Preskočiť na obsah

Ťava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Ťava pozri Ťava (rozlišovacia stránka).
Ťava môže znamenať aj hlupáka, najmä hlúpu ženu, pozri hlupák.
Ťava

ťava jednohrbá

ťava dvojhrbá
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Camelus
Linnaeus, 1758
Synonymá
Camellus Molina, 1782
Dromedarius Gloger, 1841[1]
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ťava (iné názvy pozri nižšie; lat. Camelus) je rod z čeľade ťavovité.

Zastarané slovenské názvy rodu Camelus sú: ťáva[2], ťeva[3], kamel[4]. Nárečové tvary sú tava[5], čava[5][6], ščava[6].

Okrem toho sa do roku 1940, ale najmä v 19. storočí, v slovenčine ako spisovné synonymum slova ťava alternatívne používal názov veľblúd[7][8][9], veľblud[10], velblúd[11], velblud[12]. V nárečiach (spravidla východoslovenských) sa dodnes vyskytujú tvary: velblud, velblut, veľbľud, velbľud[5].

Niektorí autori slovo veľblúd (resp. jeho uvedené varianty) nepoužívali ako označenie rodu Camelus, ale ho používali v niektorom z nasledujúcich významov:

Podľa Bernoláka (okolo roku 1800) slovo velblúd (ktoré on považoval za bohemizmus) znamenalo popri zvierati aj kotevné lano alebo kotvicu (pričom ale nie je upresnené, ktorý z dvoch významov slova kotvica - rastlina kotvica plávajúca alebo vojenská kotva typu murex - má na mysli).[15]

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo ťava je v slovenčine doložené od 17. storočia. Pochádza z maďarského slova teve (ťava) prevzatého z turk. jazykov.[16]

Slovo veľblúd je v slovenčine doložené od 16., častejšie od 17. storočia. Nie je isté, či toto slovo bolo do slovenčiny prevzaté z češtiny (v dnešnej češtine: velbloud, v starej češtine: velblúd), alebo či bolo prevzaté už z praslovančiny, keďže sa obdobné slovo vyskytuje v mnohých nových i starých slovanských jazykoch (napr. v poľštine wielbłąd, po starorusky velьbudъ, dnes po rusky, ukrajinsky a bulharsky verbľud, po slovinsky velblod, po hornolužicky wjelbłud). Bernolák (okolo roku 1800) uvádzal slovo ťava ako slovenské slovo a slovo velblúd ako zodpovedajúce slovo české resp. bohemizmus[17]. V starej češtine (a teda možno aj v starej slovenčine, ale priamych dokladov niet) slovo velblúd znamenalo ťavu i slona, zatiaľ čo v ostatných slovanských jazykoch obdobné slovo znamenalo a znamená len ťavu. Praslovanské slovo zodpovedajúce dnešnému slovenskému veľblúd (jeho presný tvar je neistý, možno *velьbǫdъ) znamenalo len ťavu. Toto slovanské slovo pochádza z gótskeho slova ulbandus, ktoré takisto znamenalo len ťavu. Pôvod gótskeho slova je sporný, navrhuje sa napríklad vznik z latinského (z gréčtiny prevzatého) slova elephantus (slon) alebo priamo z gréckeho slova elefas (slon; genitív: elefantos) alebo z nejakého anatólskeho jazyka (možno z chetitčiny či luvijčiny).[18][12][19][20][21][22][23][24][25][5]

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

rod ťava (Camelus)[1][26]:

Podľa Grzimeka sa v minulosti rod Camelus klasifikoval s dvoma recentnými druhmi Camelus ferus bactrianus a Camelus ferus dromedarius. Táto klasifikácia je zastaraná. Dnes sa uznávajú Camelus bactrianus a Camelus dromedarius ako samostatné a domestifikované druhy nezávislé na divom druhu Camelus ferus. Camelus ferus (ktorý sa od Camelus bactrianus líši na genetickej úrovni[29] aj vzhľadom) v púšti Gobi sa klasifikuje ako samostatný druh, rozhodne nejde o predka Camelus bactrianus, ten nie je známy. Camelus ferus a divoký predok druhu Camelus bactrianus sa oddelili už pred 1,5–0,7 miliónmi rokov a Camelus bactrianus bol domestifikovaný až pred 6000–4000 rokmi. Divoký predok Camelus dromedarius tiež nie je známy.[30][31]

Stanovisko International Commission on Zoological Nomenclature (2003) teda udáva, že divá ťava dvojhrbá je označovaná ako Camelus ferus a domestifikovaná ako Camelus bactrianus. Toto označenie prebrala aj IUCN[27].

