Kostol svätého Mikuláša (Kožuchovce)

Kostol svätého Mikuláša
gréckokatolícky kostol
Patrocínium: Svätý Mikuláš
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Košice I
Mesto	Košice
Mestská časť	Staré Mesto
Náboženstvo
- cirkev	Gréckokatolícka
- diecéza	Košická eparchia
Súradnice	48°43′37″S 21°15′11″V
Štýl	barok
Materiál	jedľové drevo
Výstavba	1741
- dokončenie	1741
- rekonštrukcia	1927, 1959, 1971
Správa	Východoslovenské múzeum
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v Košiciach
Wikimedia Commons: Temple of St Nicholas, Košice
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Architektonický portál

Kostol svätého Mikuláša je drevený gréckokatolícky kostol pochádzajúci z obce Kožuchovce, no v súčasnosti slúži ako expozícia vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.

História

Drevený kostolík bol dokončený v roku 1741 a zasvätený svätému Mikulášovi biskupovi. Ako stavebný materiál zrubovej konštrukcie je použité jedľové drevo a škáry sú utesňované ľanovou kúdeľou. Rezbársky vyzdobené prvky ikonostasu sú zhotovené z lipového dreva. V roku 1875 bolo ľudovým umelecom vyzdobený celý interiér tohto sakrálneho objektu nástennými maľbami. Najbohatšiu maľovanú výzdobu má samotná loď kostola, kde maľba pokrývala všetky štyri steny aj kupolu.

Premiestnenie

Tým, že je kostol z dreva má kratšiu životnosť, a preto bol kožuchovský kostolík už začiatkom 20. storočia tak schátralý, že sa prestal používať. Bol uzavretý a začala sa stavba nového, murovaného kostola. Väčšina cenností bola prenesená do nového kostola, ale ikonostas s pripevnenými ikonami ponechali na pôvodnom mieste. Rozpadávajúcemu sa kostolíku hrozilo zbúranie, ale vďaka zásahu Referátu na ochranu pamiatok sa demolácia neuskutočnila. V roku 1927 o kostol prejavil záujem vtedajší riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach JUDr. Josef Pollák. Medzi obcou a prsíslušným farským úradom v Ladomírovej uzavrel dohodu, na základe ktorej bola obec ochotná za malú protihodnotu odovzdať kostol múzeu.

Onedlho na to sa konala jeho demontáž. Samotné rozobratie sa uskutočnilo v októbri 1927. Práce sa počas procesu zakresľovali, fotografovali, každý kus drevenej konštrukcie kostola sa očísloval a popísal. Drevené prvky boli zhromaždené v sklade, povozmi dopravili cez horu do Ladomírovej, kde boli naložené na nákladné autá. Cesta celej kolóny z Ladomírovej do Košíc trvala vyše osem hodín.

Za historickou budovou múzea poskladali označené drevené prvky na vopred pripravený kamenný sokel. Počas demontáže boli zdokumentované aj tie časti kostola, ktoré boli úplne zničené a bolo ich potrebné nahradiť novým kusom dreva. Pôvodnú rozpadávajúcu sa šindľovú krytinu nahradili novými šindľami, na základe vzoru pôvodných. Vnútornú maľovanú výzdobu reštauroval František Ženíšek mladší. Po ukončení týchto stavebných prác bol skompletizovaný pôvodný ikonostas a doplnené voľne zavesené ikony a kríž. V lodi je umiestnená jedna drevená lavica. Rekonštrukčné práce boli ukončené 12. augusta 1928 sa presťahovaný kostolík bol sprístupnený návštevníkom pri príležitosti osláv Národopisného dňa košického múzea. Jedinou chybou je to, že poloha kostolíka nezodpovedá pôvodne predpísanému smerovaniu svätyne k východu, pretože sa bolo nutné prispôsobiť úzkemu pozemku múzea, keďže Rada mesta Košice napriek opakovaným žiadostiam riaditeľa múzea nedovolila rozšíriť záhradu na časť chodníka medzi ukončením ulice a priemyselnou školou.

