Astra novobelgická
| Astra novobelgická | |
 Astra novobelgická – olistená stonka s kvitnúcimi úbormi. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Symphyotrichum novi-belgii (L.) G. L. Nesom[1][2], 1995[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Astra novobelgická[3] (lat. Symphyotrichum novi-belgii)[2] je druh trvácej byliny rodu astra, z čeľade astrovité (Asteraceae).[3] Jej prirodzený areál zahŕňa oblasti od severovýchodu Spojených štátov až po východnú Kanadu.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Astra novobelgická je trváca klonálna bylina s dlhými podzemnými plazivými výbežkami. Byľ je priama, v zloženom súkvetí rozkonárená, holá alebo ojedinele chlpatá, vysoká 17 až 140 cm.[3][4]
Dolné listy sú kopijovito vajcovité, do krídlatej stopky zúžené, čepeľ je na okraji zúbkato pílkovitá, na vrchole tupá, dlhá do 60 mm, široká 6 až 11 mm. Horné listy sú sediace, postupne sa zmenšujúce, prechádzajúce do listeňov, čepeľ je kopijovito vajcovitá až čiarkovito kopijovitá, na okraji nezreteľne pílkovitá až celistvookrajová, na vrchole končistá.[3][4]
Zložené súkvetie je strapcovité až metlinovité. Úbory sú lúčovité, stopkaté, s priemerom do 30 mm. Zákrov je zvončekovitý, troj až štvorradý, s priemerom 6 až 9 mm. Zákrovné listene sú obrátene kopijovité až čiarkovité, na báze suchoblanité, na okraji lemované, v strede s kopijovitou zelenou plôškou. Lúčovité kvety sú v počte 15 až 35, modrofialové až fialové, zriedka ružové alebo biele, lúče sú dlhé 10 až 19 mm. Rúrkovité kvety sú v počte 28 až 64, žlté, dlhé do 7,5 mm.[3][4]
Plodmi sú svetlohnedé až hnedé, obrátene vajcovité, sploštené nažky, dlhé 2 až 4 mm. Lúče chocholca sú špinavobiele až svetložlté, dlhé 4 až 6 mm.[3]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Astra novobelgická je pôvodne rozšírená pozdĺž atlantického pobrežia Severnej Ameriky od Južnej Karolíny až po polostrov Labrador v Kanade. Rozšírenie na Slovensku nie je dostatočne známe. Ojedinele splaneno rastie na Východoslovenskej nížine a v Podtatranských kotlinách. Najvyššie zaznamenaný výskyt, vo výške 855 m n. m., pochádza z Tatranskej Lomnice.[3]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]V pôvodnom prostredí sa astra novobelgická vyskytuje väčšinou na vápnitých, piesčitých, štrkových alebo skalnatých pobrežiach, zasolených pôdach alebo v borovicových lesoch. Obľubuje rumoviská, záhrady, okraje vodných tokov alebo lesov, od nížin po podhorský vegetačný stupeň. Kvitne od augusta do októbra.[3]
Význam a využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Astra novobelgická je u nás často pestovaná ako záhonová alebo solitérna trvalka. Známych je asi 300 kultivarov, ktoré sa líšia farbou, formou úboru a výškou vzrastu.[3]
Zoznam variet
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci druhu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné variety:[2]
- Symphyotrichum novi-belgii var. crenifolium (Fernald) Labrecque & Brouillet
- Symphyotrichum novi-belgii var. elodes (Torr. & A.Gray) G.L.Nesom
- Symphyotrichum novi-belgii var. novi-belgii
- Symphyotrichum novi-belgii var. villicaule (A.Gray) Labrecque & Brouillet
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Detail zloženého úboru. -
Detail zákrovu. -
Byľové listy. -
Sústava koreňov.
.jpg)
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Phytologia 77: 287 (1995)
- ↑ a b c d e Symphyotrichum novi-belgii (L.) G.L.Nesom [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-02-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 405-408.
- ↑ a b c Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1033.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Astra novobelgická
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Astra novobelgická
