Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom
| Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Slovenského národného povstania a Karpatsko-užhorodskej operácie | |||||||
| |||||||
Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom bolo represívnou nemeckou akciou, odplatou za podporu partizánskych oddielov Borkaňuk a Jastrib. 28. októbra 1944 na rozkaz štábu partizánskeho hnutia pri 4. ukrajinskom fronte vojensko-partizánska brigáda Kriváň a oddiely Borkaňuk, Jastrib, Veža zostúpili z hôr a obsadili v nemeckom tyle obce pod Vihorlatom v snahe pomôcť Červenej armáde pri Karpatsko-užhorodskejj operácii. Sovietska ofenzíva sa zastavila a k spojeniu partizánov s Červenou armádou nedošlo. Nemci 30. októbra partizánov zatlačili naspäť do Vihorlatu a vypálili obec Vinné.[1]:325 1. novembra 2. maďarská horská brigáda vypálila obec Kusín[2]:65 a 3. novembra nemecké jednotky vypálili Porubu pod Vihorlatom. 8 obyvateľov obce bolo popravených v obci, 1 odvlečený a popravený na Bielej hore pri Michalovciach, 1 obyvateľku zabila nášľapná mína[3]:88
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]V októbri 1944 operovali vo Vihorlate vojensko-partizánska brigáda Kriváň a partizánske oddiely Borkaňuk, Jastrib, Veža. Na nemeckej strane priestor východného Vihorlatu bránila 2. maďarská horská brigáda.
Na rozkaz štábu partizánskeho hnutia pri 4. ukrajinskom fronte bola 28. októbra 1944 obec Poruba pod Vihorlatom obsadená partizánskym oddielom Borkaňuk.[2]:61-64 Sovietska ofenzíva sa však zastavila a k spojeniu partizánov s Červenou armádou nedošlo. Nemci 30. októbra partizánov zatlačili naspäť do Vihorlatu.[1]:325
Vypálenie obce
[upraviť | upraviť zdroj]Nemci 3. novembra okolo 11. hodiny obec obkľúčili, začali rabovať a obec podpálili. Obec horela dva dni, úplne zhorelo 106 domov a 72 hospodárskych budov, 6 domov čiastočne. Dňa 3. novembra 1944 boli v obci zastrelení:[3]:89
| Meno a priezvisko | Poznámka |
|---|---|
| Ihná Juraj | (42 – ročný) |
| Kováč Ján | (22 – ročný), zastrelený prí úteku z obce |
| Kovtun Ján | |
| Kriška Juraj | (69 – ročný) |
| Michaličová Helena | (75 – ročná) |
| Pehanič Andrej | (15 – ročný) |
| Rejta Štefan | (72 – ročný) |
| Šalaj Jozef |
Adam Rejta (*1926) bol chytený, keď zavracal z lesa zabehnuté kone, bol odvlečený a popravený 17. novembra na Bielej hore pri Michalovciach, Mária Čukylová bola usmrtená pri návrate do obce nášľapnou mínou.[3]:89
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1964 bola obec ocenená Radom červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP.[3]:88
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[4] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[5][6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b GEBHART, Jan; ŠIMOVČEK, Ján. Partizáni v Československu 1941 – 1945. Praha, Bratislava : Naše vojsko, Nakladateľstvo Pravda, 1984. 560 s.
- ↑ a b HELENA, Pažurová. Vojensko-partizánske jednotky utvorené z príslušníkov Východoslovenskej armády. Brigáda Kriváň. II. časť. Vojenská história (Bratislava: Vojenský historický ústav), roč. 2011, čís. 4, s. 55-71. Dostupné online. ISSN 1335-3314.
- ↑ a b c d MANIAK, Marcel. Navždy zapísané krvou. 1.. vyd. Poprad : TabitaArt, 2024. ISBN 978-80-973804-4-1.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.