Drevený kostolík z Kožuchoviec sa stal expozíciou a v roku 1963 bol zapísaný do zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenska. Kostol má charakteristické členenie na tri časti – svätyňu, loď, babinec a tri kupole, tvoriace strechu. Každá kupola má mierne cibuľovitý tvar a je ukončená kovaným krížom. Svätyňa, orientovaná na juhovýchod, je priestorom pre oltár, oddeleným od lode ikonostasom. Loď kostola má dve okná na južnú stranu, vchod do kostolíka je cez západnú časť – babinec. Skromné zariadenie – maľovanú lavicu – bolo doplnené postupne ďalšími zbierkovými predmetmi z východoslovenskej oblasti.

V roku 1959 bola strecha pokrytá novými šindľami. Začiatkom 70. rokov 20. storočia bolo zrejmé, že je nevyhnutné kostol opäť reštaurovať. Ukázalo sa, že impregnačný prostriedok (karbolíneum), použitý na konzerváciu exteriérovej drevenej hmoty, zároveň poškodil polychrómované vrstvy v samotnom interiéri kostola. Do interiéru kostola sa nemohli znovu umiestniť polychrómované časti ikonostasu, maľované medailóny a ikony, pretože výpary s obsahom dechtu by spôsobili ich kompletný zánik. Všetky polychrómované časti a ikony sa preto premiestnili do umeleckohistorickej expozície múzea, kde sú vystavené v rámci exponátov východného obradu.

Výzdoba

Na severnej strane je veľkolepá scéna Posledného súdu. Samotná scéna Krista, po bokoch s Pannou Máriou a svätým Jánom, skupinky anjelov s dušami spasených a čertov s hriešnikmi sú komponované podľa zaužívaného vzoru. Nad scénou Súdu sú dve skupinky – apoštoli a proroci. Celé dielo je zvýraznené orámovaním s rastlinným motívom.

Výzdoba južnej strany je obmedzená okienkom. No našli sme tu výjav Krst Krista v Jordáne, v západnej Vzkriesenie, oba výjavy boli zasadené do krajiny. Ostatné plochy boli zdobené rastlinným a geometrickým motívom. Východnú stenu lode tvoril ikonostas – v medailónoch cárskych dverí sú Matka Božia s dieťaťom a svätci. Štyri ikony pôvodne z 18. storočia boli umiestnené na ploche medzi tromi dverami – Matka Božia s dieťaťom, Kristus – učiteľ, sv. Mikuláš biskup ale aj ikona Pokrov. Horný pás bol zaplnený postavami dvanástich apoštolov, uprostred s Kristom. V kupole nad ikonostasom bol maľovaný výjav Kalvárie, doplnený o dve kľačiace postavy. Na ostatných troch plochách kupoly boli postavy anjelov s kvetovým festónom a rastlinným orámovaním. Čas vzniku malieb sa datuje do roku 1785. V záklope kupoly je maľba Svätej Trojice.

Na východnej stene kostola bola postava anjela a motív Hrob Krista Pána. Na severnej a južnej stene boli namaľované postavy štyroch cirkevných otcov, inak tu prevládala ornamentálna rastlinná výzdoba. Na stenách kostola bolo v minulosti zavesených niekoľko samostatných ikon, ktoré pravdepodobne nepatrili k pôvodnému zariadeniu.

Západná stena bola zdobená výjavom zo Starého zákona, navzájom oddeleným ornamentálnym rámovaním (Adam a Eva medzi zvieratami v raji, Adam a Eva pod stromom múdrosti s hadom, Vyhnanie Adama a Evy z raja) a výjavom roľníka, pracujúceho na poli. V severozápadnom rohu sa nachádza malý výjav z príbehu o Márnotratnom synovi, umiestnený v barokovej záhrade.

Zvonica a brána

Okrem kostolíka sú v záhrade za hlavnou budovou VSM, umiestnené tiež dve iné drevené stavby – zvonica a vyrezávaná brána. Zvonica pochádza z obce Mineraľnoje na Ukrajine a do záhrady múzea bola premiestnená v 20. rokoch 20. storočia. Vysoká drevená brána sa do múzejnej záhrady presťahovala z Moldavy nad Bodvou, no umiestnená tu bola len do roku 2013. Pri poslednej rekonštrukcii pribudla do areálu ku kostolíku zvonkohra.

Galéria

• 
  Areál VSM
• 
  Kostolík a zvonica
• 
  Predná strana kostola
• 
  Zvonica
• 
  Zvon
• 
  Detail zvonu

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Mikuláša (Kožuchovce)

Košický portál Architektonický portál