Vypálenie obce Kusín
| Obsadenie obcí pod Vihorlatom partizánmi a čiastočné vypálenie obce Kusín 2. maďarskou horskou brigádou | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Slovenského národného povstania a Východokarpatskej operácie | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 Vojensko-partizánska brigáda Kriváň
|
 2. maďarská horská brigáda
| ||||||
| Velitelia | |||||||
| pplk. Jozef Vogl – Sokolovský | |||||||
| Straty | |||||||
| 8 občanov obce zavraždených na Bielej hore 12 domov a 70 humien vypálených |
|||||||
Vypálenie obce Kusín bolo akciou 2. maďarskej horskej brigády 1. novembra 1944 snažiacou sa týmito represívnymi opatreniami vynútiť si prepustenie zajatcov z radov brigády držaných partizánmi.
Obyvatelia obce Kusín podporovali partizánske skupiny pôsobiace vo Vihorlate. Partizáni sa v priebehu októbra 1944 zmocnili značného počtu zajatcov z radov 2. maďarskej horskej brigády. 28. októbra 1944 bola obec obsadená partizánmi v očakávaní príchodu Červenej armády. Východokarpatská ofenzíva Červenej armády však bola Nemcami zastavená a partizáni sa museli stiahnuť. 2. madarská horská brigáda šírila letáky, v ktorých vyzývala partizánov na prepustenie zajatcov a vrátenie materiálu, inak hrozila vypálením podvihorlatských obcí a 1. novembra 1944 začala obec Kusín vypaľovať. Akcia bola prerušená po doručení listu od veliteľa vojensko-partizánskej brigády Kriváň, v ktorom pplk. Jozef Vogl – Sokolovský hrozil popravou maďarských zajatcov držaných partizánskou brigádou v prípade pokračovania represií maďarskej armády na civilnom obyvateľstve.[1]:65 8 občanov obce bolo odvlečených a popravených Nemcami na Bielej hore pri Michalovciach. Obec bola 25. novembra 1944 oslobodená Červenou armádou.[2]:266
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]4. augusta 1944 sa obec Kusín stala operačným pásmom nemeckej armády. Koncom augusta úrady prikázali jednotlivým obciam ubytovať nemeckých vojakov. Koncom septembra 1944 v rámci ochrany civilného obyvateľstva notárske úrady nariadili v jednotlivých obciach zhotoviť vhodné kryty, zatemniť okná, pohybovať sa po zotmení mimo obydlí a vyháňať dobytok po súmraku. Domácnosti si museli pripraviť vodu, piesok, rebrík a náradie potrebné na hasenie prípadného požiaru.[3]
V októbri 1944 operovali vo Vihorlate vojensko-partizánska brigáda Kriváň a partizánske oddiely Borkaňuk, Jastrib, Veža. Na nemeckej strane priestor východného Vihorlatu bránila 2. maďarská horská brigáda.
