Alexander Rudnay

	Alexander Štefan Rudnay
	kardinál Svätej rímskej cirkvi; uhorský prímas; ostrihomský arcibiskup
Štát pôsobenia	Rakúske cisárstvo
Funkcie a tituly
Arcibiskup ostrihomský a prímas uhorský
	1819 – 1831
Biografické údaje
Narodenie	4. október 1760; Kríž nad Váhom, Uhorsko
Úmrtie	13. september 1831 (70 rokov); Ostrihom, Rakúske cisárstvo
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	12. október 1783 (23 rokov)
Biskup
Konsekrácia	21. apríl 1816 (55 rokov)
Svätiteľ	Žigmund Anton von Hohenwart, S.J.
Spolusvätitelia	Adeodatus Papikian, C.M.V.; Johann Nepomuk von Dankesreither
Kardinál
Menovanie	2. október 1826 (65 rokov) (In Pectore); 15. december 1828 (68 rokov) (zverejnenie); Lev XII.
Stupeň	kardinál-kňaz
Odkazy
	Alexander Rudnay na catholic-hierarchy.org angl. ; Alexander Rudnay
	Vatikánsky portál; Biografický portál

Alexander Štefan Rudnay - "de Rudna et Divékujfalu"(* 4. október 1760, Kríž nad Váhom – † 13. september 1831, Ostrihom) bol slovenský šľachtic, rímskokatolícky arcibiskup a kardinál. Biskup sedmohradský a od roku 1819 uhorský prímas a ostrihomský arcibiskup.

Život

Narodil sa ako tretie dieťa stoličného úradníka Andreja Rudnaya de Rudnó et Divékujfalu a Anny, rod. Döryovej de Podhragy et Kocsócz. Pokrstený ako Alexander Štefan. Študoval na gymnáziu v Nitre, na Emerikáne v Bratislave, filozofiu v Trnave, teológiu v Budíne a v generálnom seminári v Bratislave.

Kňazskú vysviacku prijal 12. októbra 1783 v Trnave, a začiatkom apríla 1784 bol promovaný za doktora teológie. V novembri 1785 nastúpil za kaplána do Častej. Neskôr pôsobil v Hronskom Beňadiku, v Trnave a v Krušovciach. V roku 1805 sa stal ostrihomským kanonikom. V r.1806 rektorom kňazského seminára v Trnave a profesorom teológie, r. 1808 titulárny biskup, ostrihomský generálny vikár, miestodržiteľský radca. V roku 1816 bol ustanovený za sedmohradského biskupa so sídlom v Alba Iulii.

V decembri roku 1819 dostal Alexander Rudnay pápežskú bulu o svojom menovaní za ostrihomského arcibiskupa a prímasa. Na žiadosť panovníka v roku 1820 presťahoval svoje sídlo, spolu s kapitulou z Trnavy do Ostrihomu. K tejto udalosti sa viaže poznámka v považanskej krstnej matrike „Hic natus est modernus Primas. 1820. Solemniter inauguratus Strigonii. Vivat!“.

V roku 1822 zvolal do Bratislavy celouhorskú synodu, ktorá mala riešiť dôsledky jozefínskej cirkevnej politiky. Jej uznesenia však absolutistická vláda nedovolila vyhlásiť. Realizovali sa uznesenia o vydaní Biblie v národných jazykoch - slovenský preklad Biblie s jeho podporou zrealizoval v rokoch 1829 a 1832 Juraj Palkovič.^[1]^[2]^[3]

Bol členom Panskej tabule, tajomník kráľovskej kancelárie a člen Tajnej rady. Bol stúpencom viedenského dvora a podporoval rozvoj kultúry Slovákov.

V roku 1826 ho pápež Lev XII. vymenoval za kardinála In Pectore a 15. decembra 1828 bolo menovanie zverejnené.^[4] Z tej doby pochádza aj jeho výrok „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem“ („Slavus sum, et si in cathedra Petri forem, Slavus ero“).

Dielo

Osvietenský vzdelanec, cirkevný a národný dejateľ, člen a mecenáš Slovenského učeného tovarišstva, založeného r. 1792 Antonom Bernolákom v Trnave, podporovateľ bernolákovcov a slovenského národného hnutia.

Alexander Rudnay bol jedným z tých príslušníkov vysokej cirkevnej hierarchie šľachtického pôvodu, ktorí sa uvedomele hlásili k slovenskej národnej príslušnosti.

V roku 1822 ako arcibiskup, knieža prímas Uhorska začal budovať ostrihomskú katedrálu. Sám na jej stavbu prispel 800 tis. forintami.

V roku 1833 vyšla v Jelinkovej tlačiarni v Trnave kniha „Kázne príhodné, a iné, to gest 82 Reči duchowních od nebohého Arcibiskupa Ostrihomského w Krušovách nekdi predneseních a wlástnú Rukú spísaních“. Autor ich písal v období od r. 1778 do r. 1805.

Referencie

↑ CHALUPECKY, I.. Rudnay von Rudna und Divékujfalu Alexander. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Wien : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1987. ISBN 978-3-7001-3213-4. Zväzok 9, s. 314-315. (nem.)
↑ PARENIČKA, Pavol. Alexander Rudnay. Knižnica (Martin: Slovenská národná knižnica), 2010, roč. 11, čís. 10, s. 55 - 58. Dostupné online [cit. 2014-06-10]. ISSN 1336-0965.
↑ JUDÁK, Viliam. Katolícka tlač na Slovensku v 19. a 20. storočí. Diacovensia (Đakovo: Katolički bogoslovni fakultet u Đakovu Sveučilišta J. J. Strossmayera u Osijeku), 1998, roč. 6, čís. 1, s. 303 - 314. Dostupné online [cit. 2014-06-10]. ISSN (Online) 1849-014X (Online).
↑ CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2013-02-19]. Stránka Alexander (Sandor) Cardinal Rudnay Divékújfalusi †. (angl.)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexander Rudnay

Externé odkazy

Záznam o krste v matrike farnosti Považany

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca Karol Ambróz Habsburg-Este sedisvakancia od roku 1809	arcibiskup ostrihomský 1819 – 1831	Nástupca sedisvakancia do roku 1838 Jozef Kopáči (Kopácsy)

[Rudnay-OBL-1] CHALUPECKY, I.. Rudnay von Rudna und Divékujfalu Alexander. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Wien : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1987. ISBN 978-3-7001-3213-4. Zväzok 9, s. 314-315. (nem.)

[Parenička-2] PARENIČKA, Pavol. Alexander Rudnay. Knižnica (Martin: Slovenská národná knižnica), 2010, roč. 11, čís. 10, s. 55 - 58. Dostupné online [cit. 2014-06-10]. ISSN 1336-0965.

[Judák-3] JUDÁK, Viliam. Katolícka tlač na Slovensku v 19. a 20. storočí. Diacovensia (Đakovo: Katolički bogoslovni fakultet u Đakovu Sveučilišta J. J. Strossmayera u Osijeku), 1998, roč. 6, čís. 1, s. 303 - 314. Dostupné online [cit. 2014-06-10]. ISSN (Online) 1849-014X (Online).

[CH-Rudnay-4] CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2013-02-19]. Stránka Alexander (Sandor) Cardinal Rudnay Divékújfalusi †. (angl.)

[1]

[2]

[3]

[4]