Preskočiť na obsah

Lyžovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Alpské lyžovanie)
Mathias Zdarsky, tvorca jazdy na lyžiach v alpských podmienkach, v roku 1908

Lyžovanie je zimný šport, ktorý spočíva v pohybe človeka vlastnou silou a zemskou tiažou po snehu na lyžiach, čo je pár dlhých úzkych dosiek, pôvodne drevených, dnes z kompozitných materiálov, pripojených k chodidlám pomocou lyžiarskeho viazania. Ako alternatíva k lyžiam sa používa aj snowboard, čo je jedna širšia doska, ku ktorej sú pripevnené obe chodidlá. Lyžovanie pôvodne slúžilo na dopravu, v priebehu 20. storočia sa postupne stalo hlavne športovou a rekreačnou aktivitou. Lyžovanie je zimný olympijsky šport, ktorý sa delí na severské a alpské a akrobatické lyžovanie.

(Lyžovanie na tráve, na kolieskových lyžiach a vodné lyžovanie nie sú predmetom tohto článku. Biatlon, beh na lyžiach a skialpinizmus majú samostatný článok.)

Lyžiarske techniky a disciplíny

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako sa lyžovanie vyvíjalo a lyžiarske techniky sa začali od seba navzájom odlišovať, vznikali súťaže v jednotlivých technikách. Postupne nastalo ich rozdelenie podľa toho, či išlo o behanie na lyžiach, jazdu zo svahu na lyžiach alebo skoky na lyžiach. V súčasnosti je u nás lyžovanie delené na severské a alpské disciplíny. Lyžovanie štýlom Telemark, ktoré je síce od roku 1995 súčasťou Medzinárodnej lyžiarskej federácie (Federation International de Ski Telemark committee - FIS) je u nás zriedkavé a nie je olympijskou disciplínou. Za severské sa považujú behy a skoky a severská kombinácia predstavuje preteky v skoku a následnom behu.

Alpskými sú nazývané zjazdové techniky, ktoré sa delia na slalom, obrovský slalom, superobrovský slalom (Super-G) a zjazd. Olympijskou disciplínou je aj kombinácia.

Akrobatické lyžovanie (anglicky Freestyle skiing) zahŕňa šesť olympijských disciplín: akrobatické skoky, akrobatický zjazd (jazda po hrboľoch - mogul), skikros, slopestyle, U-rampa a Big Air. Tieto disciplíny boli prvýkrát demonštrované na zimných olympijských hrách v roku 1988 a do olympijskému programu pridané v roku 1992 (pozri napr. akrobatické lyžovanie na ZOH 2006).

Biatlon je ďalší zimný olympijský šport kombinujúci beh na lyžiach a streľbu z malokalibrovej zbrane. Pri behu na lyžiach v biatlone nie je stanovený bežecký štýl.

Lyžiarske organizácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS - Fédération Internationale de Ski) je najvyšším riadiacim orgánom pre medzinárodné zimné športy na svete. Spoločnosť bola založená v Chamonix 2. februára 1924 a zodpovedá za olympijské disciplíny v zjazdovom (alpskom) lyžovaní, behu na lyžiach, skokoch na lyžiach, severskej kombinácii, voľnom štýle (freestyle a freeski) a snowboardingu. Riaditeľ FIS je od roku 1998 Gian-Franco Kasper.

15. decembra 2020 Ministerstvo školstva zrušilo osvedčenie o uznaní za národný športový zväz Slovenskej lyžiarskej asociácii (SLA). Od začiatku decembra 2020 ukončilo svoje členstvo v SLA už viac ako 220 lyžiarov. Informuje o tom ministerstvo na svojom webe. „Ministerstvu školstva boli v priebehu tohto roka doručené viaceré podnety súvisiace s činnosťou SLA, ktorých predmetom bol aj návrh na zrušenie osvedčenia o uznaní za národný športový zväz SLA, a to z dôvodov údajného opakovaného porušovania zákona o športe,“ uvádza rezort školstva. Z údajov v registri fyzických osôb v športe informačného systému športu (ISŠ) vyplýva, že k 1. decembru mala SLA v ISŠ registrovaných 748 športovcov a iný športový zväz pre príslušný šport (Zväz slovenského lyžovania) mal k uvedenému dňu v ISŠ registrovaných 848 športovcov.[1]

Medzinárodná biatlonová únia (IBU) je medzinárodným riadiacim orgánom biatlonu.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Lyžiari v Nórsku – rok 1872

Pravek lyžovania

[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik lyží s najväčšou pravdepodobnosťou spadá do obdobia strednej doby kamennej (mezolitu). V záverečnej etape tejto doby nadobudol popri rybolove význam lov zveri, ktorý sa stal základným spôsobom obživy ľudí obývajúcich arktické a subarktické krajiny Euroázie. O veku existencie lyží informujú jednak nákresy a maľby na skalách (ostrov Rödöy) a v jaskyniach z obdobia praveku a tiež aj archeologické vykopávky. V Nórsku boli objavené pozostatky lyží starých 8 000 rokov. V roku 2021 nórski archeológovia našli kompletný pár lyží aj s viazaním starý 1300 rokov. Lyže vyrobené v 8. storočí boli 187 centimetrov dlhé a 17 centimetrov široké.[2]

Pôvod slova lyže

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo lyže sa prvýkrát objavuje v jazyku Laponcov a u národov severnej Sibíri. Jediné vysvetlenie je, že pochádza od ich spoločných predkov, ktorí prebývali niekde medzi Altajom a Bajkalským jazerom. Aj prastarý škandinávsky názov „skid“ sa pretransformoval do väčšiny európskych jazykov. Do francúzštiny a angličtiny ako „ski“, do nemčiny „schi“, do taliančiny „sci“. S pôvodným názvom sa stretávame u byzantského historika Prokopiusa, ktorý v diele „Krásna gotika“ hovorí o lyžujúcich Laponcoch, ako o Skridfinoch (lyžujúci Fíni). Najstaršími literárnymi dokladmi o lyžovaní škandinávskych národov sú zmienky obsiahnuté v množstve gréckych a latinských, ale aj čínskych písaných diel najrôznejších autorov. Prvá písomná správa o predchodcovi lyží je zachytená v diele „Výprava Kyrusa“ od Xenofona z roku 444 pred Kr. Pôvod slova lyža je zrejme zo slova "lízať" (v zmysle kĺzať).

Stredovek

[upraviť | upraviť zdroj]

V stredoveku veľa prameňov hovorí o tom, že lyže sa stávajú dôležitým prostriedkom premiestňovania počas vojen. Boli dokonca organizované legálne lyžiarske jednotky už v roku 1521 (kráľ Gustáv Vas – Švédsko) a neskôr aj v Nórsku – 1733 – vzniká prvý predpis o lyžiarskom výcviku. V roku 1767 boli usporiadané prvé vojenské lyžiarske preteky.

