Stredná hoľa
| Stredná hoľa | |
| vrch | |
 Stredná hoľa
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Brezno |
| Obec | Šumiac |
| Časť | Kráľova hoľa |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Kráľovohoľské Tatry |
| Povodia | Váh, Hron |
| Nadmorská výška | 1 875,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°53′19″S 20°06′23″V / 48,8885°S 20,1064°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  a  zo Šumiaca
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Wikimedia Commons: Stredná hoľa | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stredná hoľa (1 875,9 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Šumiacom, približne 20 km juhozápadne od Svitu.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa vo východnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Kráľova hoľa.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a na katastrálnom území obce Šumiac.[5] Najbližšími sídlami sú južne situované obce Vaľkovňa a Šumiac, severne sa nachádza Liptovská Teplička. Vrch je súčasťou Národného parku Nízke Tatry.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Stredná hoľa leží v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier, medzi Orlovou (1 840 m n. m.) a Kráľovou hoľou (1 946 m n. m.). Južným smerom susedí Dudlavá skala (892 m n. m.), západným leží Ždiarna (1 192 m n. m.), Orlová, Bartková (1 790 m n. m.) a Andrejcová (1 519 m n. m.), severným Holica (1 617 m n. m.), Opálené (1 303 m n. m.), Kolibisko (1 388 m n. m.) a Dzurová (1 559 m n. m.) a východným Úplaz (1 555 m n. m.), Tri kopce (1 507 m n. m.) a Kráľova hoľa (1 946 m n. m.).[2] Severné svahy masívu odvodňujú prítoky Čierneho Váhu, voda z južných odteká Ždiarnym potokom do Hrona. Vrcholom vedie Cesta hrdinov SNP.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Hrebeň i vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s množstvom skalnatých polí, umožňujúce nerušený kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Levočské vrchy, Vysoké a Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru, Malú Fatru, Kremnické vrchy, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy, no tiež vrchy v severnom Maďarsku.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej magistrále (Cesta hrdinov SNP) po hlavnom hrebeni:
- od západu zo sedla Priehybka cez Ždiarske sedlo a Orlovú
- od východu z Telgártu cez Kráľovu hoľu
- po
modrej značke cez Kráľovu hoľu:
- zo severu z Liptovskej Tepličky
- od juhu zo Šumiaca
- po
zelenej značke cez Kráľovu hoľu:
- od severu z Liptovskej Tepličky cez Záturňu
- od východu z Telgártu[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
- ↑ a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-09-06]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-09-06]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-09-06]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-09-06]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stredná hoľa
