Voľba prezidenta Slovenskej republiky
Spôsob voľby prezidenta Slovenskej republiky je upravený predovšetkým v Ústave SR, v článkoch 101 až 107[1] a v zákone č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva.[2]
Prezidenta Slovenskej republiky volia od roku 1999 občania SR v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov.[3] Právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do NR SR.[4] Kandidáta na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov NR SR alebo aspoň 15 000 občanov, na základe petície. Návrh sa musí odovzdať predsedovi NR SR najneskôr 21 dní od vyhlásenia volieb.[5] Za prezidenta môže byť zvolený každý občan, ktorý je voliteľný do NRSR a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.[6]
Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. V prvom kole to znamená viac ako polovicu všetkých registrovaných (oprávnených) voličov a nie len viac ako polovicu platných hlasov zúčastnených voličov. (Pozri aj Voľba prezidenta SR 2019#Diskusia o výklade ustanovenia čl. 101 ods. 4 Ústavy SR.) Doteraz sa v prvom kole zúčastnila potrebná nadpolovičná väčšina 2 984 424 (73,89 %) len v prvých občianskych voľbách v roku 1999 keď Schuster získal 1 396 950 (34,5%) zo všetkých 4 039 009 oprávnených. Pozri účasť na voľbách prezidenta SR.
Ak ani jeden kandidát nezíska potrebnú väčšinu, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole najvyšší počet hlasov.[7]
Víťaz druhého kola, zvolený kandidát, sa ujíma funkcie zložením sľubu pred Národnou radou SR do rúk predsedu Ústavného súdu SR, napoludnie v deň keď sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta.[8] Tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.[9] (Príkladom je Gašparovič, ktorý by už ani nemohol kandidovať tretí krát.)
Minulé prezidentské voľby prebehli v roku 2019. Prvé kolo sa uskutočnilo 16. marca a druhé kolo 30. marca.[10]
Nepriama voľba (1993 – 1998)
[upraviť | upraviť zdroj]Prezidenta Slovenskej republiky volila Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním na päť rokov. Na zvolenie bola potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov, teda 90 hlasov. Návrhy kandidátov na prezidenta mohli podávať poslanci. Voľba prezidenta na schôdzi národnej rady sa konala bez rozpravy. Ak nebol prezident zvolený, uskutočnila sa do 14 dní opakovaná voľba prezidenta. Ak nebol prezident zvolený ani v opakovanej voľbe, uskutočnila sa nová voľba prezidenta na niektorej z ďalších schôdzí národnej rady. Pri každej novej voľbe prezidenta sú vylúčení kandidáti, o ktorých poslanci hlasovali v predchádzajúcej voľbe prvého kola alebo opakovanej voľbe.[11]
Voľba prezidenta sa riadila Volebným poriadkom na voľbu prezidenta Slovenskej republiky, ktorý vychádzal z príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky i zákona o rokovacom poriadku a zákona o poslancoch. Schválený bol uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 114 z 22. decembra 1992.[11]
Nepriamou voľbou bol zvolený jediný prezident, vo voľbe v roku 1993 bol zvolený prvý prezident republiky Michal Kováč. Po uplynutí funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča nebolo možné zvoliť nového prezidenta, pretože ústava vyžadovala na zvolenie prezidenta trojpätinovú väčšinu poslancov. Funkciu prezidenta vykonával predseda vlády Mečiar.[12] Ďalšie nepriame voľby sa opakovane uskutočnili v roku 1998, avšak žiadny z kandidátov nebol zvolený.
Priama voľba (od 1999)
[upraviť | upraviť zdroj]Po zmarenom referendum na Slovensku v roku 1997, ktorého súčasťou bola aj priama voľba, bola v roku 1999 novelizovaná ústava a zavedená priama voľba. V priamych voľbách v dňoch 15. a 29. mája 1999 bol zvolený Rudolf Schuster. Od roku 1999 sú voľby prezidenta Slovenskej republiky priame.
Uskutočnené voľby
[upraviť | upraviť zdroj]Konali sa tieto voľby prezidenta Slovenskej republiky:
- Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 1993 - zvolený Michal Kováč
- Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 1998 - žiadny z kandidátov nebol zvolený
| Voľby | Kolo | Víťaz | Protikandidát | Volebná účasť |
|---|---|---|---|---|
| 1999 | Rudolf Schuster | Vladimír Mečiar | ||
| 1. | 47,38 % | 37,24 % | 73,89 % | |
| 2. | 57,18 % | 42,82 % | 75,45 % | |
| 2004 | Ivan Gašparovič | Vladimír Mečiar | ||
| 1. | 22,28 % | 32,74 % | 47,94 % | |
| 2. | 59,91 % | 40,09 % | 43,50 % | |
| 2009 | Ivan Gašparovič | Iveta Radičová | ||
| 1. | 46,70 % | 38,05 % | 43,63 % | |
| 2. | 55,53 % | 44,47 % | 51,67 % | |
| 2014 | Andrej Kiska | Robert Fico | ||
| 1. | 24,00 % | 28,00 % | 43,40 % | |
| 2. | 59,40 % | 40,60 % | 50,48 % | |
| 2019 | Zuzana Čaputová | Maroš Šefčovič | ||
| 1. | 40,57 % | 18,66 % | 48,74 % | |
| 2. | 58,40 % | 41,60 % | 41,59 % | |
| 2024 | Peter Pellegrini | Ivan Korčok | ||
| 1. | 37,02 % | 42,51 % | 51,91 % | |
| 2. | 53.12 % | 46,87 % | 61.14 % |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“), [cit. 2019-03-17]. Dostupné online.
- ↑ Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podmienkach výkonu volebného práva“), [cit. 2019-03-17]. Dostupné online.
- ↑ Čl. 101 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
- ↑ § 98 zákona o podmienkach výkonu volebného práva
- ↑ Čl. 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
- ↑ Čl. 103 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
- ↑ § 115 zákona o podmienkach výkonu volebného práva
- ↑ Čl. 101 ods. 7 Ústavy Slovenskej republiky
- ↑ Čl. 103 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
- ↑ Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2019 Z. z. o vyhlásení volieb prezidenta Slovenskej republiky, [cit. 2019-03-17]. Dostupné online.
- ↑ a b Uznesenie č. 114 NR SR z 22. decembra 1992 k návrhu volebného poriadku na voľbu prezidenta Slovenskej republiky [online]. NRSR, 1992-12-22, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online. PDF online: [1].
- ↑ Prečo hlasovali poslanci KDH proti návrhu ústavy v roku 1992 [online]. [Cit. 2024-09-10]. Dostupné online.