Vznik športového lyžovania

[upraviť | upraviť zdroj]

Za začiatok športového lyžovania sa pokladajú lyžiarske preteky v Tromsø v Nórsku, ktoré sa konali v roku 1843 a mali charakter novodobých lyžiarskych pretekov. Začiatkom športového lyžovania bolo založenie Lyžiarskeho klubu Nórska (v roku 1861, Trzsil Skitter og Skilöberforening) a lyžiarske preteky v Tromsø. V roku 1877 nasledovalo založenie Kristiana skiclubu. V Kristiánii vznikla aj prvá škola lyžovania – 1880 – 1890. Tento organizoval od roku 1862 pravidelné lyžiarske preteky. Tradíciu si získali lyžiarske preteky v Holmenkolene, ktoré sa od roku 1892 usporadúvajú dodnes. Prvé preteky na Európskom kontinente mimo Škandinávie sa konali v roku 1893 v Čechách (na Kozinci pri Jilemnici) a v Rakúsku. Horlivými propagátormi lyžovania sa stali aj alpinisti, hlavne anglickí, ktorí v roku 1858 založili v Londýne jeden z prvých turistických klubov – Alpine Club.

Lyžiarska technika

[upraviť | upraviť zdroj]
Dáma na bežkách

Hlavnou oblasťou nového športového lyžovania sa stali Alpy. Celkom nové terénne podmienky si vyžiadali novú techniku jazdy oproti tej, ktorá bola dovtedy propagovaná z Nórska. Na začiatku 20. storočia tvorcom jazdy na lyžiach v alpských podmienkach sa stal Mathias Zdarsky (rakúšan narodený ako Matyáš Žďársky 25. februára 1856 v Kožichovice pri Třebíči), ktorý využíval nórske lyže avšak vyvinul a dal si patentovať (r 1896) odpružené oceľové viazanie, s ktorým sa lepšie zatáčalo a dôležité bolo aj to, že sa päta z lyže nezosúvala. Používal však ale len jednu hrubšiu až dvojmetrovú palicu. Revolučný zvrat vo vývoji zjazdovej techniky nastáva v 30-tych rokoch, kedy sa začína presadzovať znožná technika. O túto sa zaslúžili hlavne Rakúšan Anton Seelos a Francúzi E. Allais a P. Gignoux. Publikovaním príručiek „Österreichischer Ski-Lehrplan“, (1957) a „Wedeln“, (1959) od autora Stephana Kruckenhausera, bola odštartovaná nová lyžiarska škola, tzv. Rakúska protirotačná. Vývoj zhruba od 60-tych rokov 20. stor. sa mení najmä vzhľadom na zdokonaľovanie lyžiarskeho výstroja. V alpských krajinách sa začína presadzovať technika zatáčania prestúpením (Umsteigetechnik). Hlavným pohybovým znakom pri zmenách smeru jazdy je aktívna činnosť dolných končatín a ich nezávislá práca. V súčasnej dobe pozorujeme opäť veľkú zmenu v technike prechodom na carvingové lyže, ktoré svojim tvarom a skrátením umožňujú vykonávať rýchlejšie a kratšie oblúky – technika sa už prejavuje aj na svetovom pohári, najmä v slalome.

Bežecké lyžovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie zmienky o použití lyží na presun sú zaznamenané v nórskom epose Edda (8. – 10. stor. n. l.) a vo fínskom epose Kalevala. Historicky je doložený prvý presun na lyžiach z roku 1522, kedy švédsky kráľ Gustáv I. Vasa so svojou armádou, prekonal za jeden deň vzdialenosť 85 km a porazil Dánov. Na počesť tejto udalosti sa od roku 1922 koná Vasov beh. Prvý turistický beh na lyžiach opísal J. Ch. Gutsmuths (1795). V polovici 19. storočia sa začalo meniť lyžovanie na športové. Prvé preteky v behu ma lyžiach sa konali 2. apríla 1843 v nórskom Tromsø, boli to preteky vojakov na päť kilometrov (víťaz dosiahol čas 29 minút). Beh na lyžiach bol zaradený do programu Majstrovstiev sveta a Zimných olympijských hier od roku 1924 (muži 18 a 50 kilometrov). Na Slovensku sa prvé preteky v behu na lyžiach konali v roku 1911 v Tatranskej Polianke.

Skoky na lyžiach

[upraviť | upraviť zdroj]
Skokan na lyžiach v roku 1905

Prvé súťaže v skokoch na lyžiach sa začali realizovať v Nórsku, pričom strediskom sa stala Kristiania (Oslo). Z tejto oblasti pochádza aj prvý záznam o dĺžke skoku 9,5 metra, ktorý dosiahol v roku 1808 nórsky skokan Olaf Rey. Čoskoro sa objavil aj prvý slávny majster v skokoch na lyžiach Averson Sondre Norheim, zakladateľ telemarku a moderného skoku. Okolo roku 1860 dokázal skákať skoky o dĺžke 30 metrov. Sám si vyrábal aj lyže, v mnohom podobné dnešným. Skoky na lyžiach boli prvýkrát zaradené na Majstrovstvá sveta a Zimné olympijské hry od roku 1924 (do roku 1960 sa konali iba na jednom mostíku). Od roku 1935 sa začali organizovať aj preteky v letoch na lyžiach. Prvé preteky v skoku na lyžiach na Slovensku boli uskutočnené 4. februára 1911 na mostíku nad Gerlachovom, B. Weisss z klubu Beskiden Verein na nich skočil 9,5 metra.

Zjazdové (alpské) lyžovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Slalom

[upraviť | upraviť zdroj]

V archívnych záznamoch sa so slalomom stretneme po prvýkrát v Nórsku, a to v dokumente napísanom okolo roku 1850 pod menom „slalaam“ („sla“= svah, „laam“= lyžiarska stopa). K zatáčaniu na svahu bolo potrebné viazanie. Prvé viazanie skonštruoval v polovici 19. storočia S. Norheim. V začiatkoch tejto lyžiarskej disciplíny pretekári obchádzali prírodné prekážky na kopci. Hodnotil sa štýl jazdy. Až neskôr sa začal merať čas. Prvý oficiálny záznam o pretekoch v slalome sa zachoval z 19. marca 1905 z Muckenkogelu. Prvé preteky v slalome zodpovedajúce dnešným predstavám usporiadal Mathias Zdársky v roku 1905 v Lilienfelde. Prvá oficiálna zmienka o slalome na Slovensku, ako športovej lyžiarskej disciplíny, pochádza z pretekov pod názvom Veľká zjazdová cena Československa. Uskutočnil sa v rámci dvojkombinácie (zjazd, slalom) vo Veľkej Studenej doline v roku 1930. Prvýkrát bol slalom zaradený na Majstrovstvá sveta v roku 1931 a na Zimné olympijské hry v roku 1936.

