Druhá pražská dohoda

Protokol o jednání vlády Československé republiky a Slovenské národní rady ze dne 11. dubna 1946 alebo „Druhá pražská dohoda“ bola druhou z troch pražských dohôd z rokov 1945 – 1946, uzavretých medzi československou vládou a Slovenskou národnou radou (ďalej SNR), ktoré definovali vzťah a distribúciu právomocí medzi centrálnymi – československými a periférnymi – slovenskými štátnymi orgánmi. Asymetrické usporiadanie štátnej správy kodifikované týmito dohodami a neskôr Ústavou 9. mája v roku 1948 sa stalo jedným zo stálych zdrojov napätia medzi Čechmi a Slovákmi v spoločnom štáte.

Okolnosti vzniku

Od vzniku Československej republiky v roku 1918 bolo permanentným správnym problémom postavenie Slovenska. Po vzniku samostatného Slovenského štátu sa slovenská otázka vynorila opäť v čase príprav Slovenského národného povstania, kedy sa SNR už vo Vianočnej dohode z roku 1943 vyslovila za obnovu spoločného štátu s Čechmi. Na Slovensku došlo počas Slovenského národného povstania k vzniku národných orgánov a k vytvoreniu nového, na londýnskej československej vláde nezávislého centra moci.^[1]^:40 Košický vládny program vypracovaný v marci 1945 deklaroval rovnoprávne postavenie Slovákov^[1]^:22.

Prvá pražská dohoda zo dňa 2. júna 1945 určila postavenia Slovenskej národnej rady a Zboru povereníkov. SNR je podľa zmluvy nositeľkou štátnej moci na Slovensku, ktorá nie je výslovne daná ústredným orgánom. Ďalej SNR disponuje všetkou mocou vládnou, výkonnou a zákonodarnou. Výkonný orgán SNR sa nazýva Zbor povereníkov a je zodpovedný vláde i SNR. Už prvá pražská dohoda neriešila federatívne usporiadanie. České národné orgány nevznikli, partnerom SNR sa stala československá vláda.

Druhá pražská dohoda

Druhá pražská dohoda bola podpísaná v tieni príprav na voľby konané 26. mája 1946. Už na celoslovenskej konferencii Komunistickej strany Slovenska 11. a 12. augusta 1945 bola KSS podriadená Komunistickej strane Československa a došlo k oslabeniu dovtedajšieho vedenia včítane pozície Gustáva Husáka, ktorý obhajoval federatívne usporiadane a nezávislosť slovenských orgánov.^[2]^:196 Zároveň z obavy o posilnenie vplyvu u bývalých voličov v Čechách po vojne neobnovenej agrárnej strany česká Národní fronta zamietla rozšírenie pôsobnosti slovenskej Demokratickej strany do Čiech.^[2]^:206 Sily obhajujúce nezávislé postavenie Slovenska v rámci Česko-slovenskej republiky sa ocitli v defenzíve.

Druhá pražská dohoda posilňovala právomoci prezidenta republiky a centrálnej vlády, predovšetkým v personálnom obsadení (menovanie vysokoškolských profesorov, sudcov) voči slovenským orgánom. Zároveň došlo k rozšíreniu platnosti prezidentovho dekrétu č. 5/1945 Zb., „o neplatnosti některých majetkoprávních jednání z doby nesvobody a o národní správě“, aj na Slovensko tým spôsobom, že sa platnosť predpisov týkajúcich sa neplatnosti majetkových prevodov a reštitúcie majetku (nie však predpisov o národnej správe) rozšíria aj na Slovensko. ^{[pozn. 1]}

Zhodnotenie

Už prvá pražská dohoda neriešila federatívne usporiadanie a vytvorila asymetrické usporiadanie štátnej správy. Druhá pražská dohoda ho len upevnila, ale spomedzi troch pražských dohôd bola najmenej významnou čo sa týka rozsahu a mala časovo len veľmi obmedzenú platnosť, nakoľko bola po voľbách výrazne zmenená treťou pražskou dohodou.

Referencie

↑ ^a ^b GRONSKÝ, Ján. Komentované dokumenty k ústavním dejinám Československa. Zväzok II 1945 – 1960. Praha : Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum, 2006. ISBN 80-246-1210-0.
↑ ^a ^b ^c MACHÁČEK, Michal. Gustáv Husák. Praha : Vyšehrad, 2017. ISBN 978-80-7601-181-6.

Poznámka

↑ SNR v roku 1945 odmietla akceptovať dekrét prezidenta o národnej správe. Proti bol menovite Gustáv Husák, zdôrazňujúc, „že je proti tomu, aby sa vracal majetok Čechom a Židom“^[2]^:190

Iné projekty

Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Druhá pražská dohoda

[GronskyII-1] GRONSKÝ, Ján. Komentované dokumenty k ústavním dejinám Československa. Zväzok II 1945 – 1960. Praha : Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum, 2006. ISBN 80-246-1210-0.

[Machacek-2] MACHÁČEK, Michal. Gustáv Husák. Praha : Vyšehrad, 2017. ISBN 978-80-7601-181-6.

[3] SNR v roku 1945 odmietla akceptovať dekrét prezidenta o národnej správe. Proti bol menovite Gustáv Husák, zdôrazňujúc, „že je proti tomu, aby sa vracal majetok Čechom a Židom“^[2]^:190

[1]

[2]

[pozn. 1]

z d u Česko-Slovensko – základné dohody, zmluvy a listiny – od vzniku k zániku (1915 – 1992)
Vznik a založenie ČSR (1915 – 1920)	1915 Clevelandská dohoda 1918 Pittsburská dohoda 1918 Washingtonská deklarácia 1918 Filadelfská dohoda 1918 Martinská deklarácia 1918 Dočasná ústava 1919 Užhorodské memorandum 1919 Versaillská mierová zmluva 1919 St.-Germainská mierová zmluva 1920 Ústavná listina Československej republiky 1920 Trianonská mierová zmluva
rozpad ČSR, odstúpenie Sudiet, Protektorát, Slovenský štát, Podkarpatská Rus (1938 – 1939)	1938 Karlovarský program SdP 1938 Mníchovská dohoda 1938 Žilinská dohoda 1938 Prvá viedenská arbitráž 1938 Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny 1939 Zmluva medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom (dôverný protokol o hospodárskej a finančnej spolupráci) 1939 Výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava 1939 Ústava Slovenskej republiky
obnova ČSR (1943 – 1948)	1943 Vianočná dohoda 1945 Benešove dekrety / Dekréty prezidenta republiky 1945 Košický vládny program 1945 – 1946 Pražské dohody 1948 Ústava Československej republiky
vyhlásenie ČSSR, vznik ČSFR (1960, 1968)	1960 Ústava Československej socialistickej republiky 1968 Pozývací list 1968 Ústavný zákon o československej federácii
zánik ČSFR, vznik samostanej ČR a SR (1992)	1992 Deklarácia SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky 1992 Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 1992 Ústava Českej republiky 1992 Ústava Slovenskej republiky