Preskočiť na obsah

Volebná účasť na Slovensku

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Volebná účasť je podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR)[1] podiel (%) voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní (reprezentovaní počtom vydaných obálok) k celkovému počtu oprávnených voličov, teda voličov zapísaných v zoznamoch oprávnených voličov. Účasť závisí od druhu alebo kola volieb, ich významu, medializácie a aktivizácie (mobilizácie) voličov ako aj od trvania volieb a ďalších faktorov ako je napríklad obdobie roka a s ním súvisiace počasie.

Parametre účasti na voľbách

[upraviť | upraviť zdroj]

Volebná účasť teda približne presne reprezentuje podiel voličov, ktorý sa volieb zúčastnili. Z hľadiska výsledkov je najpodstatnejším počet platných hlasov.

Z nasledovných počtov:

  • počet oprávnených voličov zapísaných v zoznamoch oprávnených voličov,
  • počet oprávnených voličov, ktorým boli vydané obálky (je považovaný za početnú účasť voličov na voľbách, ak pravda každému bola vydaná práve jedna obálka a zároveň boli prostredníctvom obálok správne započítaní aj iné voliči, napr. voliaci korešpondenčne),
  • počet odovzdaných obálok (alebo počet voličov, ktorým boli vydané obálky a oni ich odovzdali, teda hlasovali, bez ohľadu na to, či ich hlas bol platný alebo nie),
  • počet platných hlasov,

potom ŠÚ SR vypočítava tieto podiely (relatívne ukazovatele):[1]

  • (volebná) účasť voličov v % = počet voličov, ktorým boli vydané obálky / počet oprávnených voličov zapísaných v zoznamoch oprávnených voličov
  • podiel odovzdaných obálok v % = odovzdaných obálok/ vydaných obálok
  • podiel platných hlasov v % = platných hlasov / odovzdaných obálok

V tabuľkách nižšie je prezentovaná volebná účasť v zhode s údajmi ŠÚ ako vydané obálky / počet oprávnených voličov zapísaných v zoznamoch oprávnených voličov. V riadkoch s uvedeným počtom vydaných obálok je možné dopočítať počet oprávnených voličov zapísaných v zoznamoch oprávnených voličov pre dané voľby.

Trvanie volieb

[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002 a predchádzajúce trvali dva dni. Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006 a nasledovné trvali už len jeden deň.

Priame prezidentské voľby trvajú (aj vždy od roku 1999 trvali) len jeden deň.

Ďalšie faktory ovplyvňujúce účasť

[upraviť | upraviť zdroj]

Voliči môžu svoj postoj k voľbám vyjadriť aj zámernou neúčasťou na hlasovaní. Niekedy sú k takémuto konaniu verejne vyzývaní osobnosťami politického alebo spoločenského života. V prípade referenda môže nízka volebná účasť zneplatniť celé hlasovanie, ak sa nedosiahne potrebné kvórum.

Na účasť vo voľbách môže do určitej miery vplývať aj počasie. Ovplyvňuje totiž správanie ľudí: ak je v deň volieb pekne – niektorí dajú prednosť inej činnosti (pobyt v prírode a pod.); naopak keď je vyslovene nevľúdne – voliči ostanú doma.[2]

Volebná účasť v jednotlivých voľbách

[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby do NRSR

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok Deň Volebná účasť Poznámka
Voľby 1990 8. - 9. 6. 95,39 % Prvé voľby do SNR po Novembri 89.
Voľby 1992 5. - 6. 6. 84,20 % Posledné voľby do SNR počas existencie federácie.
Voľby 1994 30. 9. - 1. 10. 75,65 % Prvé voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (SNR premenovaná na NRSR) po vzniku samostatného Slovenska.
Predčasné voľby po vyjadrení nedôvery V. Mečiarovi v marci 1994 v parlamente.
Voľby 1998 25. - 26. 9. 84,24 %
Voľby 2002 20. - 21. 9. 70,06 %
Voľby 2006 17. 6. 54,67 % Najnižšia účasť na tomto type volieb v ponovembrovej histórii Slovenska.
Predčasné voľby, po tom, čo KDH ohlásilo odchod z vládnej koalície. Termín riadnych volieb bol plánovaný na 16. septembra 2006.
Voľby 2010 12. 6. 58,83 %
Voľby 2012 10. 3. 59,11 % Predčasné voľby po nevyjadrení dôvery I. Radičovej.
Voľby 2016 5. 3. 59,82 %
Voľby 2020 29.2. 65,80 %
Voľby 2023 30.9. 68,51 % Štvrté predčasné voľby do NRSR. Najvyššia účasť od roku 2002.
Graf je z technických dôvodov dočasne nedostupný.