Zjazd

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé záznamy o zjazde sú z nórskej oblasti Telemarken. Nešlo tu o nič iné, len o priamu jazdu zo svahu, pokiaľ možno bez pádu. Na rozdiel od klasického lyžovania, ktoré sa rozvíjalo predovšetkým v Škandinávii, zjazdové lyžovanie sa rozvíjalo v alpských krajinách. Do Rakúska ho priniesli nórski študenti okolo roku 1880. Na začiatku 20. storočia vydal M. Zdársky prvé pravidlá pre zjazdárske preteky. V roku 1903 sa uskutočnili prvé klubové a v roku 1904 prvé verejné preteky v zjazde v Arlbergu. Zjazd ako pretekársku disciplínu so stabilnými pravidlami prvý raz uviedli v roku 1928 v St. Antone (Rakúsko). Prvé oficiálne preteky v zjazde na území Slovenska sa uskutočnili v roku 1933 (30. decembra) zo Sliezskeho domu do Tatranskej Polianky. Prvýkrát bol zjazd zaradený na Majstrovstvá sveta v roku 1931 v Mürrene a na Zimných olympijských hrách v roku 1936 Garmisch-Partenkirchene.

Extrémne lyžovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniklo približne v polovici 20 storočia v Alpách. Vykonáva sa na strmých horských svahoch so sklonom nad 30 stupňov. Vzhľadom na veľký sklon svahu, množstvo skál a skalných zrázov ide o najnebezpečnejšiu formu lyžovania. Priekopníkmi extrémneho lyžovania sú Sylvain Saudan, Anselme Baud, Patrick Vallencant a ďalší. [3]

Lyžovanie na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky lyžovania do vzniku Československa

[upraviť | upraviť zdroj]
Lyžiari pri Popradskom plese vo Vysokých Tatrách v roku 1922

Podľa historicky dochovaných záznamov sa prvé lyže na území dnešného Slovenska objavili v roku 1865. Lekárnik Karol Cordidesz sa vrátil z emigrácie z Anglicka cez Nórsko domov do Smokovca a priniesol si so sebou aj lyže. Boli to škandinávske lyže, ktoré však v teréne nepoužíval. Umiestnil ich do svojej lekárne ako kuriozitu, ktorú potom obdivovali pacienti a návštevníci jeho lekárne. Prvým oficiálnym užívateľom lyží bol Mikuláš Szontág, ktorý bol na študijnej ceste alpských rakúsky a švajčiarskych klimatických centier. Použil lyže s jednou palicou (1873). Najprv sa na nich prechádzal po Smokovcoch, potom sa vyberal na poľovačky a na túry. Prvý realizoval na lyžiach výstupy do Slavkovskej doliny a uskutočnil aj výstup na Slavkovský štít. V roku 1886 navštívil Vysoké Tatry a Štrbské Pleso habsburské arciknieža Jozef. So sebou priniesol niekoľko párov lyží zo Švajčiarska. Ale ani on nevzbudil patričný záujem vtedajších bohatých tatranských hostí. Bol totiž viacej vedec ako lyžiar a v Smokovci po ňom zostala vila Klotilda[4] z roku 1894 (dnes vládna vila Kamzík[5]), pomenovaná po jeho manželke. Až keď majiteľ javorinského panstva Kristián Kraft Hohenlohe v roku 1895 objednal z Nórska pre svojich horárov lyže, aby sa mohli lepšie pohybovať zimným terénom, len vtedy prišli do módy. Napríklad horár Peter Havaš zo Štrbského Plesa v rokoch 1902 – 1904 vystúpil na lyžiach na viaceré štíty západne od Štrbského Plesa.[6] V roku 1908 po prvý raz filmovali lyžiarov vo Vysokých Tatrách na filmový pás.[7]

10. augusta 1873 bol založený v Kežmarku Uhorský karpatský spolok, ktorý bol prvou turistickou organizáciou v Uhorsku a na Slovensku. V roku 1891 bolo sídlo presunuté do Spišskej Novej Vsi a spolok začal zorganizovať aj zimnú lyžiarsku turistiky a o vyškolenie časti horských vodcov pre zimné športy.[8]

Zo študijnej cesty po Nórsku si grafik Mateirko Olgyay (v roku 1891) priviezol lyže s dvoma palicami, ktoré využíval v Levoči. Vo vojenských posádkach pod Vysokými Tatrami (Kežmarok, Levoča) sa uplatnili zásluhou kapitána Kamila Lerscha (1876). Medzi priekopníkov lyžovania môžeme zaradiť aj Egida Berzevicza, ktorý využíval lyže pri svojich zimných cestách v oblasti Tatranských Matliarov. Od roku 1882 využíval lyže na svojich majetkoch gróf A. Andrássy z Humenného v oblasti Vihorlatu. V Liptovskom Mikuláši sa zásluhou K. Stodolu v 1888 používali lyže na Nicovom kopci. Prvým výrobcom lyží na Slovensku sa stal J. Strižka z L. Sv. Mikuláša, ktorý ich zhotovoval podľa nórskeho vzoru od roku 1887.[9]

Začiatky organizovaného lyžovania (1899 - 1913)

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé preteky v behu na lyžiach sa uskutočnili 27. februára 1899 na trase Štrba – Štrbské Pleso – Veľký Slavkov. Začiatkom 20. storočia sa Vysoké Tatry začínajú stávať strediskom lyžovania. Riaditeľ Grand hotela v Starom Smokovci Dezider Reichard angažoval podľa vzoru lyžiarskeho strediska v Davose nórskeho cvičiteľa H. Hansena, ktorý tu v rokoch 1904 – 1905 vyučoval jazdu na lyžiach.

