Židovská ulica
- O pôvodnej Židovskej ulici pozri Nedbalova ulica (Bratislava), Františkánska ulica (Bratislava), Zámočnícka ulica (Bratislava) a Baštová ulica (Bratislava).
| Židovská ulica | |
| ulica/námestie | |
 | |
| Štát |  Česko-Slovensko
|
|---|---|
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°08′33″S 17°06′14″V / 48,142621°S 17,103952°V |
| Staršie názvy | 1618 Juden Gassen, Kleinen Judengassl, Newgassl 1619 Judengassen 1729 Neustift gegen der Überfuhr an der Donau 1765 Neue Gassen 1767 Schlossberger 1775 Wödritzer Neustuft 1782 Neuegasse 1786 Neustift-Gasse, Schlossberger Neustift 1812 Schlossberger Neustift Gasse 1842 Wödritzer/Schlossberger Neustift 1852 Israelische Schulgasse, Neustitfgasse 1853 Schulhof 1879 Zsák utca, Schulhof, Iskola udvar, Zsidó utca, Vártelek utca, Várgehyi Ujlak, Vártelek utca |
 Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Židovská, Bratislava | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Židovská ulica (do roku 1920 Vártelek utca[1]) je ulica v Bratislave medzi historickým centrom a Bratislavským hradom.
Z polovice 17. storočia pochádza Žigraiova kúria (č. 54). Dom U dobrého pastiera pochádza z roku 1760, dnes je tam expozícia mestského múzea.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Bratislavského topografického lexikonu sa v roku 1781 spomína dláždenie, 1786 súpis vojska, 1792 židovská obec, 1793 mestská priekopa, 1794 hostinec Zlatý kríž, 1799 protipožiadne opatrenia. Počas napoleonskej vojny v roku 1809 ulica vyhorela.[1] Z roku 1815 je žiadosť obyvateľov o osvetlenie a dláždenie. Od roku 1824 predajné stánky, výčap piva, 1830 pivovar, 1831 protimorové opatrenia.[1] V roku 1842 bolo sťahovanie Židov zo Schlossgrundu na Židovskú ulicu. V roku 1853 sa spomína škola.[1]
Ulica mala v roku 1767 16 domov a 41 domácností, v roku 1880 18 domov a v časti Schulhof 5 domov.[1]
Ulica bola podstatne upravená v súvislosti s výstavbou mosta SNP a novej Staromestskej ulice.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. 403 s. ISBN 80-222-0229-0. S. 329.
