Preskočiť na obsah

Theodóros Abú Kurra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Theodóros Abú Kurra
harránsky biskup
Theodórov spis v arabčine, 9. storočie, dnes Bavorská štátna knižnica, Mníchov
Theodórov spis v arabčine, 9. storočie, dnes Bavorská štátna knižnica, Mníchov
Funkcie a tituly
biskup harránsky
asi 813 – ?[1]
okolo 820 – ?[2]
Biografické údaje
Narodeniepred/asi 750
Edessa
Úmrtie820 – 825
Svätenia
Cirkevmelchiti

Theodóros Abú Kurra (iné mená pozri nižšie; * pred[3][4]/asi[1] 750, Edessa – † 820 až 825[4]) bol arabský kresťanský mních, teológ a spisovateľ zo Sýrie, melchitský biskup v Harráne. Viedol náboženské polemiky s moslimami, židmi, monofyzitmi aj obrazoborcami.[5][1] Bol prvým známym kresťanským spisovateľom v arabčine.[5][2][6]

Mená

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Theódoros Abú Kurra[7], iné prepisy: Theodóros Abú-Qurra[1], Theodoros Abu-Qurra[3]
  • Teodor Abu Qurra[6] (jeho prezývka v preklade znamená: Otec osvieženia)[6]
  • Abú Kurra[7], Abú Qurra[1]
  • starogr. Θεόδωρος Ἀβουκάρας – prepis podľa PSP: Theodóros Aboukaras, iný prepis prvého mena: Theodoros, iné prepisy druhého mena: Abúkaras, Abukaras
  • lat. Theodorus Abucara
  • arabské meno [8][9][10][11][12][13][7]:
    • ثيودوروس أبو قرة - Tajúdúrus Abú Kurra/vedecký prepis: Thayūdūrus Abū Qurra(h), alebo
    • ثاوذورس أبي قرة - Táwdúrus Abú Kurra/vedecký prepis: Thāwdhūrus Abū Qurra(h), alebo
    • ثاودورس أبي قرة - Táwadúrus Abú Kurra alebo Táwudúrus Abú Kurra/vedecký prepis: Thāwadūrus Abū Qurra(h) alebo Thāwudūrus Abū Qurra(h)

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Theodóros sa narodil v Edesse okolo roku 750. V teologickom centre Východu získal základné vzdelanie a následne odišiel žiť do Kláštora svätého Sávu Osvieteného (Mar Sabas) neďaleko Jeruzalema. V ňom hlbšie spoznal učenie cirkevných otcov a teológov. Možno sa tu naučil aj gréčtinu.[2] Okrem kresťanskej náuky študoval v Bagdade aj Korán. Asi v roku 813 sa stal harránskym biskupom, v úrade avšak vydržal len niekoľko rokov. Názory na jeho koniec v úrade sa líšia. Niektoré zdroje tvrdia, že bol zosadený[1] antiochijským patriarchom Theodoretom[5] no objavujú sa i názory, že sám odstúpil.[1] Po odchode z Harránu opätovne odišiel žiť do kláštora. Počas svojich ciest do Egyptu, Arménie a po Sýrii[5] viedol učené dišputy s príslušníkmi iných náboženstiev a veľa písal.[1] Okolo roku 820 bol znovu zvolený biskupom v Harráne.[2] V roku 824 sa možno zúčastnil veľkej dišputy na dvore abbásovského kalifa Al-Ma’múna v Bagdade.[3][4][2] Hoci bol Theodóros spravidla vnímaný ako horlivý ochranca ortodoxných hodnôt, neskorší bádatelia poukazujú aj na to, že bol pionierom v snahách o zmier s východnými kresťanskými spoločenstvami.[5]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Theódoros patril k plodným spisovateľom svojej doby. Písal po arabsky a po sýrsky, počtom však dnes prevažujú jeho diela napísané v gréčtine. Minimálne niektoré z nich ale mohli byť len dielom neskorších prekladateľov. Medzi jeho vzory patrili Ján Damaský, ktorý bol zrejme jeho učiteľom a Leontios Byzantský.[4] Jána Damaského dokonca nazýva svojim (duchovným) otcom.[1]

Do dnešných dní sa dochovalo 12 Theodórových diel v arabčine a 43 diel v gréčtine (možno preklady). 30 diel napísaných v sýrčine sa nedochovalo. Je tiež autorom listu adresovaného Arménom, ktorých presviedčal, aby uznali autoritu Chalcedónskeho koncilu a dnes strateného listu pápežovi.[5] Pokyn na napísanie tohto diela mu dal jeruzalemský patriarcha Tomáš Jeruzalemský.[6] Možno napísal aj veľkú avšak nevydanú teologickú summu a niekedy mu je tiež pripisovaný Leontiov spis O herézach. Jeho diela boli často prekladané do iných jazykov.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g h i j STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: Arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 299 – 300.
  2. ↑ a b c d e THEODORE ABU QURRAH. In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:738 – 3:739.
  3. ↑ a b c Theodoros Abu-Qurra. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 477.
  4. ↑ a b c d THEODORE ABU-QURRA. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 2041.
  5. ↑ a b c d e f Theodurus-Abu-Qurrah. In: Encyclopedia Britannica [online]. Britannica, [cit. 2020-09-09]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c d TEODOR ABU QURRA. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. 1. slovenské vyd. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 396 – 397.
  7. ↑ a b c Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny
  8. ↑ Notice de personne [online]. catalogue.bnf.fr, [cit. 2020-09-09]. Dostupné online.
  9. ↑ Abū Qurrah, Thāwdhūrus, approximately 750-825 [online]. id.loc.gov, [cit. 2020-09-09]. Dostupné online.
  10. ↑ SAHNER, Christian C.. Christian Martyrs under Islam (Religious Violence and the Making of the Muslim World). [s.l.] : Princeton University Press, 2018. 360 s. ISBN 978-0-691-17910-0. S. 289.
  11. ↑ تحرير: زابينه شميتكه; ترجمة: د. أسامة شفيع السيد; تقديم: العلامة حسن الشافعي. المرجع في تاريخ علم الكلام. [s.l.] : مركز نماء للبحوث والدراسات, 2018. 1300 s. Dostupné online. ISBN 978-614-431-668-9. S. 192.
  12. ↑ Christian-Muslim Relations. A Bibliographical History Volume 15 Thematic Essays (600-1600). [s.l.] : BRILL, 2020. 616 s. ISBN 978-90-04-42370-1. S. 518.
  13. ↑ S.K. Samir, ‘Thayūdūrus Abū Qurra’, Majallat al-majmaʿ al-ʿilmī l-ʿirāqī 7 (1983) 138-60
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Theodóros_Abú_Kurra&oldid=7755994“