Medzi tých, ktorí sa zaslúžili o rozvoj slovenského lyžovania, patrí aj Michal Guhr, lekár pôsobiaci v Tatranskej Polianke, ktorú založil a vybudoval v nej hotely a sanatórium. Guhr veľkú časť svojho života venoval športovej činnosti, najmä lyžovaniu. Zo Švajčiarska si priniesol bohaté skúsenosti, ktoré uplatňoval počas svojho pôsobenia v Tatranskej Polianke. K lyžovaniu ho podnietil v roku 1903 Dr. Karol Jordán, ktorý na lyžiach vystupoval z Tatranskej Polianky do Velickej doliny. Poznal sa aj s inými lyžiarmi - tatranskými priekopníkmi napríklad Mikulášom Sontágom a jeho synom. V Tatranskej Polianke jeho pričinením v roku 1908 založili Uhorský lyžiarsky klub. Bol aj pri vzniku nemeckého Hlavného zväzu spolkov pre zimné športy (Hauptverband deutscher Wintersportvereine-HDW), bol členom jeho predsedníctva a zastupoval v ňom Spišský Karpatský spolok. Pod sanatóriom, na lúkach, usporadúval lyžiarske kurzy. Prvý verejný lyžiarsky kurz usporiadal v roku 1910 (podľa Zdárskeho školy). Pre hostí zriadil požičovňu lyžiarskeho výstroja. V zime cestu k Sliezskemu domu premenil na sánkarskú dráhu. Bola dlhá až štyri kilometre a každý rok sa na nej konali preteky. Organizoval lyžiarske kurzy nielen pre pacientov a návštevníkov liečebných kúpeľov, ale, počas prvej svetovej vojny, sa venoval aj horským oddielom uhorskej armády. Zorganizoval prvé verejné skokanské preteky. V meandre Červeného potoka nad Gerlachovom dal v roku 1910 postaviť prvý (snehový) skokanský lyžiarsky mostík na Slovensku. Bol v nadmorskej výške 940 m n. m.. I keď nevyhovoval vtedajším lyžiarskym normám (mostík bol vystavaná z debien) uskutočnili sa na ňom prvé medzinárodné preteky na území Slovenska. Víťaz Bruno Weiss skočil na lyžiach deväť a pol metra. Boli to súčasne prvé lyžiarske majstrovstvá Uhorska. Počas nich sa uskutočnili nielen skokanské súťaže ale aj tzv. zjazdové behy z Velickej doliny do Tatranskej Polianky. Prvé medzinárodné preteky v skokoch a behu na lyžiach, ako súčasť majstrovstiev Uhorska sa uskutočnili v Tatranskej Polianke v dňoch 4. – 5. februára 1911. Na preteky bolo stanovené pomerne vysoké štartovné, podľa kategórií od dvoch do štyroch korún. V roku 1911 Guhr nespokojný s prvým mostíkom a inšpirovaný zahraničím nad osadou nad Tatranskou Poliankou v ústí Velickej doliny v nadmorskej výške 1 150 m n. m. postavil veľký skokanský mostík. Nájazdová veža bola z dreva, sklon doskočiska mal 27°. Uskutočnili sa na ňom mnohé domáce i medzinárodné preteky v rokoch 1912, 1913, 1914, 1918, 1919 – 1922.[10]

Okolo roku 1910 sa prví lyžiari objavujú aj v oblasti Kremnice, Banskej Bystrice, Žiliny, Spišskej Novej Vsi a Liptovského Mikuláša.

V Kremnici v roku 1912 Maďarský lyžiarsky klub usporiadal lyžiarsky kurz pod vedením známeho rakúskeho učiteľa lyžovania, dôstojníka, Georga Bilgeriho.

15. júla 1913 v Budapešti založili Uhorský lyžiarsky zväz (Magyar Sí Szövetség). Jedným zo zakladajúcich klubov bol aj Kremnický korčuliarsky spolok (Körmöcbányai Korcsolya Egyesület), v rámci ktorého bol v roku 1914 vytvorený lyžiarsky oddiel. Na tretí lyžiarsky kurz Georga Bilgeriho nadväzovali prvé celouhorské lyžiarske preteky v behu a skoku na lyžiach, ktoré sa uskutočnili 18. januára 1914 v Kremnici. Organizovali ich Maďarský lyžiarsky klub a Uhorský lyžiarsky zväz.[11] Do pretekov (priamo na námestí) sa zapojili aj stredoškolskí učitelia, ktorí chodili do Kremnice tiež na lyžiarske kurzy už od roku 1911, hovorí Darina Salátová, lektorka v Stálej expozícia dejín lyžovania na Slovensku.[12]

Lyžovanie v rovnakom období sa stalo aj súčasťou turistiky. 12. decembra 1913 bola založená v Spišskej Novej Vsi sekcia lyžovania Karpatenvereinu (Uhorský karpatský spolok). Tato sekcia usporiadala aj prvé organizované lyžiarske túry v Tatrách.

Slovenska lyžiarska asociácia (SLA) organizovala oslavu storočnicu organizovaného lyžovania na Slovensku 27. mája 2013 v Starom Smokovci. Viac ako dve stovky pozvaných hostí oslávili túto udalosť v Grandhoteli Bellevue. Za staronovú prezidentku SLA na nej bola znovu zvolená Janka Gantnerová.[13] [14] [15]

Lyžovanie medzi rokmi 1918 až 1938

[upraviť | upraviť zdroj]
Lyžiarske topánky. Na takých sa lyžovalo aj po druhej svetovej vojne
Lyžiarske viazanie z polovice 20.storočia

Po skončení prvej svetovej vojny sa lyžovanie na Slovensku šírilo hlavne vplyvom českej inteligencie, ktorá prišla na Slovensko po odchode maďarských štátnych zamestnancov. V roku 1918 vznikol v Liptovskom Mikuláši Tatranský turistický spolok. V rokoch 1919 - 1920 sa stal súčasťou celoštátnej organizácie Klub československých turistov. V týchto rokoch sa začalo aj s kurzami pre učiteľov stredných škôl. Prvý sa uskutočnil v Kremnici a po jeho absolvovaní sa začali rozbiehať lyžiarske kurzy na stredných školách v Kremnici a Kežmarku. Veľký vplyv na rozvoj lyžovania na Slovensku malo usporiadanie prvých Majstrovstiev Československej republiky v roku 1920 na Štrbskom Plese. V roku 1923 vzniká v Košiciach Klub tatranských lyžiarov[16]. S odbočkou v Spišskej Novej Vsi. Postupne boli založené ďalšie tri kluby: Ski klub Bratislava (1925), Športový klub (ŠK) Vysoké Tatry (1926) a na základoch lyžiarskeho oddielu Ymca, Ski klub Banská Bystrica (1929). Športový klub Vysoké Tatry sa zaslúžil o založenie centrálnej organizácie slovenského lyžovania – Slovenskej lyžiarskej župy zväzu lyžiarov republiky Česko-Slovenskej, so sídlom v Starom Smokovci. Veľkým propagátorom lyžovania boli preteky Československej obce sokolskej, uskutočnené v roku 1932 aj na Štrbskom Plese. Veľký vplyv na rozšírenie pretekárskeho lyžovania na Slovensku malo usporiadanie Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach (Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní) ešte pod názvom Preteky FIS (Medzinárodnej lyžiarskej federácie) v roku 1935 v Tatranskej Lomnici a Štrbskom plese.[17]

Prvý prienik slovenského lyžovania na olympijskej pôde urobil L. Mihalák, ktorý štartoval na IV. Zimných olympijských hrách 1936 v Garmisch-Partenkirchen vo vtedajšej Nemeckej ríši. V behu na 18 km obsadil 10. miesto a v štafete 4 x 10 km 5. miesto.