Na rozkaz štábu partizánskeho hnutia pri 4. ukrajinskom fronte 28. októbra 1944 vojensko-partizánska brigáda Kriváň a oddiely Borkaňuk, Jastrib, Veža zostúpili z hôr a obsadili v nemeckom a maďarskom tyle obce pod Vihorlatom v snahe pomôcť Červenej armáde pri Východokarpatskej operácii. Obec Kusín bola obsadená oddielom Jánošík vojensko-paritzánskej brigády Kriváň.[1]:61-64 Po očakávanom úspešnom spojení s Červenou armádou mali partizáni kryť pravé krídlo sovietskeho útoku na Michalovce. Sovietska ofenzíva sa však zastavila a k spojeniu partizánov s Červenou armádou nedošlo. Nemci 30. októbra partizánov zatlačili naspäť do Vihorlatu a vypálili obec Vinné.[4]:325
Vypálenie obce
[upraviť | upraviť zdroj]Maďarská 2. horská brigáda rozširovala po podvihorlatských obciach letáky s výstrahou, že ak partizáni neprepustia do dvoch dní zajatých maďarských členov brigády a nevrátia ukoristený materiál, vypáli 2. horská brigáda obce Jovsu, Kusín a Kalužu. Po vypálení Vinného bral veliteľ brigády Kriváň pplk. Vogl hrozbu vážne a 1. novembra poslal po jednom zajatom čatárovi maďarskej 2. horskej brigáde list, v ktorom uviedol, že východoslovenská vojenská jednotka je súčasťou československých vojsk uznaných Spojencami, má právo na zajatcov a s vojenskými zajatcami zaobchádza podľa Ženevských konvencií. V liste pohrozil, že ak maďarská 2. horská brigáda začne trestať obce, budú maďarskí zajatci zastrelení. Pripojený bol aj list najstaršieho zajatého maďarského dôstojníka npor. Ľudovíta Mogyorosiho, konštatujúci zajatie 7 dôstojníkov, 4 rotmajstrov a 123 mužov a uvádzajúci, že ak zajatci budú zastrelení, slovenská strana po vojne oznámi ich príbuzným, kto nesie zodpovednosť za ich smrť. Spojka maďarského čatára eskortovala na okraj lesa k obci Kusín, kde ho prepustila. Medzitým už maďarské vojsko začalo podpaľovať Kusín, no po obdŕžaní listu sa pustilo do hasenia. O 19. h spojka z Kusína priniesla odpoveď, v ktorom veliteľ 2. horskej brigády oznámil, že Maďari zastavujú trestné akcie proti civilnému obyvateľstvu a že za škody poskytnú náhradu, no žiadajú prepustenie všetkých zajatcov.[1]:65
Týmto sa rozbehla komunikácia medzi brigádou Kriváň a maďarskou 2. horskou brigádou, ktorá neskôr vyústila do osobného stretnutia zástupcov obidvoch strán a následne bolo zahájené rokovanie dokonca o prechode 2. maďarskej brigády na sovietsku stranu.[1]:65
V Kusíne zhorelo 12 domov a 70 humien.[3] V polovici novembra 1944 zastrelili príslušníci nemeckého Zvláštneho oddielu z.b. V v lese Biela hora pri Michalovciach 13 partizánov z obcí Jovsa, Poruba pod Vihorlatom a Kusín. V roku 1945 sa na týchto miestach našli dva hromadné hroby. Zastrelení boli:[5]:77
| Meno a priezvisko | Poznámka |
|---|---|
| Brezovič Pavol | (*1891, Kusín) |
| Džuba Juraj | (*1900, Poruba pod Vihorlatom) |
| Halapi František | (*1914, Kusín) |
| Hlavanič Andrej | (*1920, Kusín) |
| Hlavanič Ján | (*1910, Kusín) |
| Hric Juraj | (*1922, Kusín) |
| Ochráň Juraj | (*1923, Jovsa) |
| Pleša Michal | (*1921, Kusín) |
| Prokop Pavol | (*1911, Kusín) |
| Rejta Adam | (*1926, Poruba pod Vihorlatom) |
| 3 neznámi |
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1964 bola obec ocenená Radom červenej hviezdy.[2]:266
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[6] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[7][8]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d HELENA, Pažurová. Vojensko-partizánske jednotky utvorené z príslušníkov Východoslovenskej armády. Brigáda Kriváň. II. časť. Vojenská história (Bratislava: Vojenský historický ústav), roč. 2011, čís. 4, s. 55-71. Dostupné online. ISSN 1335-3314.
- ↑ a b PLEVZA, Viliam. Dejiny Slovenského národného povstania. Zväzok 5. Encyklopédia odboja a SNP. Bratislava : Pravda, 1984.
- ↑ a b Obec Kusín, História [online]. Obec Kusín, [cit. 2024-11-16]. Dostupné online.
- ↑ GEBHART, Jan; ŠIMOVČEK, Ján. Partizáni v Československu 1941 – 1945. Praha, Bratislava : Naše vojsko, Nakladateľstvo Pravda, 1984. 560 s.
- ↑ MANIAK, Marcel. Navždy zapísané krvou. 1.. vyd. Poprad : TabitaArt, 2024. ISBN 978-80-973804-4-1.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.