Preskočiť na obsah

2005 TA

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
2005 TA
planétka
Objav
ObjaviteľR. H. McNaught
Dátum objavu1. október 2005
Označenia2005 TA
Kategória?
Elementy dráhy
Epocha 1. október 2005
Excentricita (e)0,2503
Veľká polos (a)191,604 395 Gm (1,2808 AU)
Perihélium (q)143,643 691 Gm (0,9602 AU)
Afélium (Q)239,565 100 Gm (1,6014 AU)
Obežná doba (P)529,43 d (1,4495 a)
Priemerná obežná rýchlosť? km/s
Uhol sklonu dráhy
k ekliptike (i)
2,7822°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)14,0504°
Argument perihélia (ω)34,3063°
Stredná anomália (M)
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery10 - 20 m
Hmotnosť~2,4×106 kg
Hustota~2,3 g/cm³
Povrchová gravitácia? m/s²
Úniková rýchlosť? km/s
Rotačná perióda? d
Spektrálna trieda?
Absolútna veľkosť27,23
Albedo?
Priemerná povrchová teplota? K

2005 TA je planétka zo skupiny Apollo, patriaca súčasne medzi objekty pravidelne sa približujúce k Zemi (NEO). Pretože sa v budúcnosti môže priblížiť k Zemi, bola zaradená tiež medzi potenciálne nebezpečné planétky (PHA). Jej dráha nie je doposiaľ definitívne určená, preto jej nebolo doteraz pridelené katalógové číslo.

Popis objektu

[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na to, že bola pozorovaná iba päť dní počas najväčšieho priblíženia sa k Zemi, nebolo možné uskutočniť spektroskopický výskum. Preto o jej chemickom zložení nie je nič známe. Jej priemer je odhadovaný na základe hviezdnej veľkosti a keďže nie je známe ani albedo jej povrchu, je preto do veľkej miery neistý rovnako ako údaje o hmotnosti a strednej hustote, uvedenej v pripojenej tabuľke.

Planétku objavil 1. októbra 2005 okolo 14:15 svetového času (UTC) na Siding Spring Observatory blízko mestečka Coonabarabran v Novom Južnom Walese asi 400 km severozápadne od Sydney v Austrálii v rámci programu Siding Spring Survey polmetrovým ďalekohľadem Uppsala Schmidt s CCD kamerou astronóm R. H. McNaught. Dňa 3. októbra 2005 o 17:31 UTC preletela rýchlosťou 5,04 km/s v minimálnej vzdialenosti 763 tis. km od stredu Zeme.

Výhľad do budúcnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Zo znalosti súčasných elementov dráhy planétky vyplýva, že minimálna vypočítaná vzdialenosť medzi jej dráhou a dráhou Zeme je 277 tis. km. Najbližšie veľké priblíženie k Zemi na vzdialenosť 441,3 tis. km sa očakáva 4. októbra 2034. V 21. storočí dôjde ešte k ďalším priblíženiam tohto telesa k Zemi, a to v rokoch 2018, 2041, 2053, 2070 a 2088. Nebezpečnejšie priblíženie k Zemi sa očakáva 5. októbra 2099; ďalšie potom v rokoch 2100 a 2102, ale pravdepodobnosť zrážky so Zemou nie je príliš vysoká a jej kumulatívna hodnota v období do roku 2102 bola vyčíslená na 1,8×10-6 (tj. 1:556 000). Na turínskej stupnici je preto klasifikovaná stupňom 0, na palermskej -7,30. Ak by však ku kolízii došlo, bola by rýchlosť stretu telesa so Zemou približne 12,14 km/s. Vzhľadom k odhadovaným rozmerom by jej kolízia so Zemou nespôsobila pravdepodobne žiadne škody.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]