Vo Veľkej Zmrzlej doline boli v roku 1935 prvé letné preteky v slalome.

V roku 1937 usporiadal ŠK Vysoké Tatry prvé preteky v Ždiari pod názvom "Goralský Ždiar".

18. marca 1938 usporiadala Telovýchovná jednota Sokol z Liptovského Mikuláša Verejné preteky v zjazde mužov, žien a dorastu na Chopku. Trať viedla od Pyramíd (súčasná Luková), cez Priehybu do Kvasničníka.[18] Víťazmi boli Peter Droppa a Emília Huťanová-Medveďová.[18] Demänovské jaskyne boli už v tom čase dobre známe a viacerí organizátori pretekov pracovali v Družstve Demänovských jaskýň, preto preteky pomenovali v roku 1939[19] na Putovná cena Demänovských jaskýň [18]/ Veľká cena Demänovských jaskýň [19].

Lyžovanie počas prvého slovenského štátu

[upraviť | upraviť zdroj]

Po vyhlásení autonómie Slovenska (6. októbra 1938) sa nástupcom Klubu československých turistov, stal Klubu slovenských turistov a lyžiarov (KSTL). Dňa 28. októbra 1938 v Liptovskom Mikuláši zasadol prípravný výbor tejto novej organizácie a 15. januára 1939 sa uskutočnilo valné zhromaždenie. KSTL združoval okrem turistov a lyžiarov aj horolezcov, vodákov a jaskyniarov. Majstrovstvá Slovenska v lyžovaní sa uskutočnil v januári 1939 na Donovaloch (klasické disciplíny) a 1. mája na Ďumbieri (alpské disciplíny) za účasti 80 pretekárov. Do roku 1944 sa uskutočnilo celkovo päť Majstrovstiev Slovenskej republiky. V roku 1941 vznikol oddiel Armádnych pretekárov so sídlom v Bratislave. Do tohto oddielu boli sústreďovaní najlepší lyžiari – bežci, skokani a zjazdári. Počet registrovaných pretekárov sa od roku 1938, keď bol stav 139, za dva roky zvýšil na 900. Podstatne vzrástol aj počet cvičiteľov a rozhodcov, nezabúdalo sa ani na lyžiarske zariadenia (napr. v roku 1943 bolo evidovaných 23 skokanských mostíkov).

Vypuknutie druhej svetovej vojny 1. septembra 1939 veľmi obmedzilo počet lyžiarskych podujatí doma, ale hlavne v zahraničí. K najvýznamnejším medzinárodným pretekom, na ktorých sa zúčastnili aj slovenskí lyžiari patril v roku 1940 „Týždeň zimných športov“ v nemeckom Garmish-Partenkirchene. Slovensko reprezentovalo 7-členné družstvo v zložení L. Mihalák, K. Bruk, J. Šoltýs, Slávo Cagašík, T. Králik, J. Daňo a Štefan Slivka[9]. V dňoch 1. až 10. februára 1941 FIS zorganizovala neoficiálne Majstrovstvá sveta v Cortine d’Ampezzo v Taliansku. Slovensko reprezentovalo 8 členné družstvo, v rovnakom zložení, ku ktorému pribudol len E. Nemeszeghy. Najlepšie sa umiestnil T. Králik na 19. mieste v alpskej kombinácii. Z medzinárodných podujatí organizovaných v rokoch 1939 – 1944 sa najlepšie presadil Štefan Slivka, ktorý na majstrovstvách Chorvátska v roku 1944 vyhral skok prostý a preteky združené. Po zimnej sezóne 1941 – 1942 lyžiarsky športový život ochabol, väčšina lyžiarov musela odovzdať lyže pre potreby armády. (Na tieto okolnosti si spomínal vtedy 92 ročný Oto Krajňák, ktorý bol držiteľom krištáľového glóbusu za víťazstvo vo Svetovom pohári.[20]) Lyžiarska sezóna 1942 – 1943 už bola poznačená blížiacimi sa vojnovými udalosťami. Do odboja proti fašizmu sa zapojilo mnoho pretekárov – lyžiarov, ako napríklad: Kovalčík, Lehocký, Pavelica, Rusko, Viazanica. Mnohí položili v bojoch aj svoj život (Jan Bezrouk, Morávek, Raško, Pavol Bilík a ďalší[21]).

Lyžovanie na Slovensku po roku 1945

[upraviť | upraviť zdroj]

V zime 1946 sa konali prvé lyžiarske majstrovstvá Československej republiky v Banskej Bystrici. Z Banskej Bystrice si odniesol majstrovský titul jediný slovenský pretekár Elemír Nemeszeghy v združených pretekoch. Úspešná bola aj slovenská štafeta v behu na 4х10 km v zložení Budzák, Kovalčík, Šoltéz a Hudáček, ktorá obsadila tretie miesto.

Na Zimné olympijské hry 1948 St. Moritz 1948 bolo vyslaných viacero lyžiarov zo Slovenska.[22] Najepší výsledok, 22 miesto v slalome, dosiahla Anikó Eleöd, ktorá už mala 40 rokov.

Jana Gantnerová-Šoltýsová, ako 21-ročná, zvíťazila v pretekoch Svetového pohára v alpskom lyžovaní, 17. decembra 1980 keď vyhrala zjazd v rakúskom Altenmarkte o osem stotín pred Švajčiarkou Doris de Agostiniovou.[23] Ďalšie dve pódiové umiestnenia získala v sezóne 1979/1980, v ktorej obsadila v celkovom poradí 13. miesto a v bodovaní zjazdu piate miesto. V prvej desiatke sa umiestnila celkom 29-krát. Štartovala na troch zimných olympiádach, najlepšie umiestnenie dosiahla v Sarajeve 1984, kde bola piata v zjazde. V tej istej disciplíne bola v Lake Placid 1980 desiata. Jej otec Anton Šoltýs sa v roku 1964 zúčastnil na olympiáde v Innsbrucku, kde v obrovskom slalome obsadil 48 miesto.[24][23]

Slovenské lyžovanie po roku 1993

[upraviť | upraviť zdroj]

