Brezový hrad
| Brezový hrad | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Banská Štiavnica |
| Obec | Podhorie |
| Pohorie | Štiavnické vrchy |
| Podcelok | Hodrušská hornatina |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 812,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°30′31″S 18°56′05″V / 48,5085°S 18,9348°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej značke z Podhoria
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Brezový hrad[1] alebo Žakýlsky hrad (812,7 m n. m.[2]) je vrch v Štiavnických vrchoch. Leží nad obcou Podhorie, približne 6 km severovýchodne od centra Banskej Štiavnice. Na jeho vrchole stojí ruina Žakýlskeho hradu.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Masív sa nachádza v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hodrušská hornatina.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Štiavnica a na katastrálnom území obce Podhorie.[5] Najbližším sídlom je juhozápadne ležiaca obec Podhorie, východne sa nachádza Kozelník, severne Močiar, západne Sklené Teplice a Repište a južným smerom aj Banská Belá a mesto Banská Štiavnica.[3] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Brezový hrad býva nazývaný aj Žakýlsky hrad alebo podľa susedného vrchu (nesprávne) ako Brezový vrch. Je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od vrchu Štálovo (836 m n. m.) južným smerom a cez Studený vrch (876 m n. m.) pokračuje na Paradajs (939 m n. m.). Severným smerom leží sedlom spojená Snoža (834 m n. m.) a Štálovo, východným sa nachádza Suchý vrch (667 m n. m.) a Marcička (738 m n. m.), južným Brezový vrch (730 m n. m.) a Anderloch (810 m n. m.) a západným Bujačia (816 m n. m.) a Berantová (766 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia Hrona, kde vodu zo západnej časti odvádzajú prítoky potoka Teplá, z východnej potom prítoky Jasenice.[3] Na vrchol vedie značená trasa z Podhoria.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Súvislý lesný porast vrcholovej časti neumožňuje rozhľad. Z lokalít s nižšou vegetáciou možno vidieť okolité vrchy Štiavnických vrchov, ojedinele tiež Vtáčnik, Kremnické vrchy, Nízke Tatry, Poľanu a Javorie.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
modrej značke:
- od juhu z Podhoria
- od severu zo Šášovského Podhradia cez sedlo Kráľov stôl
- po
zelenej značke z Kozelníka cez sedlo Kráľov stôl[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hrad Žakýl [online]. pohronskehrady.sk, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ a b Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.