Šrobárova ulica (Košice)
| Šrobárova ulica | |
| ulica/námestie | |
 Pohľad na časť ulice
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Mesto | Košice |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°43′08″S 21°15′05″V / 48,718979°S 21,251313°V |
| Dĺžka | 180 m |
| Vznik | 1905 |
| PSČ | 040 01 |
| Začína na | Alžbetina |
| Končí na | Kuzmányho |
| Orientácia ulice | západovýchodná |
| Staršie názvy | Forgách utca, Deák Ferenc utca |
 Poloha v rámci Košíc (interaktívna mapa)
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Šrobárova ulica je ulica Košíc, nachádzajúca sa v mestskej časti Staré Mesto. Jej východný koniec začína na Alžbetinej ulici a západný končí na Kuzmányho ulici. Na ulici sa nachádza Gymnázium Šrobárova a Rektorát Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a vo východnej časti sa tiahne Park Moyzesova.
Názov ulice
[upraviť | upraviť zdroj]Dnešná Šrobárova ulica od svojho vzniku mala totožný názov s jej historickou časťou (Forgách utca) a od roku 1905 sa volala Deák Ferenc utca. V roku 1919 bola v celej dĺžke pomenovaná podľa významného slovenského lekára, politika, ministra novovzniknutého Československa Vavra Šrobára. Názov počas 2. svetovej vojny Maďari znovu zmenili a v roku 1945 jej bolo navrátené predvojnové pomenovanie. V roku 1990 dostala východná časť tejto ulice nové pomenovanie (najprv. Hnilná, neskôr Alžbetina) a západnému, 120 metrov dlhému úseku ostal názov Šrobárova ulica.[1][2][3]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Ulica vznikla predĺžením Alžbetinej ulice smerom na západ. Tu na ploche bývalej Dolnej a Strednej vonkajšej promenády postavili v rokoch 1895 – 1903 budovu školy a honosný palác vtedajšej súdnej administratívy. Týmto krokom sa vytvorilo spojenie ulíc Alžbetina a Kuzmányho. Až do roku 1990 bola táto nová časť ulice súčasťou jednotného komunikačného celku, ktorý sa začínal pri Dóme sv. Alžbety a na západnej strane sa priečne spájal cez Kuzmányho s Floriánskou ulicou. V poslednej štvrtine dĺžky ulicu pretínala Rákócziho okružná ulica (dnes Moyzesova) s parkovým stromoradím a až následne ju zakončovali dve posledné budovy.[1]
Ulicu v roku 1903 tvorili nízke domy, ktoré vznikli začiatkom 19. storočia mimo mestských hradieb na takzvanom strednom huštáku. Pred týmito domami sa nachádzali reprezentatívne budovy Štátnej vyššej dievčenskej školy (dnes Gymnázium Šrobárova) a budova Kráľovskej súdnej tabule, ktorá je dnes rektorátom UPJŠ). Obidve budovy boli pôvodne ohradené kovaným plotom, za ktorým bola upravené zeleň. Kvetinové záhony za plotom školy vysadil mestský záhradník českého pôvodu Anton Brichacsek. Parčík pred školou sa tu nachádza doteraz, no oplotenie už nie. Na ulici sa nachádzalo aj stromoradie, ktoré viedlo na mieste neskoršieho pozdĺžneho oplotenia budovy školy. Stromoradie vytýčil v roku 1856 mestský inžinier Karol Rozsay a následne bolo odstránené počas výstavby školy.[1]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Ulica v roku 1900 -
Rektorát UPJŠ -
Budova gymnázia
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c JESENSKÝ, Mikuláš. Gymnázium Šrobárka bolo spočiatku vyššou dievčenskou školou [online]. Košice: kosicednes.sk, 16.09.18, [cit. 2020-02-01]. Dostupné online.
- ↑ FERKO, Ľubomír. Hitlerova ulica v Košiciach - aj také boli dejiny mesta [online]. Košice: kosicednes.sk, 28.03.17, [cit. 2020-02-01]. Dostupné online.
- ↑ Prečo sa vaša ulica volá. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-10-20. Dostupné online [cit. 2020-02-01]. ISSN 1335-4418.