Michalovské sedlo
| Michalovské sedlo | |
| sedlo | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obce | Liptovská Porúbka, Liptovský Ján |
| Časť | Demänovské vrchy |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 403 m n. m. |
| Súradnice | 48°59′21″S 19°42′13″V / 48,9891°S 19,7036°V |
| Najľahší výstup | po  zelenej značke z lokality Michalovo (I/72)
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Michalovské sedlo[1][2] (1 403 m n. m.[3]) je horské sedlo v Nízkych Tatrách.[4] Nachádza sa v strednej časti pohoria, nad Liptovskou Porúbkou, južne od Liptovského Hrádku.[3]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Leží v centre pohoria, na severovýchode geomorfologického podcelku Ďumbierske Tatry a v ich časti Demänovské vrchy.[5][6] Je súčasťou mohutného hrebeňa, ktorý vedie z Ďumbierskeho sedla cez Rovnú hoľu (1 723 m n. m.) a Ohnište (1 538 m n. m.) na Smrekovicu (1 274 m n. m.).[3] Oddeľuje severne situovaný vrch Slemä (1 514 m n. m.) a južne ležiaci masív Ohnišťa (1 538 m n. m.) a prepája Jánsku dolinu na západe a Michalovskú dolinu na severovýchode, ktorá je vetvou mohutnej Bocianskej doliny.[3][4] Oblasť patrí do povodia Váhu, kde vodu odvádza riečka Štiavnica a Michalovský potok, ústiaci do Boce.[2] Hrebeň je súčasťou Národného parku Nízke Tatry a rovnako patrí do národnej prírodnej rezervácie Ohnište. Sedlom prechádza značený turistický chodník.[7][4]
Sedlo leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Liptovská Porúbka a Liptovský Ján.[1][7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
zeleno značenej trase:
- od severovýchodu z lokality Michalovo na ceste I/72 cez rázc. Brtkovica
- od juhu z Rovnej hole (1 723 m n. m.) cez Svidovské sedlo
- po
žltej turistickej značke:
- od severozápadu z rázc. Stanišovská dolina, ústie v Jánskej doline cez rázc. Brtkovica
- od juhovýchodu z Malužinej cez Svidovské sedlo[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b Kráľova hoľa, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
- ↑ a b c d TM 123 Nízke Tatry – Kráľova hoľa (9. vydanie, 2023) - Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-10-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-10-16]. Dostupné online.
- ↑ Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-10-16]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-10-16]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-10-16]. Dostupné online.