Žytomyrsko-berdyčevská operácia

Žytomyrsko-berdyčevská operácia
Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu
Oslobodenie pravobrežnej Ukrajiny zima 1943-jar 1944
Dátum 24. december 1943 - 14. január 1944 Miesto Pravobrežná Ukrajina, Sovietsky zväz Výsledok Víťazstvo Červenej armády, ústup nemeckých vojsk
Protivníci
Sovietsky zväz	Nacistické Nemecko
Velitelia
Nikolaj Vatutin (1. ukrajinský front)	Erich von Manstein (Skupina armád Juh)
Sila
830 000 mužov 1125 tankov a samohyb. diel 529 lietadiel	574 000 mužov 1200 tankov a samohyb. diel 500 lietadiel
Straty
	asi 100 000 padlých a ranených
Historický portál

Východný front

Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha

Žytomyrsko-berdyčevská operácia alebo žitomirsko-berdičevská (útočná) operácia (podľa ruských názvov ukrajinských miest) (24. decembra 1943 - 14. januára 1944) bola vojenská operácia 1. ukrajinského frontu počas druhej svetovej vojny na prelome rokov 1943 a 1944. V tejto bitke a následnej korsuň-ševčenkovskej operácii oslobodila Červená armáda od nemeckých okupantov veľkú časť pravobrežnej Ukrajiny. Počas operácie odrazila 1. a 4. tanková armáda nemecké vojská, pokúšajúce sa v predchádzajúcich týždňoch protiofenzívou zahnať sovietske útvary späť za Dneper, a dobyla mesta Radomyšl, Novohrad-Volynskyj, Žytomyr, Berdyčiv a Bilu Cerkev. Operácia bola súčasťou širšej ofenzívy označovanej ako dnepersko-karpatská útočná operácia.

Účasť československých vojakov

Po bitke o Kyjev, kde sa vyznamenala 1. československá samostatná brigáda pod vedením Ludvíka Svobodu, došlo k ďalšiemu útoku na pravom brehu rieky Dneper, do ktorého sa zapojili aj československí vojaci ako záloha 38. sovietskej armády. Spolu so sovietskymi vojakmi sa zapojili do bojov pri Vasilkove a Čerchaňove, kde spôsobili nepriateľovi značné straty. Na konci novembra však uskutočnili Nemci protiútok a jednotka prešla do obrany. 14. novembra bola dočasne stiahnutá z frontu a ubytovaná v kasárňach v Kyjeve.

Tanky T-34 v kampani 1943/1944

Po odpočinku bola nasadená do žytomyrsko-berdyčevskej operácie, kde sa mala podieľať na bojoch na južnom krídle. Dňa 30. decembra v ranných hodinách československé jednotky zaútočili na dedinu Ruda, ktorú sa predtým pokúšali dvakrát neúspešne dobyť prápory 78. streleckého pluku červenej armády. Československí samopalníci v bielych maskovacích odevoch prenikli do tyla jednotiek Waffen SS, ktorých jednotky túto dedinu bránili. Z náhleho útoku vznikla v radoch Nemcov panika, čím bola otvorená cesta postupujúcim rojniciam 1. práporu. Do nezávideniahodnej situácie sa však dostala tanková skupina, ktorá sa ocitla v pasci a bola obkľúčená. Zo zovretia sa však vymanila za pomoci samopalníkov. Jednotka pri tom stratila 2 tanky a 25 mužov. O 16. hodine bola dedina Ruda oslobodená a československí vojaci po krátkej prestávke pokračovali pochodom na Bilu Cerkev. Prekážkou sa stala rieka Ross, kde museli československí ženisti postaviť provizórny most. Útok na Bilu Cerkev sa začal 31. decembra 1943 o 14. hodine, avšak kvôli absencii vlastného delostrelectva musel byť zastavený. Tvrdé boje o prístup k mestu však pokračovali následujúci deň a trvali do 3. januára 1944. O deň neskôr bola Bila Cerkva oslobodená.

Pri bojoch v Žytomyrsko-berdyčevskej operácii stratila československá brigáda 411 ľudí (66 padlých, 270 ranených a 75 nezvestných), 4 tanky, 3 obrnené automobily, 4 protitankové kanóny, 1 húfnicu, 1 veľkokalibrový gulomeť a niekoľko ľahkých zbraní. Omnoho väčšie straty však spôsobila nepriateľovi, ktorý mal 1050 padlých, zničených či ukoristených bolo 5 samohybných del, 17 tankov, 3 lietadlá, 4 batérie ľahkého delostrelectva, 150mm delo, 1 mínometná batéria, 52 ľahkých a 63 ťažkých guľometov, 67 áut a 95 koní.

Dôsledky

V dôsledku žytomyrsko-berdyčevskej operácie 1. ukrajinského frontu a kirovogradskej operácie 2. ukrajinského frontu vznikla v nemeckej frontovej línií veľká medzera o šírke asi 700 km a hĺbke 80-200 km, ktorú muselo nemecké velenie zaceliť silami 1. tankovej a 8. poľnej armády skupiny armád juh.

Nemecké velenie nasadilo proti vojskám prvého ukrajnského frontu postupne asi 16 divízií. 11. a 12. januára 1944 tieto sily začali protiútok v oblasti Vinnice pri obciach Žmerinki a Christinovka. 14. januára sa prebiehali nemecké protiútoky prakticky po celom úseku frontu 1. ukrajinského frontu, čo prinútilo velenie vydať rozkaz na prechod do obrany.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žytomyrsko-berdyčevská operace na českej Wikipédii.