Agapet I.

	Agapet I.
	57. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	13. máj 535 – 22. apríl 536
Biografické údaje
Rodné meno	?
Narodenie	?; Rím, Taliansko
Úmrtie	22. apríl 536; Konštantínopol
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	13. máj 535
Odkazy
	Agapet I. na catholic-hierarchy.org angl. ; Agapet I.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Svätý Agapet I. (iné meno: Agapét I.; lat. Agapitus I.; † 22. apríl 536) bol pápežom od 13. mája 535 do 22. apríla 536.

Život

Pochádzal z aristokratického rodu, syn kňaza Gordiana, ktorého zavraždili fanatickí prívrženci protipápeža Laurenca v septembri 502, v čase, keď ho zvolili, bol arcidiakonom. Ako kultúrny človek udržiaval knižnicu otcov v rodinnom zámku na Celiánskom kopci a so štátnikom a spisovateľom Cassiodorom plánovali v Ríme založiť kresťanskú univerzitu podlá vzoru akadémií v Alexandrii a Nisibise (Mezopotámia). Ako jeden z duchovných, ktorí boli proti tomu, aby pápež určoval svojho nástupcu, začal svoju vládu tým, že dal verejne spáliť kliatbu uvalenú na Dioskúra, ktorú si Bonifác vynútil od duchovenstva.

V dobe jeho pôsobenia cisár Justinián I. (527 – 65) opätovne získal od ariánskych Vandalov územia v severnej Afrike, kde sa následne zavádzal katolicizmus. Agapet ale odoprel zastávať africkým biskupom cirkevný úrad, nakoľko argumentoval, že kánony nedovoľujú obrátenému ariánskemu kňazovi ďalej zastávať úrad.

Zavraždenie Amalasunthy, dcéry ostrogótskeho kráľa Theodoricha Veľkého a regentky za svojho neplnoletého syna Atalaricha okolo roku 535, ktorého sa dopustil Theodahad, posledný ostrogótsky kráľ, dalo cisárovi Justiniánovi zámienku na napadnutie Ostrogótskeho kráľovstva, nakoľko Amalasuntha bola jeho spojencom. Znepokojený Theodahad poveril Agapeta vedením misie do Konštantinopolu, kde mal presvedčiť cisára, aby sa vzdal svojich plánov. Agapet dorazil do mesta vo februári 536 a hoci sa mu dostalo triumfálneho privítania, jeho misia bola neúspešná. Justinián mu vysvetlil, že akcia už pokročila príliš ďaleko, aby ju mohol odvolať.

Väčšie úspechy dosiahol na cirkevnom poli. Keď ho varovali, že Anthimus, patriarcha a obľúbenec cisárovnej Theodory, je monofyzita, odmietol sa s ním stýkať na základe toho, že bol nekánonicky premiestnený z Trabzonu. Napriek hrozbám sluhov a zdvorilo ponúknutým úplatkom trval na svojom stanovisku a po verejnej diskusii s Anthimom presvedčil Justiniána, že Anthimus je kacír. Anthimus bol stiahnutý z úradu a Agapet vysvätil jeho nástupcu Ménasa po tom, čo podpísal rozšírenú verziu Hormizdasovej formuly.

Agapet zomrel v Konštantínopole 22. apríla 536. No jeho rezolútny postoj v prospech chalcedoniánskej kristológie vlial odvahu jej zástancom na východe, a v máji až júni sa v Konštantinopole konala synoda, na ktorej sa zúčastnili cirkevní členovia jeho delegácie. Potvrdila zosadenie a exkomunikáciu Anthima a uvalila kliatbu na ďalších popredných monofyzitov, ako bol Severus z Antiochie († 538). Pápežovo telo, zapečatené v olovenej rakve, bolo prenesené do Ríma a 20. septembra 536 pochované v bazilike sv. Petra.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Agapet I.

Zdroje

SV. AGAPET I. In: KELLY, John Norman Davidson. Pápeži dvoch tisícročí : od sv. Petra po Jána Pavla II. Preklad Otto Havrila. Vyd. 1. Bratislava : Roal, 1994. 288 s. (z anglického originálu The Oxford Dictionary of Popes). ISBN 80-88706-00-9. S. 48 – 49.
Agapét I. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-11-29]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.

Predchodca:
Ján II.

Pápež
Agapet I.
(zoznam)

Nástupca:
Silverius

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František