Chata generála Milana Rastislava Štefánika
| Chata generála M. R. Štefánika | |
 | |
| 48°55′36″S 19°38′59″V / 48,926667°S 19,649722°VSúradnice: 48°55′36″S 19°38′59″V / 48,926667°S 19,649722°V | |
| Nadmorská výška | 1 740 m n. m. |
|---|---|
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Poloha | pod Ďumbierom |
| Rok založenia | 1924 |
| Najľahší výstup | turistický chodník od hotela Trangoška |
  Poloha na Slovensku
| |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Chata generála M. R. Štefánika |
| Webová stránka | www.chatamrs.sk |
Chata generála Milana Rastislava Štefánika (hovorovo aj Chata pod Ďumbierom, Štefánikova chata, alebo Štefánička, počas socializmu prechodne Chata hrdinov SNP; 1 740 m n. m.[1]) je vysokohorská chata s celoročnou prevádzkou, nachádzajúca sa v sedle pod vrchom Ďumbier na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier.
Vybudovaná v rokoch 1924 – 1928 je najdlhšie prevádzkovanou vysokohorskou chatou v Nízkych Tatrách. Slúži ako cieľ vysokohorských túr, východisko pre výstupy na najvyššie vrchy pohoria (Ďumbier, Chopok, Dereše), poskytuje útočisko – stravu a nocľah pri prechode hrebeňa Nízkych Tatier. Obľúbená je aj medzi skialpinistami, pre ktorých sú v okolí ideálne podmienky. V blízkosti chaty sa nachádza Jaskyňa mŕtvych netopierov – jediná vysokohorská jaskyňa na Slovensku, sprístupnená verejnosti.
Chata ponúka ubytovanie v šiestich osemposteľových izbách, jedáleň s varenou stravou, v letnej sezóne aj bufet na terase. Všetok tovar a materiál na prevádzku chaty vynášajú horskí nosiči cez Trangošskú dolinu (ročne približne 40 ton).[2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Priamo na vrchole Ďumbiera stála od roku 1902 malá kamenná útulňa, nazývaná Karlova ochranná chata.[2][3], ktorú vybudovala organizácia Uhorského karpatského spolku (Magyarországi Kárpát Egyesület – MKE) Zvolenskej župy. Po zániku útulne rozhodlo ústredie Klubu československých turistov (KČST) v Prahe na podnet miestneho odboru KČST Ďumbier v Podbrezovej, založeného v roku 1922[4], o výstavbe novej turistickej chaty v Ďumbierskom sedle.
Základný kameň bol položený 20. júla 1924. Stavbu začala realizovať moravská stavebná spoločnosť Josefa Jiráska z Uherského Brodu, ale ešte v roku 1924 tu svoje pôsobenie ukončila, pravdepodobne aj pre náročné vysokohorské podmienky. V stavbe potom pokračovala firma staviteľa Jozefa Šašinku z Popradu, ktorá už mala skúsenosti so stavbami v prostredí Vysokých Tatier. Stavba trvala štyri roky a celkové náklady dosiahli 562 911 Kč.[5] Chata bola slávnostne otvorená 9. septembra 1928. Prvým chatárom sa stal Róbert Petrla, ktorý bol palierom na stavbe chaty (stavbyvedúcim). Personál chaty spolu s ním tvorili aj jeho manželka Ružena Petrlová a ďalší spolupracovníci zo stavby a Róbert Petrla potom na chate pôsobil až do roku 1943.
V roku 1938 prevzal majetok KČST novo zriadený Klub slovenských turistov a lyžiarov (KSTL)[6], ktorý sa stal novým vlastníkom chaty. V priebehu vojny bolo postupne úplne zničených 56 turistických chát vo vlastníctve KSTL. Chate M. R. Štefánika sa prekvapivo podarilo vyhnúť tomuto osudu, a to napriek tomu, že v Nízkych Tatrách pôsobili viaceré partizánske skupiny a priamo na chate sa aj ukrývali. 30. októbra 1944 však bola chata poškodená, keď jedáleň zasiahol nemecký delostrelecký granát. V čase výbuchu granátu sa v zasiahnutej časti nikto nezdržoval, takže nedošlo k stratám na životoch ani k zraneniam. Po bojoch v SNP bola potom chata opustená až do roku 1945.[7]
Po vojne bola chata opravená a v 50. rokoch dostala, na počesť povstaleckých bojovníkov, ideologicky prijateľný názov Chata hrdinov SNP, ktorý niesla až do začiatku 90. rokov. 21. júla 1990 bola na priečelí chaty odhalená busta M. R. Štefánika a chata sa oficiálne vrátila k pôvodnému názvu.
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti je chata majetkom Klubu slovenských turistov. Chatárom je od roku 1991 Ing. Igor Fabricius, ktorý má chatu v dlhodobom ekonomickom prenájme.
Poloha a prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Chata sa nachádza v Ďumbierskom sedle na významnej križovatke vysokohorských turistických trás. Dostupná je pešo:
červeno značenou hrebeňovkou Nízkych Tatier (turistická magistrála Cesta hrdinov SNP) z východu od sedla Čertovica, resp. zo západu od Chopku
zeleno značenou trasou z horského strediska Trangoška (1 100 m n. m., prístup: bus, auto z Brezna, Podbrezovej) cez Trangošskú dolinu
žlto značenou trasou z Mýta pod Ďumbierom cez Mlynnú dolinu- žlto značenou trasou z Vyšnej Boce cez Starobociansku dolinu a Bocianske sedlo
modro značeným traverzom od chaty Kosodrevina (horná stanica lanovky zo Srdiečka, Chopok Juh)- modro značenou trasou z Liptovského Jána pozdĺž potoka Štiavnica cez Jánsku dolinu a dolinu Štiavnica
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 122 Nízke Tatry – Chopok (10. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
- ↑ a b Chata M. R. Štefánika, oficiálna stránka [online]. [Cit. 2009-06-10]. Dostupné online.
- ↑ TRSTENSKÝ, Tomáš. Štefánikova chata pod Ďumbierom [online]. hiking.sk, 2006-03-29, [cit. 2009-06-10]. Dostupné online.
- ↑ Ing. Ján Greschner. Začiatky telovýchovy a športu v Podbrezovej [online]. [Cit. 2010-03-18]. Dostupné online.
- ↑ Klub československých turistov [online]. [Cit. 2010-03-18]. Dostupné online. Archivované 2014-01-02 z originálu.
- ↑ Klub slovenských turistov a lyžiarov [online]. [Cit. 2010-03-18]. Dostupné online. Archivované 2014-01-02 z originálu.
- ↑ Noviny z Jána 2/2008 [online]. [Cit. 2010-03-18]. S. 9-10. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chata generála Milana Rastislava Štefánika
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka chaty – chatamrs.sk
- Článok o chate, histórii a okolí; diskusia – hiking.sk
- Informácie, mapy, fotogaléria – nizketatry.com
- Podrobnosti z výstavby a histórie chaty – Noviny z Jána 2/2008 (PDF)