Veľké Hincovo pleso
| Veľké Hincovo pleso | |
| pleso | |
 Veľké Hincovo pleso - pohľad z Kôprovského štítu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Tatry |
| Okres | Poprad |
| Obec | Štrbské Pleso |
| Súradnice | 49°10′45″S 20°03′34″V / 49,179179°S 20,059447°V |
| Dĺžka | 0,740 km |
| Šírka | 0,370 km |
| Hĺbka | maximálna: 53,7 m |
| Rozloha | 0,2008 km² (20 ha) |
| Odtok vody | Hincov potok |
| Nadmorská výška hladiny | 1 946 m n. m.[1] |
   Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Veľké Hincovo pleso | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľké Hincovo pleso (poľ. Wielki Hińczowy Staw, maď. Nagy-Hincó-tó, nem. Großer Hinzensee) je pleso v Hincovej kotline. Je to najväčšie a najhlbšie karové jazero v slovenskej časti Vysokých Tatier a na Slovensku. Jeho hladina býva pokrytá ľadom priemerne 270 dní v roku.[2]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]- rozloha: 20,08 ha
- maximálna hĺbka: 53,7 m
- nadmorská výška: 1 946 m n. m.
- objem: 1 796 000 m³
- dĺžka: 740 m
- šírka: 370 m[1]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Leží v Hincovej kotline, ktorá tvorí jeden z najvyšších stupňov Mengusovskej doliny.[3] Na západe sa nad plesom zdvíhajú steny Kôprovského štítu, na severe Čubriny a Veľkého Mengusovského štítu a na východe Východného Mengusovského štítu, Hincovej veže a Mengusovského Volovca. Na juh sa otvára Mengusovská dolina, ktorou sa v období 16. 6. - 31. 10. dostaneme k plesu po modrej značke od Popradského plesa za 1,5 hodiny. Vrátiť sa možno rovnakou cestou alebo pokračovať cez Vyšné Kôprovské sedlo a Hlinskú dolinu do Kôprovej doliny.[4]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Názov Veľkého Hincovho plesa i okolitých Hincových ôk a Malého Hincovho plesa, pravdepodobne, vyplýva z mena Hinco, t.j. Ignác. Ten, podľa ľudových povestí, mal v okolí plesa pásť ovce. Ponúka sa aj iné vysvetlenie. Je z čias, kedy baníci - haviari (hincovia) hľadali v tatranských dolinách zlato. Vynára sa aj predstava, že Hinco bol tajomný trpaslík, ktorý pomáhal baníkom pri dolovaní zlata.[5] Hinco, možno, mohlo byť priezvisko muža, ktorý tu voľakedy hľadal zlatú rudu. V slovenskom menoslove je veľa rodov, ktoré dnes používajú toto meno.[2]
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Na jeseň v roku 1965 prišli na Veľké Hincovo pleso dve skupiny potápačov z Ostravy a Brna. Mali za sebou pozoruhodné výkony. V lete na Jadrane sa potopili do hĺbky 96 metrov a vytvorili československý rekord a v tom istom roku sa potopili do Czarneho Stawu na poľskej strane Vysokých Tatier do hĺbky 76 metrov. Potápanie do vysokohorských jazier má svoje špecifiká. Keďže ležia vo vyšších nadmorských výškach tlak vody je vyšší ako za normálnych okolností. Pretlak v hĺbke 50 metrov sa rovná vplyvu pretlaku v hĺbke 70 metrov pod hladinou mora. Potápači uskoutočnili dňa 24. septembra 1965 niekoľko pokusných ponorov a na druhý deň sa podarilo J. Dvořáčkovi a J. Daněkovi zostúpiť až na dno plesa do hĺbky takmer 54 metrov. Spolu s nimi sa ponáral J. Kaďourek. Na hladinu sa už nevrátil. Pokusy na jeho záchranu boli v ten deň neúspešné a tragické. Počas záchranných prác na hladinu jazera potápači vyniesli J. Antonického, ktorý bol v bezvedomí. Napriek rýchlej pomoci a transportu potápača helikoptérou do nemocnice sa ho nepodarilo zachrániť. Podľahol srdcovej slabosti. Predpokladá sa, že vo vode zablúdil a nenašiel lano, ktoré viselo z člna až ku dnu.
Pohyb a orientácia pod hladinou plesa nie sú jednoduché. S veľkým dýchacím prístrojom v studenej štvorstupňovej vode musí potápač opatrne zostupovať. Orientuje sa pomocou hĺbkomeru, kompasu a hodiniek. S pribúdajúcimi metrami klesá viditeľnosť. Do hĺbky 20 metrov vidieť dno člna. V 30 metroch je viditeľnosť veľmi malá, potápač sa ocitá v akomsi prázdnom priestore, psychologicky je to ťažká chvíľa. Nad dnom plesa, v hĺbke 50 metrov, vidno do okruhu 6-8 metrov. V 54 metroch je dno plesa pokryté asi metrovou vrstvou kalu. Zostup trvá asi 6 minút. Potápači mali vtedy zásobu kyslíka na približne 15 minút. Pohybovať sa museli nad úrovňou kalu. Za týchto okolností bolo takmer nemožné hľadať J.Kaďourka. Preto boli záchranné práce prerušené. Znovu ich obnovili 21. - 23. októbra 1965, ale aj vtedy boli neúspešné. Telo mŕtveho potápača našli až v roku 1966.[6]
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]- po
modrej značke:
- zo železničnej zastávky Popradské Pleso, cez Rázcestie nad Popradským plesom a Rázcestím nad Žabím potokom
- z Vyšného Kôprovského sedla
Hydrológia
[upraviť | upraviť zdroj]Do jazera nevteká žiaden povrchový potok a vyteká z neho Hincov potok, ktorý po spojení s Krupou vytvára rieku Poprad.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-09-20]. Dostupné online.
- ↑ ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
- ↑ Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8
- ↑ SAMUHEL, Stanislav. Veľké Hincovo pleso 1946 m,. Vysoké Tatry, roč. V., čís. 1, s. 38.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľké Hincovo pleso