Zdroje:

Komunálne voľby

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok Deň Volebná účasť
Voľby 1990 23. – 24. 11. 63,75 %
Voľby 1994 18. - 19. 11. 52,42 %
Voľby 1998 18. - 19. 12. 53,96 %
Voľby 2002 6. - 7. 12. 49,51 %
Voľby 2006 02. 12. 47,65 %
Voľby 2010 27. 11. 49,69 %
Voľby 2014 15. 11. 48,34 %
Voľby 2018 10. 11. 48,67 %
Voľby 2022 29. 10. 46,19 %
Graf je z technických dôvodov dočasne nedostupný.

Zdroje:

Voľby do VÚC

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2017 sú voľby do orgánov samosprávnych krajov jednokolové. V roku 2022 sa konali spojené voľby do orgánov samosprávy obcí s voľbami do orgánov samosprávy VÚC. Funkčné obdobie volených zástupcov vo voľbách do VÚC v roku 2017 bolo kvôli konaniu spojených volieb v roku 2022 zákonom mimoriadne predĺžené na 5 rokov.

Rok Kolo Deň Volebná účasť
Voľby 2001 1. kolo 1.12. 26,02 %
2. kolo 15.12. 22,61 %
Voľby 2005 1. kolo 26.11. 18,02 %
2. kolo 10.12. 11,07 %
Voľby 2009 1. kolo 14.11. 22,90 %
2. kolo 28.11. 18,39 %
Voľby 2013 1. kolo 9.11. 20,11 %
2. kolo 23.11. 17,29 %
Voľby 2017 4.12. 29,95 %
Voľby 2022 29.10. 43,74 %
Graf je z technických dôvodov dočasne nedostupný.

Zdroje:

Voľby prezidenta

[upraviť | upraviť zdroj]

Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 1998 v parlamente bola neúspešná.

Rok Kolo Deň Účasť voličov, resp. poslancov (v roku 1993) Poznámka
Voľby 1993 1. voľba, 1. kolo
(neúspešná) 		143 platných hlasovacích lístkov, 2 neplatných a 2 poslanci sa zdržali
1. voľba, 2. kolo
Roman Kováč vs. Milan Ftáčnik 		Vydaných 147 hlasovacích lístkov. V tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 109 platných hlasovacích lístkov, 7 neplatných a 30 poslancov sa zdržalo. Kováč získal 78 hlasov a nebol zvolený. (Na zvolenie bola potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov, teda 90 hlasov.)
2. voľba:
zvolenie Michala Kováča v parlamente 		Vydaných 148 hlasovacích lístkov. V tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 126 platných hlasovacích lístkov, 1 neplatný, 19 poslancov sa zdržalo hlasovania a 2 nehlasovali. Kováč získal 106 hlasov a bol zvolený.
Voľby 1999 1. kolo 15. mája 73,89 % (2 984 424 vydaných obálok)
2. kolo
Rudolf Schuster vs. Vladimír Mečiar 		29. mája 75,45 % (3 049 221 vydaných obálok)
Voľby 2004 1. kolo 3. apríla 47,94 % (2 015 889)
2. kolo
Ivan Gašparovič vs. Vladimír Mečiar 		17. apríla 43,50 % (1 828 307)
Voľby 2009 1. kolo 21. marca 43,63 % (1 893 439)
2. kolo
Ivan Gašparovič vs. Iveta Radičová 		4. apríla 51,67 % (2 242 162)
Voľby 2014 1. kolo 15. marca 43,40 % (1 914 021)
2. kolo
Andrej Kiska vs. Robert Fico 		29. marca 50,48 % (2 224 382)[1]
Voľby 2019 1. kolo 16. marca 48,74 % (2 158 859)[1]
2. kolo
Zuzana Čaputová vs. Maroš Šefčovič 		30. marca 41,79 % (1 847 417)[1] pekné počasie avizované týždeň dopredu; posledná možnosť lyžovačky; termín kolidoval s podaním daňového priznania FO
Voľby 2024 1. kolo 23. marca 51,91 % (2 265 656)[6]
2. kolo
Ivan Korčok vs. Peter Pellegrini 		6. apríla 61,14% (2 671 279)[7]
Zdroj: Štatistický Úrad SR[3]
Graf je z technických dôvodov dočasne nedostupný.

