Preskočiť na obsah

Malé Hincovo pleso

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malé Hincovo pleso
pleso
Štát Slovensko Slovensko
Región Tatry
Okres Poprad
Obec Štrbské Pleso
Súradnice 49°10′27″S 20°03′27″V / 49,17412°S 20,05743°V / 49.17412; 20.05743
Dĺžka 0,265 km
Šírka 0,130 km
Hĺbka maximálna: 6,4 m
Rozloha 0,02220 km² (2 ha)
Odtok vody Hincov potok
Nadmorská výška hladiny 1 923 m n. m.[1]
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Malé Hincovo pleso
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Malé Hincovo pleso (poľ. Mały Hińczowy Staw, nem. Kleiner Hinzensee, maď. Kis-Hincó-tó) je pleso v Mengusovskej doline[2] na hornom stupni Satanej dolinky, pod prahom Hincovej kotliny vo Vysokých Tatrách. Má rozlohu 2,22 ha, maximálnu hĺbku 6,4 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 923 m n. m..[1]

Názov Malého Hincovho plesa i okolitých Hincových ôk je odvodený od názvu Veľkého Hincovho plesa. Pravdepodobne, vyplýva z mena Hinco, t.j. Ignác. Ten, podľa ľudových povestí, mal v okolí plesa pásť ovce. Ponúka sa aj iné vysvetlenie. Je z čias, kedy baníci - haviari (hincovia) hľadali v tatranských dolinách zlato. Vynára sa aj predstava, že Hinco bol tajomný trpaslík, ktorý pomáhal baníkom pri dolovaní zlata. Hinco, možno, mohlo byť priezvisko muža, ktorý tu voľakedy hľadal zlatú rudu. V slovenskom menoslove je veľa rodov, ktoré dnes používajú toto meno.[3]

Na juh sa otvára Mengusovská dolina, ktorou sa v turistickej sezóne dostaneme k okám i samotnému Veľkému Hincovmu plesu po modrej značke od Popradského plesa za 1,5 hodiny. Vrátiť sa možno rovnakou cestou alebo pokračovať cez Vyšné Kôprovské sedlo a Hlinskú dolinu do Kôprovej doliny.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
  2. TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-09-20]. Dostupné online.
  3. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  4. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]