Nová etapa histórie nášho lyžovania sa začala písať od roku 1993, kedy vzniklo samostatné Slovensko. Ďalší významní športovci, lyžiarski zjazdári, ktorí uspeli na medzinárodných podujatiach boli Anna Droppová, sestry Kuzmanové, sestry Lucia a Katka Medzihradské. Pekné výsledky dosiahla Jana Gantnerová-Šoltýsová, ktorá sa umiestnila v prvej desiatke zjazdu na OH. Na svetových svahoch sa presadili Peter Jurko a bratia Bírešovci. Prvé vystúpenie slovenských lyžiarov sa uskutočnilo v roku 1994 na Zimných olympijských hrách v Lillehammeri. Pomerne úspešné boli naše bežkyne v štafete na 4x5 km, ktoré obsadili v zložení Balážová, Bukvajová, Kutlíková a Havrančíková siedme miesto. Do zjazdových bojov úspešne zasiahla Lucia Medzihradská, ktorá obsadila trináste miesto v kombinácii. Skokani zaostali ďaleko za nádejami, ktoré sa do nich vkladali. Najlepšie obstál Martin Švagerko na mostíku K-90, kde obsadil 25. miesto. Na Zimných olympijských hrách v roku 2014 v Soči slovenský reprezentant v alpskom lyžovaní Adam Žampa vybojoval svoj životný výsledok obsadil 5. miesto v superkombinácii.

Od konca minulého storočia pozorujeme opäť veľkú zmenu v technike prechodom na carvingové lyže, ktoré svojim tvarom a skrátením umožňujú vykonávať rýchlejšie a kratšie oblúky.[25][26][27][28][29][30][31][32][33][34][35][36]

Významné preteky organizované na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Klasické lyžovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Zjazdové lyžovanie

[upraviť | upraviť zdroj]
Vysoké Tatry
[upraviť | upraviť zdroj]

Svetový pohár FIS (SL. = slalom, GS. = obrovský slalom)

  • 8. - 9 feb. 1986 - SL. Corinne SCHMIDHAUSER (SUI), GS. Mateja SVET (JUG)
  • 12. feb. 1983 - SL. Maria-Rosa QUARIO (ITA)
  • 8. - 9. mar. 1980 - SL. muži Perrine PELEN (FRA), SL. ženy Daniela ZINI (ITA)
  • 7. - 10. mar. 1974 - GS. ženy a SL. ženy Rosi MITTERMAIER(BRD), GS. muži Piero GROS(ITA), SL. muži Gustavo THOENI (ITA)
  • 16. - 17. feb. 1969 - SL. a GS. ženy Gertrude GABL (AUT)

Európsky pohár FIS

  • 15. - 16 feb. 1995 - GS. ženy Catherine BORGHI (SUI), GS. ženy Ingeborg Helen MARKEN (NOR)
Chopok / Jasná
[upraviť | upraviť zdroj]

Svetový pohár FIS

Zimná univerziáda

  • 24. jan. - 14. feb. 2015 - 27. Zimná univerziáda (Jasná, Štrbské Pleso, Osrblie
  • 1999 - 19. Zimná univerziáda (Poprad-Tatry)
  • 1987 - 13. Zimná univerziáda (Štrbské Pleso)

Ďalšie medzinárodné podujatia

  • 1985 - IV. Majstrovstvá sveta juniorov v zjazdovom lyžovaní
  • 1974 - Majstrovstvá Európy juniorov v zjazdovom lyžovaní
  • 1966 - 27. ročník Veľká cena Demänovských jaskýň (po prvý raz zaradený do kalendára pretekov medzinárodnej federácie FIS)

Európsky pohár FIS

  • 8. - 9. feb. 2017
  • 2. - 3. mar. 2015 (GS. Adam ŽAMPA)
  • 28. - 29. jan. 2013
  • 7. - 8. feb. 2012
  • 2. mar. 2011
  • 20. feb. 2009
  • 7. - 8. feb. 2008
  • 1973 - Európsky pohár v kategórii mužov (po prvý raz)
Iné lokality
[upraviť | upraviť zdroj]

Do povedomia sveta sa dostali aj ďalšie podujatia aj Veľká cena Slovenska, Tatranský pohár, Skiinterkritérium vo Vrátnej, Veľkonočné vajce na Skalke v Kremnici[38] (kde sa v roku 1980 uskutočnili prvé slovenské preteky v paralelnom slalome) a ďalšie.

Lyže a výstroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Používali sa lyže vyrobené zo sudových dosiek, viac ako trojmetrové drevené lyže s viazaním z morskej trstiny až po viazanie „kandahár“, ktoré sa používalo až do roku 1960.[39]

Účastníci olympiád v zjazdovom lyžovaní zo Slovenska [24]

[upraviť | upraviť zdroj]
ŠPORTOVEC HRY DISCIPLÍNA

(ich najlepšieho umiestnenia)

UMIESTNENIE rok VÝPRAVA
Anikó Eleöd St. Moritz 1948 slalom 22 1948 Maďarsko
Daniel Šlachta St. Moritz 1948 slalom 33 1948 ČSR
Juraj Libik St. Moritz 1948 zjazd 77 1948 Maďarsko
Vladimír Krajňák Cortina d'Ampezzo 1956 obrovský slalom 38 1956 ČSR
Anton Šoltýs Innsbruck 1964 obrovský slalom 48 1964 ČSSR
Milan Pažout Grenoble 1968 obrovský slalom 27 1968 ČSSR
Dagmar Kuzmanová Innsbruck 1976 slalom 9 1976 ČSSR
Adrián Bíreš Calgary 1988 kombinácia 8 1988 ČSSR
Lucia Medzihradská Calgary 1988 kombinácia 6 1988 ČSSR
Peter Jurko Calgary 1988 kombinácia 5 1988 ČSSR
Marián Bíreš Albertville 1992 zjazd 34 1992 ČSFR
Ivan Heimschild Salt Lake City 2002 kombinácia 24 2002 SR
Michal Rajčan Salt Lake City 2002 slalom 19 2002 SR
Eva Hučková Turín 2006 obrovský slalom 28 2006 SR
Soňa Maculová Turín 2006 kombinácia 23 2006 SR
Soňa Moravčíková Pjongčang 2018 obrovský slalom 37 2018 SR
Ľudmila Milanová Albertville 1992 kombinácia 15 1992 ČSSR
Matej Falat Soči 2014 super-G 42 2014 SR
Kristína Saalová Soči 2014 zjazd 31 2014 SR
Jaroslav Babušiak Turín 2006 slalom 24 2006 SR
Janka Gantnerová-Šoltýsová Sarajevo 1984 zjazd 5 1984 ČSSR
Jana Gantnerová Vancouver 2010 slalom 24 2010 SR
Martin Bendík Soči 2014 super-G 43 2014 SR
Barbora Lukáčová Soči 2014 obrovský slalom 45 2014 SR
Adam Žampa Soči 2014 superkombinácia 5 2014 SR
Veronika Velez Zuzulová Pjongčang 2018 miešané tímy 9 2018 SR
Petra Vlhová Pjongčang 2018 alpská kombinácia 5 2018 SR
Barbara Kantorová Pjongčang 2018 alpská kombinácia 18 2018 SR
Andreas Žampa Pjongčang 2018 miešané tímy 9 2018 SR