Krížením medzi Camelus bactrianus a Camelus dromedarius vzniká schopný hybrid Camelus dromedarius hybridus, ale samce sú sterilné.[27]

Ťava je dosť vysoký, statný prežúvavec s malou hlavou na mohutnom krku. Dosahuje výšku do dva a pol metra, dĺžku do tri a pol metra. Srsť je nerovnomerná, na krku prechádza do hrivy. Ťava je zásadne bylinožravá, nie je vyberavá.

Ťavy majú pre ľudí široké využitie. Poskytujú im mäso, mlieko, krv, kožu, vlasy a ich výkaly sa používajú ako palivo.[32]

Arabi rozoznávajú viac než 20 plemien tiav.[chýba zdroj]

Na svete žije asi 15 miliónov domácich tiav, prevažne v severnej Afrike a západnej Ázii. V mongolských púšťach sa vyskytujú malé skupinky divokých tiav (Camelus ferus). V Austrálii nájdeme asi 25 tisíc zdivočených dromedárov (podľa iných prameňov až 700 tisíc), potomkov tiav dovezených z Arábie.[chýba zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Mammal Species of the World - Browse: Camelus [online]. departments.bucknell.edu, [cit. 2018-11-27]. Dostupné online.
  2. ťava. In: Historický slovník slovenského jazyka
  3. ťewa. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  4. kamel. In: Historický slovník slovenského jazyka
  5. a b c d Ťava ― velblúd, velbludorys. In: Kultúra slova č. 2 2002 [1]
  6. a b MATZENAUER, Antoni. Cizí slova ve slovanských (řec̆ech). [s.l.] : Nákladem Matice moravskě, 1870. 422 s. S. 347.
  7. veľblúd. In: Pravidlá slovenského pravopisu 1931. S. 317
  8. veľblúd. In: Pravidlá slovenského pravopisu 1940. S. 428
  9. veľblúd. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  10. RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 50
  11. MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 22
  12. a b veľblúd. In: Historický slovník slovenského jazyka
  13. Kožehuba, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 19
  14. Győrffy, I. Prírodopis ... pre žiakov ľud. škôl. 9. vyd. Ostrihom 1899. S. 12
  15. welblúd, kotwica, kotwa. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  16. ťava. KRÁLIK, Ľ. Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: Veda. 2015. S. 606
  17. ťawa. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  18. KOPECKÁ, Martina; LALIKOVÁ, Tatiana; ONDREJKOVÁ, Renáta; SKLADANÁ, Jana; VALENTOVÁ, Iveta. Staršia slovenská lexika v medzijazykových vzťahoch. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2011. 202 s. ISBN 978-80-224-1217-9. S. 27.
  19. The mysterious origin of Goth. 𐌿𐌻𐌱𐌰𐌽𐌳𐌿𐍃 /ulbandus/Insights into European camel history. Jonathan Beyer, University of Marburg. Indo-European Linguistics. 2022 [2]
  20. Lehmann, W. P.: “U20. *ulbandus”. In: A Gothic Etymological Dictionary, based on the 3rd ed. of Feist’s dictionary, Leiden: E. J. Brill, 1986. S. 375
  21. PUHVEL, J. On the origin of Gothic ulbandus 'camel'. Linguistica 33.1 (1993). S. 187-190.
  22. velblúd. In: Vokabulář webový. [3]
  23. верблюд [online]. gufo.me, [cit. 2024-11-28]. Dostupné online.
  24. [4]
  25. slon. KRÁLIK, Ľ. Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: Veda. 2015. S. 539
  26. Fossilworks: Camelus [online]. fossilworks.org, [cit. 2018-11-27]. Dostupné online. Archivované 2018-11-28 z originálu.
  27. a b c Hare, J. 2008. Camelus ferus. The IUCN Red List of Threatened Species 2008: e.T63543A12689285. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2008.RLTS.T63543A12689285.en. Prístup 28. november 2018
  28. Grubb, P. 2005. Artiodactyla. In: D.E. Wilson & D.M. Reeder (ed.), Mammal Species of the World. A Taxonomic and Geographic Reference (3rd ed), pp. 637-722. Johns Hopkins University Press, Baltimore, USA.
  29. Wild camels 'genetically unique' [online]. news.bbc.co.uk, [cit. 2018-11-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. Grzimek's Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volumes 15, s. 321
  31. Živa – Domácí savci a jejich původ 3. Druhá domestikační vlna (Jan Zima) [online]. ziva.avcr.cz, [cit. 2020-09-05]. Dostupné online.
  32. Grzimek's Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volumes 12

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ťava
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ťava
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ťava
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Ťava
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Velbloud na českej Wikipédii.