Preskočiť na obsah

Trenčianska župa (Česko-Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Trenčianska župa
Župa
Štát Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Sídlo župy Trenčín
Rozloha 4 457 km² (445 700 ha)
Obyvateľstvo 309 301 (1919)
Hustota 69,4 obyv./km²
Vznik 30. októbra 1918
Zánik 1. januára 1923
Počet okresov 9 (1919)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Trenčianska župa bola župa v Česko-Slovensku, vytvorená z uhorskej Trenčianskej župy. Existovala v rokoch 1918 – 1922, mala rozlohu 4 457 km² a jej správnym centrom bol Trenčín.

Historický vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Po vyhlásení Martinskej deklarácie dňa 30. októbra 1918, ktorou sa Slovensko vyčlenilo z Uhorska a pričlenilo k novo vzniknutému Česko-Slovensku, zostalo slovenské územie dočasne rozdelené na administratívne celky vytvorené Uhorskom. Jedným z týchto celkov bola Trenčianska župa, ktorá vznikla z pôvodnej uhorskej Trenčianskej župy.[1] V čele župy stál vládou menovaný župan, ktorý disponoval všetkými právomocami, zatiaľ čo samosprávna funkcia župy bola potlačená.[2]

Sídlo župy sa nachádzalo v Trenčíne[1] a župa existovala do 31. decembra 1922. K 1. januáru 1923 bolo na Slovensku vytvorené nové župné zriadenie, ktoré bolo pôvodne plánované pre celé Česko-Slovensko, no realizované bolo iba na Slovensku.[3]

Trenčianska župa sa nachádzala na severozápadnom Slovensku, v okolí rieky Váh. Na východe hraničila s Oravskou župou, na juhovýchode a juhu s Turčianskou a Nitrianskou župou a na severozápade s Moravou.[4]

Administratívne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1919 sa Trenčianska župa členila na deväť slúžnovských okresov (Bánovce, Čadca, Ilava, Kysucké Nové Mesto, Považská Bystrica, Púchov, Trenčín, Veľká Bytča a Žilina) a dve mestá so zriadeným magistrátom (Trenčín a Žilina), ktoré boli na úrovni okresov.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b VOLKO, Viliam. Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, 2007, [cit. 2024-12-08]. Dostupné online.
  2. Volko–Kiš, s. 29.
  3. Volko–Kiš, s. 37–38.
  4. Volko–Kiš, príloha 4.
  5. TIŠLIAR, Pavol. Mimoriadne sčítanie ľudu na Slovensku z roku 1919. Príspevok k populačným dejinám Slovenska. Bratislava : STATIS, 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-85659-46-7. S. 129–130.