Súčasní reprezentanti Slovenska

[upraviť | upraviť zdroj]

V kategórii zjazdové lyžovanie muži a ženy sú[40] :

Slovenské lyžiarske strediská

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku je viac ako 100 lyžiarskych stredísk [41] [42]:

  1. Jasná Nízke Tatry
  2. Vysoké Tatry – Tatranská Lomnica a – Štrbské Pleso
  3. PARK SNOW Donovaly
  4. Vrátna Free Time Zone
  5. Snowparadise Veľká Rača Oščadnica
  6. Bachledka Ski&Sun
  7. Ružomberok – Malinô Brdo Ski & Bike
  8. Winter Park Martinky
  9. SKI PARK Kubínska hoľa
  10. Relax Center Plejsy
  11. Ski Drienica
  12. Roháče – Spálená
  13. Ski centrum Strednica
  14. Jasenská dolina
  15. Ski Vitanová
  16. Vysoké Tatry – Starý Smokovec
  17. Snowland – Valčianska dolina
  18. Jahodná
  19. Pezinská Baba
  20. Skalka arena
  21. Salamandra Resort
  22. Mýto Ski Centrum
  23. Ski Krahule
  24. Ski Tále
  25. Kavečany
  26. Ski Makov
  27. Ski Čertov Javorníky
  28. Javorinka Čičmany
  29. Šachtičky
  30. Ski Centrum Čertovica
  31. STIV Čertovica
  32. ORAVA SNOW – Ski Oravská Lesná
  33. Zuberec – Janovky - Milotín
  34. Park Košútka
  35. SKICOMP Fakľovka Litmanová
  36. Ski Park Vyšné Ružbachy
  37. Regetovka
  38. Skipark Erika
  39. Ski TMG Remata
  40. Ski Králiky
  41. SKI Bezovec
  42. Ski centrum Bačova roveň
  43. Selce – Čachovo
  44. Polomka Bučník
  45. SkiTatry – Tatrasvit – Nová Lopušná dolina
  46. Svit - Lopušná dolina
  47. Ski Aréna-Fačkovské sedlo
  48. SKI Závada – Levoča
  49. Resort Levočská Dolina
  50. Zochova chata – Piesok
  51. Ski Žiarce – Pavčina Lehota
  52. Poráč Park
  53. Skicentrum Opalisko Závažná Poruba
  54. SKI Turecká
  55. Šport centrum Lučivná SKI
  56. Vernár – Studničky
  57. Ski Blanc Ostrý Grúň
  58. Ski Centrum Kálnica
  59. Homôlka
  60. Strachan Ski Centrum
  61. Ski Rejdová
  62. Straník – Teplička nad Váhom
  63. Ski Čierny Balog
  64. Lyžiarsky vlek Cigeľ
  65. SKI Centrum Danova
  66. Veľká Javorina
  67. Vyšná Slaná – Július
  68. Ski centrum Zázrivá – Kozinec
  69. Športcentrum Oščadnica
  70. Ski Mlynky – Biele Vody
  71. Ski Mlynky – Gugel
  72. Nálepkovo – Krečno
  73. Žiar – Dolinky
  74. Ski Oravice
  75. Nižná Polianka - Makovica
  76. Parihuzovce
  77. Ski Krpáčovo
  78. Tisovec – Bánovo
  79. BachledaSki
  80. Lyžiarske stredisko Smrekovica
  81. SKI PARK Liptovská Teplička
  82. Snowpark Lučivná
  83. Poráč – Brodok
  84. Bachledova Deny
  85. SKI KLUB Veľké Ostré
  86. Ski Kľačno
  87. SKILAND Stará Myjava
  88. Stebnícka Huta
  89. Ski Búče
  90. Ski Monkova dolina
  91. Višňové - Holý diel
  92. Fričkovce
  93. Podbanské
  94. Ski Považský Chlmec
  95. Skipark Rajecká Lesná
  96. Ski Podjavorník
  97. Ski centrum Kubašok
  98. SkiCentrum Uhliská

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Lyžiarska vychádzka do prírody. Nórsko 1894
    Lyžiarska vychádzka do prírody. Nórsko 1894
  • Odchyľujúci bežci na lyžiach v roku 1908
    Odchyľujúci bežci na lyžiach v roku 1908
  • Takto vyzerali skokanské mostíky pred, ale aj tesne po druhej svetovej vojne
    Takto vyzerali skokanské mostíky pred, ale aj tesne po druhej svetovej vojne
  • Fotografia z roku 1924: Horský záchranár – zdravotník na lyžiach, ktorý je vybavený rádiovým vysielačom, aby mohol zavolať pomoc.
    Fotografia z roku 1924: Horský záchranár – zdravotník na lyžiach, ktorý je vybavený rádiovým vysielačom, aby mohol zavolať pomoc.
  • Vychádzka na lyžiach v štáte Washington v USA v roku 1938
    Vychádzka na lyžiach v štáte Washington v USA v roku 1938
  • Zjazdári v Nórsku, technika s jednou palicou
    Zjazdári v Nórsku, technika s jednou palicou
  • Lyžiarske viazanie Kandahar
    Lyžiarske viazanie Kandahar