Európske parlamentné voľby

[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby Dátum Účasť Poznámka
Voľby 2004 13. júna 16,97 %[8]
Voľby 2009 6. júna 19,64 %
Voľby 2014 24. mája 13,05 % Najnižšia účasť v celej Európskej únii rovnako, ako v eurovoľbách 2009 a 2004.
Počet voličov, ktorým boli vydané obálky: 576 437[9]
Voľby 2019 25. mája 22,74 % Štvrtýkrát po sebe najnižšia účasť v rámci celej EÚ. [10] Pred Slovenskom je Česko a Slovinsko s účasťou nad 28% a najvyššia účasť bola v Belgicku s 88,47%. [8]
Voľby 2024 8. jún 34,38 % Historicky najvyššia účasť v eurovoľbách.[11]
Graf je z technických dôvodov dočasne nedostupný.

Referendá

[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Jediným platným referendom bolo to o vstupe do EÚ z roku 2003, na ktorom sa zúčastnilo 52,15% voličov, z ktorých 92,46% hlasovalo za.

Rok Otázka/-y Účasť
1994 Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii? 19,96 %
1997 1. Ste za vstup SR do NATO?
2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?
3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?
4. Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo? 		9,53 %
1998 Ste za to, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia týchto strategických podnikov: 1. Západoslovenské energetické závody, š.p., Bratislava, 2. Stredoslovenské energetické závody, š.p., Žilina, 3. Východoslovenské energetické závody, š.p., Košice, 4. Slovenský plynárenský priemysel, š.p., Bratislava, 5. Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava,6. Transpetrol, a.s., Bratislava? 44,25 %
2000 Ste za to, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na ústavnom zákone: Volebné obdobie NR SR, zvolenej v roku 1998, sa končí dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa vykonajú do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda? 20,03 %
2003 Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ? 52,15 %
2004 Ste za to, aby poslanci NR SR prijali ústavný zákon o skrátení III. volebného obdobia NR SR tak, aby sa voľby do NR SR konali v roku 2004? 35,86 %
2010 1. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom zrušila povinnosť fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom?
2. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom rozšírila možnosť prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch?
3. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ústavným zákonom znížila počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?
4. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40 tisíc eur?
5. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ustanovila možnosť voliť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu?
6. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona? 		22,84 %
2015 1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?
2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?
3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania? 		21,41 %
2023 Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky tak, že:
  • v Čl. 73 ods. 1 sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „ak v súlade s touto ústavou nedôjde k predčasnému skončeniu volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.“;
  • v Čl. 81a sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie: „b) predčasným skončením volebného obdobia,“. Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená c) až g);
  • v Čl. 82 ods. 5 sa za slová „volebného obdobia“ vkladá čiarka a slová „predčasným skončením volebného obdobia“;
  • v Čl. 84 ods. 3 sa za slová „s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4“ vkladá čiarka a tieto slová: „na prijatie uznesenia o predčasnom skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. n)“;
  • v Čl. 86 sa dopĺňa písmeno n), ktoré znie: „n) uznášať sa na predčasnom skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon.“;
  • v Čl. 93 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „vrátane predčasného skončenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.“;
  • Čl. 98 odsek 2 znie: „Návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavný zákon.“?
 27,25 %
Graf je z technických dôvodov dočasne nedostupný.

Zdroj:

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d Voľby prezidenta Slovenskej republiky 2019 - [online]. www.volbysr.sk, [cit. 2019-03-18]. Dostupné online. Archivované 2019-05-29 z originálu.
  2. ↑ O prezidentovi sa hlasovalo aj nohami [online]. Pravda.sk, 2019-03-16, [cit. 2019-03-19]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e Štatistický úrad Slovenskej republiky - [online]. [Cit. 2019-04-04]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c Parlamentné voľby - Pravda.sk [online]. Pravda.sk, [cit. 2017-11-02]. Dostupné online.
  5. ↑ Grafy: Účasť vo voľbách bola najvyššia za posledných 12 rokov. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2017-10-31].
  6. ↑ Voľby prezidenta Slovenskej republiky 2024, 1.kolo [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2024-03-24]. Dostupné online. Archivované 2024-03-24 z originálu.
  7. ↑ Voľby prezidenta Slovenskej republiky 2024, 2.kolo [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2024-04-07]. Dostupné online. Archivované 2024-04-23 z originálu.
  8. ↑ a b Volebná účasť | Výsledky európskych volieb pre rok 2019 | Európsky parlament [online]. https://vysledky-volby.eu/, [cit. 2019-05-28]. Dostupné online.
  9. ↑ Voľby do Európskeho parlamentu 2014 [online]. volby.statistics.sk, [cit. 2019-03-19]. Dostupné online.
  10. ↑ Výsledky európskych volieb pre rok 2019 [online]. Európsky parlament, [cit. 2019-05-28]. Dostupné online.
  11. ↑ RTVS. Účasť bola najvyššia z doterajších eurovolieb: Najmenej voličov prišlo k urnám v obci na Spiši [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-06-10, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Volebná_účasť_na_Slovensku&oldid=7920906“