Dereše
| Dereše | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Brezno |
| Obce | Demänovská Dolina, Horná Lehota, Dolná Lehota |
| Časť | Ďumbier |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodia | Váh, Hron |
| Nadmorská výška | 2 003,5 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′27″S 19°34′22″V / 48,9407°S 19,5727°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Demänovskej Doliny cez Chopok |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Dereše | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dereše (2 003,5 m n. m.[1][2]) sú vrch v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Leží nad obcou Demänovská Dolina, približne 16 km južne od Liptovského Mikuláša.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[4] Leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, okresov Liptovský Mikuláš a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obcí Demänovská Dolina, Horná a Dolná Lehota.[5] Najbližším sídlom je severne situovaná Demänovská Dolina, rovnakým smerom leží aj Pavčina Lehota, Lazisko a Dúbrava, južným sa nachádza Dolná a Horná Lehota, Bystrá a Mýto pod Ďumbierom. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Dereše sú súčasťou hlavného hrebeňa medzi Kotliskami (1 937 m n. m.) a Chopkom (2 024 m n. m.). Miernejšie - južné svahy spadajú z Derešov do Vajskovskej a Bystrej doliny. Kolmo na juh vybieha z vrcholovej časti Derešov rázsocha Pálenice, ktorá tieto dve doliny oddeľuje. Na severe sa Dereše zvažujú omnoho prudšími svahmi do Derešského kotla, ktorý ďalej na severe prechádza do Demänovskej doliny. Severným smerom sa nachádza Ostredok (1 167 m n. m.), Siná (1 560 m n. m.) a Bôr (1 888 m n. m.), západným Zákľuky (1 915 m n. m.), Poľana (1 889 m n. m.) a Skalka (1 980 m n. m.), južným Príslop (1 557 m n. m.), Pálenica (1 658 m n. m.) a Baba (1 617 m n. m.) a východným Veľký Gápeľ (1 776 m n. m.), Chopok a Konský grúň (1 771 m n. m.).[2] Severná časť hrebeňa patrí do povodia Váhu, kde vodu odvádza Demänovka, voda z juhozápadných svahov masívu odteká Vajskovským potokom a z juhovýchodných potokom Bystrianka do rieky Hron. Vrcholom prechádza Cesta hrdinov SNP a juhozápadná časť je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Skalka.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Skalnatý hrebeň i vrchol so značnou nadmorskou výškou umožňuje nerušený kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy, Malú a Veľkú Fatru, Štiavnické vrchy, Javorie, Stolické a Veporské vrchy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značkovanej hrebeňovke (Cesta hrdinov SNP):
- po
žltej značke z Táľov cez Pálenicu[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 59.
- ↑ a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-06]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Skalka (národná prírodná rezervácia)
- Ďumbier (geomorfologická časť)
- Ďumbierske Tatry
- Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dereše
