Železničná doprava v Bratislave

Schéma mestských a prímestských železničných liniek a tratí v roku 2018

Stanice v Bratislave

Železničná doprava v Bratislave je súčasťou systému IDS BSK v Bratislave a okolí, pri ktorej je možné využívať železničné linky osobných vlakov ZSSK a RegioJet v rámci mesta na predplatný cestovný lístok a na jednorazové lístky, ktoré fungujú podobne ako prímestská železnica.

Železničná doprava bola už od roku 2006 do marca 2007 súčasťou systému MHD v Bratislave. Bola zabezpečovaná linkou . Prevádzkovali ju Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) a Dopravný podnik Bratislava (DPB), zabezpečovaná bola motorovými vozňami radu 810. Platila na nej bežná tarifa mestskej hromadnej dopravy DPB a.s.

História

Nápad na vlakovú linku MHD sa zrodil už začiatkom tretieho tisícročia. Prvý návrh počítal s linkou po trase žel. st. Filiálka – žel. zast. Slovany – žel. st. Predmestie – žel. st. Vajnory. Pôvodne mala premávať od 1. novembra 2001, nakoniec sa však nikdy nezrealizovala, napriek tomu zanechala stopu napr. v podobe nainštalovaného verejného osvetlenia a rekonštruovanom nástupišti v zastávke Slovany.

Nápad sa znovu objavil pri rekonštrukcii priecestia Pri Šajbách. Ako náhrada autobusového spojenia Rače a Východného mala byť od 31. augusta 2006 zavedená náhradná vlaková linka po trase žel. st. Predmestie – žel. st. východ. Kvôli problémom medzi ŽSR a DPB však linka začala reálne premávať v piatok 8. septembra 2006. Linka mala premávať do konca októbra 2006. Pre veľký úspech však linka aj po ukončení rekonštrukcie priecestia Pri Šajbách ďalej premávala, avšak už len v špičke. Tak premávala do 2. januára 2007, kedy bola pre problémy s financovaním dočasne zrušená. Tento stav však trval len 8 dní a od 10. januára bola obnovená.

Odvtedy jazdila linka v pracovných dňoch a len počas špičky, čiže ráno od piatej do ôsmej hodiny a poobede medzi trinástou a osemnástou hodinou. Prevádzku vykonávalo naďalej vozidlo ZSSK 810.485, ktoré je deponované v rušňovom depe Bratislava hlavná stanica. Aj keď linka verejne premávala iba medzi žel. st. predmestie a žel. st. východ, vyznačené spoje zachádzali až k rušňovému depu Bratislava východ. Vozidlo od zastávky Bratislava východ smerom k rušňovému depu odišlo na návesť „posun dovolený“ a smerom naspäť išlo už na obyčajnú návesť. Zachádzka bola vykonávaná pre zamestnancov ZSSK.

30. marca 2007 o 18:45 bola posledným zastavením v žel. st. Východ opäť pozastavená premávka linky na neurčito, pričom Peter Klučka, vtedajší generálny riaditeľ spoločnosti BID s.r.o. informoval, že BID s.r.o. ako koordinátor Bratislavskej integrovanej dopravy a pripravovaného Integrovaného dopravného systému Bratislavského samosprávneho kraja „intenzívne rokuje o obnovení linky“.

Plánovalo sa opätovné predĺženie linky o úsek žel. st. Predmestie – žel. zast. Slovany, prípadne až po žel. st. Filiálka, taktiež sa uvažuje o nových vlakových linkách MHD.^{[chýba zdroj]}

Pri žel. st. Filiálka je však problémom veľmi frekventované priecestie na Jarošovej ulici. Náznak prác na jeho východnej strane naznačovall, že by práve v tomto bode (pri obchodnom dome Slimák) mohlo dôjsť k výstavbe nástupišťa ako konečnej zastávky vlakov BID.

Koncom roku 2008 sa železničná doprava v Bratislave mala ako prostriedok prepravy v rámci mesta výrazne rozvinúť a to vďaka spusteniu 1. etapy Bratislavskej integrovanej dopravy (BID), ktorá mala po 7 rokoch nahradiť skúšobnú etapu BID. Cestujúci mali na štandardné časové a turistické lístky využívať všetky vlaky na území Bratislavy. Pre majiteľov predplatných cestovných lístkov (hovorovo „električeniek“) mala odpadnúť povinnosť platiť príplatok k BID. Rozvinutiu má pomôcť aj spustenie plánovaných nových zastávok (napr. Obchodné centrá Danubia, Aupark, Avion, TESCO Lamač, či Vrakuňa) a vybudovanie podzemného tunela, ktorý mal spojiť žel. st. Predmestie (ktorá bola kompletne renovovaná a mala byť spojená so žel. zast. Vinohrady) a Petržalku podzemným tunelom (so zastávkami Filiálka a Dostojevského rad). Tunel mal byť súčasťou európskeho koridoru LGV Est do Štrasburgu a Paríža a mal byť dokončený v roku 2015.

Linky v roku 2020

V roku 2020 premávali v kraji tieto železničné linky.

• : Železničná stanica Bratislava-Petržalka – Rusovce
• : Bratislava hlavná stanica – Malacky – Sekule
• : Bratislava hlavná stanica – Pezinok – Cífer
• : Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto – Pezinok – Cífer
• : Bratislava hlavná stanica – Senec – Reca
• : Železničná stanica Bratislava-Petržalka – Senec
• : Bratislava hlavná stanica – Kvetoslavov

Pozri aj

• Dopravný podnik Bratislava
• Električková doprava v Bratislave
• Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK)
• Železnice Slovenskej republiky (ŽSR)
• Viedenská električka
• Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave
• trate: Bratislava – Žilina, Bratislava – Štúrovo, Bratislava – Komárno, Bratislava – Hegyeshalom, Bratislava – Kittsee – Wien, Bratislava – Marchegg, Bratislava – Břeclav

Literatúra

• SZOJKA, Ladislav. Bratislava a železnice : železnice v Bratislave do roku 1918. 1. vyd. Bratislava : HMH, [2010]. 289 s. ISBN 978-80-969725-1-7.

Externé odkazy

Bratislavský portál

• Dopravno-urbanistická štúdia prepojenia železničných koridorov v Bratislave: Textová časť, Grafická časť Archivované 2008-11-18 na Wayback Machine
• Železničný uzol Bratislava