Zelené pleso
O iných významoch výrazu Zelené pleso pozri Zelené pleso (rozlišovacia stránka).| Zelené pleso | |
| Zelené pleso kežmarské | |
| Pleso | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Tatry |
| Okres | Poprad |
| Obec | Tatranská Lomnica |
| Súradnice | 49°12′30″S 20°13′15″V / 49,208333°S 20,220833°V |
| Dĺžka | 0,188 km |
| Šírka | 0,136 km |
| Hĺbka | 4,5 m |
| Rozloha | 0,01770 km² (2 ha) |
| Nadmorská výška hladiny | 1 545 m n. m.[1] |
   Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Zelené pleso | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zelené pleso[2] (ľudovo Zelené pleso kežmarské[chýba zdroj]; poľ. Zielony Staw, Zielony Staw Kiezmarski, nem. Grünsee, Grüner See, Kesmarker Grüner See, maď. Zöld-tó, Késmárki Zöld-tó) je morénové pleso v Doline Zeleného plesa. Nachádza sa v historickom chotári mesta Kežmarok v nadmorskej výške 1 545 m n. m., má rozlohu 1,78 ha a je hlboké 4,5 m.[1] Na severnej strane plesa stojí Chata pri Zelenom plese.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Nápadne zelenkastá farba plesa zaujala už prvých hľadačov pokladov, poľovníkov na kamzíky, ktorí si nevedeli vysvetliť čo spôsobuje túto neobyčajnú farbu vody. Vymýšľali romantické bájky o drahokame, ktorý sa zrútil do plesa zo stien Jastrabej veže. Túto rozprávku ľahko prijímali prví turisti a bádatelia, ktorí sa objavili na brehoch plesa. Vysvetlenie sa našlo neskôr. Voda má zelenkastú farbu z prameňov, ktoré vyvierajú z dna plesa. Traduje sa, že pleso bolo pôvodne väčšie, ale gróf Tököly dal prebúrať prirodzenú hrádzu, keď hľadali jeho strateného syna. V starších literárnych prácach sa píše, že pleso pôvodne siahalo až po Jastrabiu vežu. Uhorský karpatský spolok sa v roku 1880 zaoberal plánom prinavrátiť plesu pôvodnú rozlohu, ale nakoniec z toho zišlo, lebo nemal na realizáciu projektu potrebné finančné prostriedky. V tlači sa prvý raz objavuje meno plesa v roku 1644 u Davida Frölicha v podobe Grünsee. Prvá mapa, ktorá ho zachytáva, je Plán Spiša z roku 1760, kde má označenie Grine S. Pleso je v tomto pláne nesprávne zakreslené na sever od Belianskych Tatier.[3]
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]- Z Tatranskej Lomnice po
značke na Skalnaté pleso, potom po 
značkovanej Tatranskej magistrále smerom na sever na Huncovskú vyhliadku, potom po svahu Huncovského štítu do Sedla pod Svišťovkou a ďalej po chodníku popri Čiernom plese k Zelenému plesu.
- Z Tatranskej Kotliny po značke na Šumivý prameň, okolo chaty Plesnivec k Veľkému Bielemu plesu a po značke k Chate pri Zelenom plese.
- Sú aj iné varianty medzi nimi najľahší je z autobusovej zastávky Kežmarská Biela voda (medzi Tatranskými Matliarmi a Kežmarskými Žľabmi) po
značke k Zelenému plesu.[4]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
-
Zelené pleso kežmarské -
-
.JPG)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
- ↑ Názvy vôd [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-10-11, [cit. 2019-08-12]. Dostupné online.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zelené pleso