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Lyžiari odchádzajú. SLA prišla o štatút národného zväzu [online]. Pravda.sk, 2020-12-15, [cit. 2020-12-15]. Dostupné online.
  2. ↑ Oldest pair of skis unearthed in Norwegian ice [online]. www.science.org, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Extrémni lyžiari
  4. ↑ Letohrádok arcivojvodu Jozefa [online]. www.nostalgicketatry.sk, [cit. 2021-12-07]. Dostupné online.
  5. ↑ Starý Smokovec (Vysoké Tatry) - Vila Kamzík - www.pamiatkynaslovensku.sk - (stary-smokovec-vysoke-tatry-vila-kamzik) [online]. www.pamiatkynaslovensku.sk, [cit. 2021-12-07]. Dostupné online.
  6. ↑ SMATANA, Ľudo. Korene bielej lásky. Vysoké Tatry, roč. XXX, čís. 6, s. 30.
  7. ↑ Vyšlo DVD o histórii lyžovania na Slovensku [online]. SITA, [cit. 2023-11-08]. Dostupné online.
  8. ↑ HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Bratislava : Šport, 1976. 231 s.
  9. ↑ a b PAUGSCHOVÁ A KOL, Božena. Lyžovanie Učebné texty pre študentov telesnej výchovy [online]. docplayer.org, [cit. 2016-12-25]. Dostupné online.
  10. ↑ Ožíva lyžiarska tradícia v Tatranskej Polianke, svojho času jedinom lyžiarskom stredisku v Uhorsku [online]. Tatry, 2021-01-25, [cit. 2021-08-18]. Dostupné online.
  11. ↑ Začiatky lyžovania v Kremnici [online]. Múzeum telesnej kultúry v SR, [cit. 2021-08-18]. Dostupné online. Archivované 2021-08-18 z originálu.
  12. ↑ Čím si Kremnica vyslúžila označenie „Slovenský Semmering“? [online]. rtvs.sk, [cit. 2023-06-27]. Dostupné online.
  13. ↑ eSki.cz. Slovenská lyžiarska asociácia [online]. slovak-ski.sk, [cit. 2021-12-07]. Dostupné online. Archivované 2021-12-07 z originálu.
  14. ↑ SOŠV. Slovenské lyžovanie oslávilo v Starom Smokovci svoju storočnicu, na jeho čelo znovu zvolili Janku Gantnerovú [online]. olympic.sk, [cit. 2021-12-07]. Dostupné online.
  15. ↑ Zmena na poste riaditeľa v DoubleTree by Hilton Bratislava [online]. strategie.hnonline.sk, [cit. 2021-12-07]. Dostupné online.
  16. ↑ Počiatky lyžovania v Košiciach [online]. www.kosiceonline.sk, [cit. 2021-08-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ ABEJLE, Katarina. Putovanie za históriou. Čarovne Slovensko (Mafra Slovakia: Mafra Slovakia), s. 41. ISSN 2585-8009.
  18. ↑ a b c JURIŠ, Marek. Preteky v Jasnej sú možno staršie ako obávaný rakúsky Hahnenkamm. myliptov.sme.sk (Petit Press), 13. mar 2016. Dostupné online [cit. 2018-03-26].
  19. ↑ a b Demanovska dolina [online]. demanovskadolina.sk, [cit. 2018-03-26]. Dostupné online. Archivované 2018-03-26 z originálu.
  20. ↑ Otto Krajňák - najstarší, 92 ročný, aktívny slovenský a svetový lyžiar - OutdoorFilmy.sk. OutdoorFilmy.sk. (Zomrel v marci 2021 ako 95 ročný). Dostupné online [cit. 2017-12-14].
  21. ↑ Klub slovenských turistov a lyžiarov [online]. www.kst.sk, [cit. 2016-12-25]. Dostupné online. Archivované 2016-12-26 z originálu.
  22. ↑ SOŠV. St. Moritz 1948 [online]. Slovenský olympijský tím, [cit. 2021-12-07]. Dostupné online.
  23. ↑ a b SOŠV. Zjazdové lyžovanie nemalo v bývalom režime na ružiach ustlané, spomína Janka Gantnerová-Šoltýsová [online]. Slovenský olympijský tím, [cit. 2021-12-07]. Dostupné online.
  24. ↑ a b SOŠV. zjazdové lyžovanie [online]. Slovenský olympijský tím, [cit. 2021-12-07]. Dostupné online.
  25. ↑ BOSÁK, E. et al. 1969. Stručný přehled vývoje sportovních odvětví v Československu I. Praha: Olympia, 1969. s. 216-222.
  26. ↑ FREMAL, K. 1998. Z dejín lyžovania v Banskej Bystrici a okolí do roku 1945. Banská Bystrica: KOPRINT, 1998. 100 s. ISBN 80-967842-0-X
  27. ↑ HELLEBRANDT, V.1990. Zjazdové lyžovanie. Bratislava: Šport, 1990. s.7 - 13. ISBN 80-7096-079-5
  28. ↑ JEŽEK, P. et al. 1971. Stručný přehled vývoje sportovních odvětví v Československu III. Praha: Olympia, 1971. s. 39-46.
  29. ↑ KULHÁNEK, D. et al. 1987. Malá encyklopedie lyžování. Praha: Olympia Bratislava; Šport, 1987. 483 s.
  30. ↑ MARTIŠ, F.1989. Beh na lyžiach. Bratislava: Šport, 1989. s. 7 - 11. ISBN 80-7096-014-0
  31. ↑ MÖHWALD, Z. et al.1969. Stručný přehled vývoje sportovních odvětví v Československu II. Praha : Olympia 1969. s. 124 -129
  32. ↑ OLIVOVÁ, V.1989.Odvěké kouzlo sportu. Praha: Olympia, 1989. s. 41 - 51.
  33. ↑ PERÚTKA, J. et al.1980. Malá encyklopédia telesnej výchovy a športu. Bratislava: Šport - Obzor, 1980. s. 422 - 435.
  34. ↑ ZÁLEŠÁK, M. et al. 1989. Teória a didaktika lyžovania. Bratislava: SPN,1989. s. 9 - 20 ISBN 80-08 0016-3
  35. ↑ ŽÍDEK, J. et al. 1994. Lyžovanie. Učebné texty, Bratislava: FTVŠ UK,1994. s. 3 - 18.
  36. ↑ TEREZČÁK, J.1997. Dejiny lyžovania na Slovensku 1860 – 1944. Poprad:Slza, 1997. 360 s. ISBN 80- 88680- 15-8
  37. ↑ Overview top ranked in all competitions [online]. data.fis-ski.com, [cit. 2018-03-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. ↑ 53. veľkonočné vajce sa zo Skalky dokotúľa na námestie. MESTO KREMNICA, 2014-04-14. Dostupné online [cit. 2017-12-14]. Archivované 2017-12-15 z originálu.
  39. ↑ A.S, Petit Press. V Tatranskej Lomnici otvorili Ski Museum [online]. [Cit. 2021-12-07]. Dostupné online.
  40. ↑ Reprezentácia 2016/2017 [online]. Slovenská lyžiarska asociácia, [cit. 2023-10-06]. Dostupné online. Archivované 2016-12-26 z originálu.
  41. ↑ Lyžiarske strediská Slovensko - Travelguide.sk [online]. www.travelguide.sk, [cit. 2017-12-14]. Dostupné online.
  42. ↑ Lyžiarske strediská na Slovensku http://www.holidayinfo.sk/sk-sk/ Archivované 2017-12-15 na Wayback Machine

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lyžovanie&oldid=7915096#Zjazdové_(alpské)_lyžovanie“