Referendum na Slovensku v roku 2023
Referendum na Slovensku v roku 2023 | ||||||||||
Druh | referendum | |||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Dátum | 21. január 2023 | |||||||||
Zapísaní voliči | 4 377 565 | |||||||||
Účasť | 1 193 198 (27,25 %) | |||||||||
Platné hlasy | 1 181 984 (99,06 %) | |||||||||
Počet otázok | 1 | |||||||||
Výsledky | ||||||||||
podiel hl. ÁNO 97.51 / 100 | ||||||||||
Poradie referend | ||||||||||
Poradie | 9. referendum | |||||||||
| ||||||||||
Výsledok | ||||||||||
Referendum neplatné pre nízku účasť (potrebná účasť najmenej 50 %) | ||||||||||
Referendum na Slovensku v roku 2023, bolo referendum uskutočnené 21. januára 2023, oficiálne výsledky boli oznámené v nedeľu 22. januára 2023 o 9:00.[1] Pre nízku volebnú účasť bolo referendum neplatné.
Pozadie a petícia
[upraviť | upraviť zdroj]Referendum iniciovala strana SMER-SD[2][3] a ďalšie opozičné strany.[3] Organizátori petície odovzdali 406 039 podpisov, po prepočte platnosti ich bolo 381 960.[4] Prezidentská kancelária petíciu za referendum prijala 24. augusta 2022.[5]
Referendové otázky
[upraviť | upraviť zdroj]Petícia za referendum pôvodne obsahovala dve otázky:[6][7]
- „Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má bezodkladne podať demisiu?“
- „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“
O predčasných voľbách sa rozhodovalo aj v referendách v rokoch 2000 a 2004, obe boli neplatné.[4]
Referendum obsahovalo túto otázku:[8]
- „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky tak, že:
- - v Čl. 73 ods. 1 sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „ak v súlade s touto ústavou nedôjde k predčasnému skončeniu volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.“;
- - v Čl. 81a sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie: „b) predčasným skončením volebného obdobia,“.Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená c) až g);
- - v Čl. 82 ods. 5 sa za slová „volebného obdobia“ vkladá čiarka a slová „predčasným skončením volebného obdobia“;
- - v Čl. 84 ods. 3 sa za slová „s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4“ vkladá čiarka a tieto slová: „na prijatie uznesenia o predčasnom skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. n)“;
- - v Čl. 86 sa dopĺňa písmeno n), ktoré znie: „n) uznášať sa na predčasnom skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon.“;
- - v Čl. 93 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „vrátane predčasného skončenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.“;
- - Čl. 98 odsek 2 znie: „Návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavný zákon.“?"
Rozhodnutie Ústavného súdu
[upraviť | upraviť zdroj]Ústavný súd rozhodol 26. októbra 2022, že referendum bude môcť obsahovať len druhú z vyššie uvedených petičných otázok.[5] „Ústavný súd uzavrel, že predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, s princípom deľby moci, a teda je v rozpore s ústavou,“ uviedol predseda Ústavného súdu, Ivan Fiačan.[4] Sudca spravodajca Rastislav Kaššák ďalej poznamenal, že „Referendum podľa ústavy [...] predstavuje výkon zákonodarnej moci, ktorá je však ústavou obmedzená. Ústavnému súdu nezostalo nič iné, než konštatovať, že v referende nemožno jednorazovo skrátiť ani funkčné obdobie vlády, k čomu by jej zaviazanie podať demisiu viedlo.“[4]
Vyhlásenie referenda
[upraviť | upraviť zdroj]Referendum vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová 3. novembra 2022.[3] Po vyhlásení referenda Čaputová zdôraznila, že nemohla vypísať dve referendá: „Som viazaná petíciou v podobe, v akej mi bola doručená, teda s dvomi otázkami v jednej petícii. Ak by mi boli doručené dve petície, pre každú otázku samostatne, potom by bolo možné vyhlásiť dve referendá v rôznych termínoch konania,“ poznamenala.[9]
