Ďumbierske Tatry
| Ďumbierske Tatry | |
| Pohorie | |
 Okolie Chopku
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
| Okresy | Brezno, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Banská Bystrica |
| Nadradená jednotka |
Nízke Tatry |
| Susedné jednotky |
Liptovská kotlina Kráľovohoľské Tatry Bystrianske podhorie Lopejská kotlina Bystrické podolie Starohorské vrchy Zvolen Revúcke podolie |
| Podradené jednotky |
Ďumbier, Prašivá Salatíny Lúžňanská kotlina Demänovské vrchy |
| Súradnice | 48°56′S 19°31′V / 48,94°S 19,51°V |
| Najvyšší bod | Ďumbier |
| - výška | 2 043 m n. m. |
| Šírka | 15 - 30 km, S-J |
| Geologické zloženie | tatrikum, fatrikum, hronikum, veporikum |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Ďumbierske Tatry | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ďumbierske Tatry sú geomorfologický podcelok Nízkych Tatier. Zaberajú vyššiu západnú, turisticky atraktívnejšiu časť pohoria. Veľká časť územia patrí do národného parku.
Poloha a prírodné pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Pohorie sa tiahne v dĺžke asi 50 km smerom zo západu na východ medzi údoliami Váhu a Hrona. Na severe susedí s Liptovskou kotlinou (podcelok Podtatranskej kotliny), východným smerom nadväzuje sedlom Čertovica oddelená Kráľovohoľská časť Tatier. Na juhu leží Horehronské podolie s podcelkami Bystrianske podhorie a Lopejská kotlina a juhozápadným okrajom Ďumbierske Tatry susedia s Bysttrickým podolím, patriacim do Zvolenskej kotliny. Na západe sú Hiadeľským sedlom oddelené Starohorské vrchy, Korytnickou dolinou Zvolen a Revúckou dolinou Revúcke podolie, oba patriace Veľkej Fatre.[1]
Geomorfológia
[upraviť | upraviť zdroj]Z geomorfologického hľadiska je pohorie podcelkom Nízkych Tatier.
Významné vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Pozri hlavný článok Nízke Tatry
Podnebie
[upraviť | upraviť zdroj]Pozri hlavný článok Nízke Tatry
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Prevažná časť podcelku patrí pod Národný park Nízke Tatry a jeho ochranné pásmo. Nachádza sa tu množstvo vzácnych lokalít, medzi nimi národná prírodná rezervácia Skalka, Pod Latiborskou hoľou, Ďumbier, Ohnište, Jánska dolina, Demänovská dolina a Salatín, národná prírodná pamiatka Vrbické pleso, Starý hrad, Veľká ľadová priepasť, Jaskyňa zlomísk, Záskočská jaskyňa, Štefanová a Brankovský vodopád a prírodná pamiatka Meandre Lúžňanky.[3]
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Ďumbierske Tatry patria medzi turisticky najatraktívnejšie a po Vysokých Tatrách i najnavštevovanejšie pohoria Slovenska. Vybudované alebo v posledných rokoch výrazne zmodernizované strediská poskytujú množstvo hotelov, autokempingov, sedačkových lanoviek a vlekov. Strediská Jasná, Tále, Srdiečko či Čertovica sú s vysokým komfortom ponúkaných služieb zaujímavé na zimnú i letnú turistiku.
Pre turistov je príťažlivá najmä najvyššia centrálna časť pohoria, kde hlavný hrebeň presahuje štyrmi vrcholmi výšku 2 000 m n. m.. Hrebeň je prístupný lanovkami a množstvom značených chodníkov. Pre horolezcov je atraktívne okolie Ďumbiera a Kohútika, ako aj vápencové steny nad Demänovskou ľadovou jaskyňou.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-28]. Dostupné online.
- ↑ Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-02]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďumbierske Tatry
