Tri kamene
Tri kamene | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Banskobystrický |
Okresy | Banská Štiavnica, Zvolen |
Obce | Banská Belá, Dubové |
Pohorie | Štiavnické vrchy |
Podcelok | Skalka |
Povodie | Hron |
Nadmorská výška | 861 m n. m. |
Súradnice | 48°28′54″S 19°00′19″V / 48,4816°S 19,0054°V |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po zelenej z Dubového |
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tri kamene (861 m n. m.[1][2]) je vrch v Štiavnických vrchoch. Leží nad obcou Dubové, približne 8 km (severo)východne od centra Banskej Štiavnice.[1]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Masív sa nachádza vo východnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Skalka.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Banská Štiavnica a Zvolen a zasahuje na katastrálne územie obce Banská Belá a Dubové.[2] Najbližšími sídlami sú severným smerom ležiaci Kozelník a severovýchodne situované Dubové, západne sa nachádza Banská Belá a Banská Štiavnica, južne Banský Studenec a východne Dobrá Niva.[1] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Tri kamene sú dvojvrcholový masív, pričom na niektorých mapách je týmto názvom označený nižší (834 m n. m.) vrchol.[4] Vrch je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od Skalky (882 m n. m.) severným smerom a cez susednú Strelu (840 m n. m.) pokračuje západným smerom na Vtáčnik (790 m n. m.). Severným smerom susedí Marcička (738 m n. m.) a Kmotra (598 m n. m.), východným leží Ďurianová (509 m n. m.), južným Holý vrch (649 m n. m.), Skalky (882 m n. m.) a Anderloch (810 m n. m.) a západným je sedlom oddelená Strela a Kytla (778 m n. m.).[4] Oblasť patrí do povodia Hrona, kde vodu zo západnej časti odvádzajú prítoky Jasenice a z východnej prítoky Neresnice.[1] Na vrchol nevedie značená trasa, no chodník z Dubového prechádza blízkym sedlom Volárska.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Lesný porast vrcholu neumožňuje rozhľad, ten je možný z úbočia, kde je viacero menších horských lúk. Z vhodných lokalít s nízkou vegetáciou možno vidieť okolité vrchy Štiavnických vrchov a susedného Javoria, pri dobrých podmienkach tiež Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry a Poľanu.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená trasa, no západne vedie blízkym sedlom zelená značka.
- po zelenej značke cez sedlo Volárska:
- od severovýchodu z obce Dubové
- od juhu z Banského Studenca cez sedlo Caniar
- po modrej značke od severu z obce Kozelník cez Marcičku[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
- ↑ a b Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.