 1923 bolo na Slovensku vytvorené nové župné zriadenie, ktoré bolo pôvodne plánované pre celé Česko-Slovensko, no realizované bolo iba na Slovensku.[3] Pri ňom bolo územie Zemplína začlenené do Košickej župy.

Zemplínska župa sa nachádzala na východe Slovenska, v regióne Zemplín, v okolí rieky Bodrog a jej prítokov. Na západe hraničila s Abovsko-turnianskou a Šarišskou župou, na severe s Poľskom, na východe s Podkarpatskou Rusou a na juhu s Maďarskom.[4]

Administratívne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1919 sa Zemplínska župa členila na jedenásť slúžnovských okresov – Bodrog, Humenné, Kapušany, Medzilaborce, Michalovce, Sečovce, Slovenské Nové Mesto, Snina, Sobrance, Stropkov a Vranov nad Topľou.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b VOLKO, Viliam. Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, 2007, [cit. 2024-12-23]. Dostupné online.
  2. Volko–Kiš, s. 29.
  3. Volko–Kiš, s. 37–38.
  4. Volko–Kiš, príloha 4.
  5. TIŠLIAR, Pavol. Mimoriadne sčítanie ľudu na Slovensku z roku 1919. Príspevok k populačným dejinám Slovenska. Bratislava : STATIS, 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-85659-46-7. S. 129–130.