Alžbetina ulica (Košice)
| Alžbetina ulica | |
| ulica/námestie | |
 Pohľad z Dómu svätej Alžbety
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Mesto | Košice |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°43′11″S 21°15′19″V / 48,719734°S 21,255245°V |
| Dĺžka | 352 m |
| Vznik | 1466 |
| PSČ | 040 01 |
| Začína na | Hlavná |
| Končí na | Moyzesova |
| Orientácia ulice | západovýchodná |
| Staršie názvy | lat. Platea putrida nem. Fowgass, Faulgrasse, Rosen Gasse slov. Hnilá, Šrobárova maď. Forgács utca, Deák Ferenc utca, Szathmáry György utca |
 Poloha v rámci Košíc (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Alžbetina (Košice) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Alžbetina ulica je najstaršia ulica Košíc, nachádzajúca sa v mestskej časti Staré Mesto. Jej východný koniec začína na Hlavnej ulici a západný končí na Moyzesovej ulici. Ulicu križujú ulice Vrátna, Mäsiarska a Bočná ulica.[1]
Jedna tretina ulice je pešou zónou a zvyšná časť je dostupná aj autom. Na ulici sa nachádza socha Júliusa Jakobyho, Múzeum Vojtecha Löfflera a expozíciu tu má aj Východoslovenská galéria.
Názov ulice
[upraviť | upraviť zdroj]Staré pohľadnice z roku 1909, poukazujú na to, že ulica bola od nepamäti rušnou tepnou mesta. Bolo na nej vyprodukovaných aj veľa biologického a pevného odpadu, kvôli tomu sa v najstarších latinských dokumentoch z roku 1466 uvádza pod názvom ako „Platea putrida“ a po nemecky „Fowgass“ (1840), neskôr „Faulgrasse“, čo je preložiteľné ako Hnilná ulica. Maďarský výraz „Forgács utca“ sa vyskytoval už od 18. storočia a vo voľnom preklade tento názov môže znamenať aj Trieskovú, Stružlinovú, Smetnú či Odpadkovú ulicu.[2][3]
Ján Matej Korabinský vo svojom geografickom opise Uhorska z roku 1786 ojedinele spomína meno ulice ako „Rosen Gasse“ (Ulica ruží). Volala sa tak podľa mestského hostinca „U troch ruží“, ktorý sa tu kedysi nachádzal.[2]
V roku 1905 dostala ulica názov podľa Ferenca Deáka. Po vzniku Československa v roku 1919 bola nazvaná ako Šrobárova ulica, na počesť ministra Vavra Šrobára. Koncom roka 1938 vrátili Maďari ulici názov „Deák Ferenc utca“, ale už v júni ďalšieho roka dostala meno „Szathmáry György utca“, podľa košického rodáka a neskoršieho ostrihomského arcibiskupa Juraja Szathmáryho.[2][1]
Od januára 1945 sa ulica opäť volala Šrobárova až do roku 1990. V tom čase člen mestskej názvoslovnej komisie Ondrej Halaga navzdory ostatným členom presadil názov „Hnilná ulica“ podľa histórie. Takéto pomenovanie však pri Dóme svätej Alžbety nebolo vhodné a stretlo sa s nevôľou vtedajších občanov mesta. Onedlho na to bol prijatý súčasný nový názov Alžbetina ulica, na počesť patrónky dómu, mesta aj Uhorska - Svätej Alžbety Uhorskej.[2][1]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Alžbetina ulica je podľa názoru historikov najstaršou obývanou časťou mesta. Je pravdepodobné, že sa tu náchádzala osada prvých starousadlíkov, ktorú v polovici 3. storočia už obývali saskoflanderskí kolonisti - pôvodní zakladatelia mesta.[2]
Na východnej strane v 11. storočí smerovala ku pôvodnému románskemu farskému Kostolu sv. Michala Archanjela, ktorý stál pôvodne na mieste terajšieho Dómu sv. Alžbety. Na západe ulica končila pri tzv. Hnilnej bráne bývalého opevnenia a jej pôvodná dĺžka bola 270 metrov. Keď v roku 1827 na tomto mieste zrušili novšiu Jozefskú bránu z roku 1783, otvoril sa tým priestor k predĺženiu ulice západným smerom na 352 metrov.[2]
Zaujímavosťou je, že pri sčítaní ľudu v roku 1850, teda ešte pred rakúsko-maďarským vyrovnaním, sa takmer všetci majitelia domov na tejto ulici hlásili k maďarskej národnosti. A to aj napriek tomu, že v skutočnosti boli vlastne Nemci a buď sami, alebo ich predkovia, prišli do Košíc z rôznych nemeckých oblastí. Zo všetkých obyvateľov sa tu iba dvaja majitelia domov sa hlásili k národnosti slovenskej. Tento fakt poukazuje na silné maďarizačné tendencie už v polovici 19. storočia.[2]
Táto široká a rušná ulica bola po Hlavnej ulici druhou najvýznamnejšou mestskou komunikáciou s množstvom obchodov a viacerými mestskými šľachtickými i meštianskymi domami.[2]
Od 40. rokov 19. storočia sa na ulici ubytovávali aj prví židovskí obyvatelia mesta, boli to hlavne obchodníci. V roku 1850 na tejto ulici žilo v 43 domoch už 30 židovských rodín. Od začiatku 20. storočia tu bolo najväčšie sústredenie košických Židov, ktorí v roku 1934 z celkového počtu 50 budov vlastnili už 41 z nich.[2]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Ulica v roku 1900 -
Ulica v roku 1963 -
Ulica v roku 1972 -
Socha Júliusa Jakobyho -
Križovatka s Moyzesovou ulicou
,_szemben_a_Szent_Erzs%C3%A9bet-f%C5%91sz%C3%A9kesegyh%C3%A1z_(D%C3%B3m)._Fortepan_25862.jpg)
._Fortepan_74972.jpg)
._Fortepan_61353.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Prečo sa vaša ulica volá - Alžbetina. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-01-18. Dostupné online [cit. 2020-02-01]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b c d e f g h i KOŠICE:DNES. Alžbetina ulica bola od nepamäti rušnou tepnou mesta [online]. Košice: kosicednes.sk, 27.05.18, [cit. 2020-02-01]. Dostupné online.
- ↑ JESENSKÝ, Mikuláš. Alžbetina ulica III [online]. Košice: kosicednes.sk, 07.06.18, [cit. 2020-02-01]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alžbetina ulica (Košice)