Organizácia a priebeh referenda
[upraviť | upraviť zdroj]Referenda sa po novom mohli zúčastniť aj voliči bez trvalého pobytu na Slovensku a voliči s trvalým pobytom na Slovensku, ktorí sa v deň konania nezdržiavali na území Slovenska.[5] [1] Voličov bez trvalého pobytu sa prihlásilo 75, 62 z nich nakoniec hlasovalo. O špeciálne hlasovanie z dôvodu izolácie alebo karantény kvôli COVID-19 požiadalo 176 voličov.[1] Na referendum malo byť vyčlenených 10,4 milióna eur, z toho 8,7 pre Ministerstvo vnútra a 1,6 pre Štatistický úrad.[9]
Počas referenda došlo v niektorých obciach k výpadku elektrického prúdu, ale konanie tým nebolo ohrozené.[1] Polícia podľa policajného viceprezidenta Damiána Imreho zaznamenala počas priebehu iba drobné incidenty, z toho rieši dva priestupky.[10]
Výsledky
[upraviť | upraviť zdroj]Účasť na referende bola 27,25%,[11] čo znamená, že bolo neplatné. Za „Áno“ hlasovalo 97,51% voličov, za „Nie“ 1,54% a 0,93% hlasov bolo neplatných.[12] Najvyššia volebná účasť bola zaznamenaná v Trenčianskom kraji (36,07%), ďalej nasledoval Žilinský kraj (33,68%) a Banskobystrický kraj (29,06%).[13] Najnižšia účasť bola v Bratislavskom kraji, kde sa zúčastnilo 21,31% voličov.[13]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d TASR. Skončilo sa referendum o zmene ústavy. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-01-21. Dostupné online [cit. 2023-01-21].
- ↑ NRSR:Špeciálna forma hlasovania pre voličov v izolácii bude platiť i v referende [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c TASR. Referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie bude 21. januára 2023, oznámila prezidentka. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2022-11-03. Dostupné online [cit. 2022-11-11]. ISSN 1336-2674.
- ↑ a b c d HUTKO, Dominik. Referendová otázka k okamžitej demisii vlády je protiústavná, rozhodol súd. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-10-26. Dostupné online [cit. 2022-11-11]. ISSN 1336-197X.
- ↑ a b c Prezidentka vyhlási referendum na 21. januára 2023 [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2022-11-03, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
- ↑ Petičný hárok : Petícia za vyhlásenie referenda o páde vlády Slovenskej republiky a zmene Ústavy Slovenskej republiky [online]. strana-smer.sk, 2022, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online.
- ↑ MAJERČÍNOVÁ, Adriána Belej. Ficovo referendum vládu nepovalí: Nasledovalo by ďalšie alebo rozhodnú poslanci. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-10-29. Dostupné online [cit. 2022-11-12]. ISSN 1336-197X.
- ↑ R23_Question_SK.pdf [online]. . Dostupné online.
- ↑ a b TASR. Na januárové referendum vyčlení vláda vyše desať miliónov eur. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-11-09. Dostupné online [cit. 2022-11-11]. ISSN 1336-197X.
- ↑ TASR. Poznáme oficiálne výsledky. Štátna volebná komisia potvrdila, že je referendum neplatné. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2023-01-22. Dostupné online [cit. 2023-01-22].
- ↑ ONLINE: Štátna volebná komisia potvrdila neplatnosť referenda. Zúčastnilo sa ho vyše 27 percent voličov. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2023-01-22. Dostupné online [cit. 2023-01-22].
- ↑ BREZÁNI, Juraj. Referendum o predčasných voľbách bude neplatné : Oslovilo 1,2 milióna ľudí, najviac voličov prišlo v baštách Smeru. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2023-01-22]. ISSN 1336-720X.
- ↑ a b BIRÓ, Marek; SLIZ, Martin. Referendum 2023: Najviac ľudí prišlo k urnám v Trenčianskom kraji. V Bratislave to nebolo ani 20 percent. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-01-22. Dostupné online [cit. 2023-01-22].